Reálny obraz či skreslená pravda?
Na to, aby sme zistili rozloženie bohatstva spoločnosti, sú potrebné spoľahlivé ukazovatele. Jedným z nich je napríklad takzvaný Giniho koeficient. Ten môže dosahovať hodnoty od nuly až po jeden. Čím je číslo bližšie k jednotke, tým väčšia nerovnosť. Podľa týchto údajov je Slovensko najviac rovnostárskou krajinou spomedzi sledovaných krajín. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko či dokonca Južná Afrika.
Aj keď nám dáta ukazujú, že príjmová nerovnosť v disponibilných príjmoch je na Slovensku jedna z najnižších na svete, verejnosť to vníma presne opačne. Deväť z desiatich opýtaných je presvedčených o tom, že rozdiely v príjmoch sú v našej spoločnosti príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať. Ukazuje to výskum sociálnych nerovností, ktorý bol realizovaný v lete 2020 pod gesciou Sociologického ústavu SAV a Univerzity Komenského.
Druhým ukazovateľom, ktorý hovorí jasne v prospech Slovenska, je riziko chudoby. Spolu s Českou republikou patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou mierou rizika chudoby v Európe. Ukazujú to údaje Európskeho štatistického úradu, ktorý porovnáva členské krajiny EÚ. Rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo podľa Eurostatu v roku 2020 na Slovensku ohrozených 13,8 percenta obyvateľov. Aj keď sa dá povedať, že to stále nie je málo, tak vývoj ide správnym smerom – pred siedmimi rokmi to bolo vyše 17 percent.
Ak sa na dáta pozrieme bližšie, zistíme, že najmenej sú ohrozené domácnosti tvorené dvoma dospelými osobami. „Naopak, najvyššiemu riziku chudoby čelia domácnosti s 3 a viac deťmi, osamelí rodičia s maloletými deťmi, respektíve jednotlivci s vekom nad 65 rokov,“ upozorňujú analytici Národnej banky Slovenska vo svojej správe.