Pokračovanie článku: Nielen zarobiť, ale aj pomôcť planéte. Banky ponúkajú spoločensky zodpovedné fondy, o čo ide?

„Špinavé“ firmy z kola von

Investičný analytik firmy FinGo.sk František Burda hovorí, že ľudia cítia zmeny a vedia, že ideme nesprávnym smerom. Preto si vyberajú podľa neho ekologické investovanie. „Klienti by si mali dať pozor len na to, či daný fond skutočne má vo svojom portfóliu nakúpené akcie, prípadne iné cenné papiere (dlhopisy firiem), ktoré sú ozaj ekologické a spĺňajú ESG podmienky. Pretože sú aj fondy, ktoré boli len premenované a stále v ich portfóliách môžeme nájsť neekologické „špinavé“ spoločnosti,“ dopĺňa Burda.

Koľko takých ľudí je, je ťažké odhadnúť. „Šesť z desiatich občanov Slovenskej republiky pravidelne investuje alebo sporí. Avšak ešte pred niekoľkými rokmi nebolo pre slovenských klientov kritérium zodpovedného investovania prakticky vôbec dôležité,“ tvrdí Miroslav Ovčarik, zástupca slovenskej pobočky veľkej investičnej firmy Amundi. Práve spoločnosť Amundi zisťovala v prieskume, aký vzťah majú Slováci k zodpovednému investovaniu. Z odpovedí vyplynulo, že povedomie je slabé, keďže zhruba každý piaty opýtaný odpovedal, že má nejaký investičný produkt so sociálnym presahom.

Najviac ľudí podľa prieskumu Amundi motivuje vkladať peniaze do týchto produktov fakt, že ich povzbudzujú odporúčania od niekoho, komu dôverujú, výkonnosť fondu a tiež jeho povesť. Ľudia zväčša pre svoje investície využívajú väčšie banky ako napríklad Slovenská sporiteľňa, VÚB banka či Tatra banka.

VÚB banka tvrdí, že má v ponuke najširšie portfólio ESG fondov medzi slovenskými bankami. „Nájdu sa medzi nimi aj fondy, ktoré investujú do technológií budúcnosti či obnoviteľných zdrojov. Odteraz máme navyše v ponuke aj nový ESG fond Zodpovedné Portfólio,“ vymenúva hovorca VÚB banky Dominik Miša. „Pri ESG fondoch skúmame vplyv firiem na životné prostredie, sledujeme, či znižujú svoju uhlíkovú stopu, spotrebu vody vo výrobnom procese alebo ako sa stavajú k redukcii či recyklácii odpadu," vysvetľuje generálny riaditeľ Eurizon Asset Management Slovakia Marian Matušovič, ktorá spravuje investície pod hlavičkou VÚB banky.

Miša hovorí, že počas pandémie boli ľudia viac doma a mali viac času sa nad tým zamýšľať. Pokračuje, že ESG fondy si kupujú najmä mladí ľudia vo veku od 20 do 40 rokov z väčších miest, s vysokoškolským vzdelaním, ktorým čoraz viac záleží na tom, v akom prostredí žijú. „Z pohľadu, či viac nakupujú tieto fondy muži, alebo ženy, tak sú to práve ženy, ktoré o tejto téme dosť rozhodujú. Určite tam zohráva aj svoju úlohu snaha o lepšiu budúcnosť pre rodinu a deti,“ hovorí Miša.

V Európe bolo na konci roka 2020 takmer 29-tisíc fondov, tvrdí Miša, pričom asi 11 % z nich boli ESG fondy, a do piatich rokov môže tento podiel vystúpiť na 50 %. „Väčšinou sú to akciové fondy. Keď sa porovnávala výkonnosť za roky 2016 – 2020, ESG fondy oproti tým nie-ESG fondom dosiahli lepšiu výkonnosť. Neznamená to, že to tak bude vždy,“ zakončil hovorca VÚB banky. Môže to vysvetľovať aj fakt, že vysokú výkonnosť vytvárajú najmä technologické spoločnosti, ktorým sa v poslednom období veľmi darilo.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banky #investovanie #ESG fondy
Flowers