Preto sa napríklad automobilky zbavujú motorov na naftu a benzín a prechádzajú na elektrický pohon, plasty sa recyklujú a uhlie ako zdroj energie odchádza do minulosti.
Pozadu nie je ani sektor financií. Na televíznych obrazovkách sa strieda jedna reklama na spoločensky zodpovedné (ESG – Environmentálne, sociálne aspekty, spôsob, akým sú podniky riadené) investovanie za druhou. Banky naskočili na „zelený“ trend a ľuďom ponúkajú nielen možnosť investovať (zarobiť), ale pritom ešte pomôcť planéte.
Čítajte viac Dôchodkové úspory nezarábali všetkým. Rozdiely sú priepastné, kto mal najvyššie výnosy? (+ tabuľky)Hlavná myšlienka takéhoto investovania je, že investori nechcú iba zarobiť, ale aj prispieť k životnému prostrediu. „ESG investovanie je relatívne nový trend v investovaní. Síce základnú myšlienku investovať v súlade s presvedčením a dlhodobou udržateľnosťou poznáme už desiatky rokov, investičný marketing sa na ňu zameral iba v posledných rokoch. V minulosti šlo o fondy známe ako etické alebo náboženské fondy,“ vysvetľuje odborník na financie Pavel Škriniar z Katedry podnikových financií na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Investovanie do spoločensky zodpovedných fondov je štandardná investícia, ktorá zahŕňa bežné investičné riziká. To, že je označená ako ESG alebo spoločensky zodpovedná, neznamená, že je menej alebo viac bezpečná. No banky stavajú na to, že ako sa mení vzťah obyvateľstva ku klíme a k životnému prostrediu, tak prilákajú na tento koncept mnohých ľudí. A tak ako niekto pozerá v obchodnom reťazci na obaly potravín, ktoré sú „bio“ alebo „eko“ tak si môže budúci investor prezerať zloženie jednotlivých fondov v ponuke.
„Napríklad mladí ľudia uprednostňujú pri svojich nákupoch práve výrobky, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Tým pádom aj podporujú podnikanie takto orientovaných firiem. Investor ako majiteľ akcií týchto spoločností potom profituje,“ hovorí Škriniar.
Fondy zahŕňajú klasické poplatky ako iné podielové fondy – vstupný poplatok, za správu či za vystúpenie z neho. Správcovia týchto fondov následne vyberajú firmy, ktoré spĺňajú štandardy ESG. „Boduje sa podľa toho, ako sa firma správa k životnému prostrediu, zamestnancom a spoločnosti ako takej. Uprednostnia sa tie firmy, ktoré majú určitú úroveň ESG. Firmy bez ohodnotenia sa aj napriek dobrým finančným ukazovateľom do zamýšľanej investície nedostanú,“ vysvetľuje Škriniar.
Za takzvané špinavé firmy sa považujú napríklad podniky zaoberajúce sa fosílnymi palivami, alkoholom či tabakom, prípadne také, ktoré svojimi aktivitami znečisťujú prírodu. K firmám s pozitívnym spoločenským aspektom napríklad patria také, ktoré dodržujú zákaz detskej či nútenej práce. Do tretej skupiny patria spoločnosti, ktoré dbajú napríklad na nezávislosť predstavenstva a transparentnosť.