Reforma si podľa neho vyžiada zmenu do 100 zákonov. Prinesie štedrejšiu rodinnú politiku, zjednodušenie zdanenia práce, podporu firiem a zmeny v zdaňovaní samostatne zárobkovo činných osôb.
Daňovo-odvodová reforma má podľa Valachyho zvýšiť výdavky na rodinnú politiku o viac ako 1 miliardu eur. Upozornil na to, že v súčasnosti dáva Slovensko na rodinnú politiku menej financií ako krajiny Európskej únie alebo OECD. Viac peňazí by malo podľa neho smerovať najmä na služby pre starostlivosť o deti. „Chceli by sme, aby to bolo cielenejšie na služby," povedal. Príliš vysoká finančná podpora rodín však podľa šéfa IFP môže sťažiť ozdravenie verejných financií.
Čítajte viac Zamestnanec verzus živnostník. Kto na daňovej revolúcii získa a kto stratí? Jedna skupina veľmi zaplače (+ tabuľky prepočtov)
Nový systém zdanenia práce podľa šéfa IFP prinesie jednoduchší systém platenia daní a odvodov za zamestnancov. Náklady na túto časť reformy budú podľa neho predstavovať 720 miliónov eur. Firmy však nebudú podľa Valachyho platiť za zamestnancov nič naviac. „Je to implementačne najnáročnejšia časť reformy," povedal. Zamestnávateľom sa pritom podľa neho uľaví pri výpočte daní a odvodov. Zmeny v zdaňovaní firiem by podľa neho mohli zlepšiť konkurencieschopnosť Slovenska pri získavaní nových zahraničných investícií.
„Je v legislatívno-technických možnostiach ministerstva financií pripraviť reformu od 1. januára 2023," povedal na tlačovej besede štátny tajomník rezortu financií Marcek Klimek. Tento termín však bude podľa neho závisieť aj od politických diskusií a technických podmienok mimo rezortu financií.
Čítajte viac Matovič predstavil prvú časť daňovo-odvodovej revolúcie. Pracujúci rodič môže dostať až 200 eur na dieťa
Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. Prídavok na dieťa by sa mal zvýšiť z terajších 25,50 eura mesačne na 30 eur na deti do 18 rokov a na 50 eur na deti nad 18 rokov do ukončenia štúdia na vysokej škole. Rezort financií chce dať ďalších 70 eur na dieťa na služby pre deti, ako sú krúžky, doučovanie, návštevu múzea, či posilňovne. Daňový bonus na dieťa by sa mal pre pracujúcich rodičoch zvýšiť zo súčasných 23 eur až 46 eur na 70 eur na každé dieťa do 18 rokov, vyžiada si to 269 mil. eur. Štvrtým opatrením je tzv. rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov v sume 30 eur mesačne na jedno dieťa.
Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň. Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím. Podľa ministra financií Igora Matoviča by pri tomto novom daňovo-odovodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti. Súčasne sa zruší strop na platenie sociálnych odvodov.
Čítajte viac Proti Matovičovej reforme sa dvíha vlna kritiky. Strana Za ľudí chce naopak realizovať návrhy čo najskôr
Sadzba dane z príjmov pre firmy by sa mala po daňovej reforme znížiť zo súčasných 21 percent na 19 percent. Zároveň by sa mali zaviesť tzv. flexibilné odpisy majetku na produktívne investície. Firma si tak bude môcť dodatočne znížiť základ dane o 50 percent tým, že si ľubovoľne urýchli odpis produktívneho majetku. Ďalším opatrením má byť tzv. skupinové zdaňovanie pre firmy rovnakých majiteľov. Majiteľ viacerých firiem sa bude môcť rozhodnúť pre takéto zdaňovanie, ktorým si vysporiada medzi svojimi firmami zisky a straty. Náklady na tieto zmeny plánuje ministerstvo financií pokryť zvýšením daní z dividend zo 7 percent na 9 percent, čo by malo štátu priniesť 26 miliónov eur. Ďalším krokom je zavedenie e-faktúry, čo by malo zvýšiť príjmy štátu o 127 miliónov eur. Rezort financií chce zvýšiť dane bankám a oligopolom, resp. monopolom, z čoho očakáva príjem v sume 200 miliónov eur.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali rovnako ako zamestnanci a zamestnávatelia platiť len jednu daň a jeden poistný odvod. Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu. Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov. Namiesto paušálnych výdavkov by si mohli SZČO uplatňovať tzv. paušálnu daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov. Takáto paušálna daň by bola súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov.