Ako vnímate tému sprísňovania úverov a hypoték celkovo na slovenskom trhu, nielen čo sa týka dôchodcov?
Momentálne sú podľa nás podmienky nastavené vhodne. Posledné sprísnenie bolo tesne pred krízou a zatiaľ to vyzerá, že na udržanie stability bankového sektora by to malo stačiť.
Ako hodnotíte z finančnej perspektívy efektivitu doterajšej pomoci štátu v rámci pandémie?
Z hľadiska finančnej stability bola pomoc efektívna. Pre nás ako inštitúciu je dôležité, či zlyhávajú, alebo nezlyhávajú úvery domácností a podnikov, čo sme doteraz v rámci pandemickej krízy nevideli. Naopak, domácnosti aj podniky splácali úvery, čomu určite štátna pomoc pomohla.
Správa NBS ukazuje, že úvery sa nielen splácali, ale ľudia sa navyše „rozinvestovali“. Aký bol za tento rok objem investícií, prípadne kam najčastejšie smerovali?
Zásadná časť investícií smerovala do nehnuteľností, tam sme videli silné nárasty, čo odráža aj situácia na trhu, kde je veľký dopyt a ten tlačí ceny nahor. Ľudia sa však viac zaujímajú aj o kolektívne investovanie, kde vidíme za tento rok nárast o miliardu eur. V tomto duchu stúpli aj investície do druhého a tretieho dôchodkového piliera.
Aké riziká vnímate na trhu s úvermi, kedy, prípadne za akých okolností by mohli nastať problémy?
To je náročné odhadnúť presnejšie. My vnímame trh v rovnováhe, pokiaľ rast zadlženosti reflektuje, respektíve je v súlade si finančnou pozíciou domácností. U klientov zatiaľ vidíme, najmä u nových klientov, ktorí sú pomerne mladí, že je rovnováha dostatočná. Riziko však pozorujeme u klientov, ktorí dlh majú, refinancujú si ho, no popritom si zároveň zvyšujú úver. Tam je často navýšenie výraznejšie ako ich samotné zvýšenie príjmu.
Čo v praxi znamená tá spomínaná nerovnováha, v akej situácii si ju vieme predstaviť?
Nerovnováha nastáva vtedy, keď je príliš veľa klientov nadmerne zadlžených. Vezme si príliš veľký objem úverov, za ktorými príjmy nestíhajú. Následne je spúšťacím mechanizmom nečakané riziko – nová vlna pandémie, krízy, ľudia môžu prísť o prácu alebo sa im znížia zárobky. Pokiaľ tí ľudia nemajú žiadne finančné rezervy, nebudú ani schopní splácať svoje úvery.
Marek Ličák
Pracuje v NBS od roku 2003. Začínal na referentskej pozícii analytik finančného trhu. Následne sa stal vedúcim oddelenia analýz finančného trhu, od roku 2012 bol riaditeľom odboru dohľadu na makroúrovni. Zodpovedá za oblasť finančnej stability na Slovensku, ktorá pokrýva analytickú oblasť a zároveň aj prijímanie rozhodnutí s cieľom zmierniť nerovnováhy na finančnom trhu a zvyšovať odolnosť finančných inštitúcií.