Problém pre finančnú stabilitu
Dopyt pritom neoslabila ani svetová pandémia. Štátna podpora zabránila masívnemu prepúšťaniu a zlyhávaniu splácania úverov a opakované lockdowny obmedzili možnosti míňania peňazí. To, čo ľudia ušetrili na nechodení von a na zrušených dovolenkách, sa tak nazbieralo do úspor. A keď s príchodom vakcíny nastalo veľké uvoľnenie, začali míňať.
Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS, však poukazuje aj na druhú stranu mince. „Zostáva prítomná určitá neistota týkajúca sa budúcnosti. Ide o vývoj na trhu komerčných nehnuteľností či ťažkostí domácností splácať spotrebné úvery,“ upozornil.
Vyše 40 % domácností, ktoré mali k júnu 2018 hypotéku, si počas nasledujúcich troch rokov svoj dlh navýšilo, bežne aj o 16-tisíc eur. Mnohé domácnosti si popri navýšení zároveň predĺžili splatnosť, bremeno splátok tak budú niesť dlhšie.
Slováci si berú vo veľkom hypotéky na čoraz drahšie byty a domy, čo NBS eviduje aj rastúcou priemernou výškou úverov na bývanie. S odznievaním krízy sa tak do popredia podľa Dvořáčka opäť dostávajú nerovnováhy na trhu bývania a jeho financovania. S rastom cien nehnuteľností sa podľa neho zvyšuje riziko, že nedokáže včas pribrzdiť. Ceny bývania totiž už dnes rastú rýchlejšie ako mzdy.
Objavujú sa aj ďalšie rizikové faktory – ľudia si vo vyššom veku berú úvery na takzvané investičné nehnuteľnosti. Čiže druhé a tretie byty, ktoré chcú prenajímať či zabezpečiť vlastným bývaním svoje deti tým, že s nimi podpíšu hypotéky.
„Mnohé domácnosti tak svoje dlhy po čase nadmerne navyšujú a predlžujú si dobu splácania. Každá druhá poskytnutá hypotéka sa bude splácať ešte aj na dôchodku, niektoré až po 70-tke,“ podčiarkol.
