Minister financií chce zaviesť pre živnostníkov takzvanú „paušálnu daň“ vo výške 29 percent. Paušálna daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov by podľa Matoviča bola v skutočnosti súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov. Matovič nevyčíslil, koľko by štát po novom vybral na daniach a odvodoch viac.
VIDEO: Matovič: SZČO by mali platiť o štvrtinu nižší odvod ako zamestnanci.Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu. Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov.
Kým zamestnanec zo zarobených 10 eur dnes zaplatí približne 4,3 eura na dianiach a odvodoch štátu, priemerný živnostník s paušálnymi výdavkami zaplatí štyrikrát menej, argumentoval Matovič na tlačovke.
Šéf rezortu financií to ilustroval tým, že dnes je efektívna daňová sadzba pre živnostníka okolo 42 percent. V jeho novom systéme sa pre všetkých má znížiť na približne 37 percent.
Exminister práce Jozef Mihál (SaS) ešte počas tlačovky vysvetlil Matovičovu plánovanú zmenu na príklad.
Z príjmu 1290 eur zaplatí živnostník 374,10 eur ako paušálnu daň. Následne mu zostane 915,90 eur čistého. Ak má reálne výdavky nulové, miera daňovo-odvodového zaťaženia je 29% z príjmu, napísal Mihál.
„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, ak by platili viac," povedal Matovič. Upozornil na to, že odvodová sadzba pre SZČO má byť o štvrtinu nižšia ako pri zamestnancoch. SZČO sú však v súčasnosti poistené len dôchodkovo a nemocensky a k tomu platia zdravotné odvody. Zamestnanec je na rozdiel od SZČO poistený aj pre prípad nezamestnanosti a tiež je poistený garančne a úrazovo.
Minister financií upozornil na to, že dva milióny zamestnancov v súčasnosti platia na daniach a odvodoch 16 miliárd eur ročne, čo vychádza 8-tisíc eur na jedného zamestnanca. Naopak, 400-tisíc SZČO platí ročne na daniach a odvodoch 800 miliónov eur ročne. SZČO tak v priemere na daniach a odvodoch platí 2-tisíc eur ročne.
„Celý štát je na pleciach zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú zlomkom," povedal. Ak by podľa neho SZČO platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, v štátnom rozpočte by podľa Matoviča bolo o 2,4 miliardy eur naviac.
Pozrite si tlačovú konferenciu naživo:
Ak SZČO v súčasnosti využíva inštitút paušálnych výdavkov, v daňovom priznaní si svoje výdavky uplatňuje vo výške 60 percent hrubých príjmov. Ako daňový výdavok si súčasne uplatní aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Základ dane si SZČO tiež zníži o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá za tento rok dosahuje 4 511,43 eura. Pri výpočte sociálnych a zdravotných odvodov si pritom SZČO uplatní len paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, výslednú sumu vydelí číslom 1,486 a počtom mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku. Výsledkom tohto výpočtu je vymeriavací základ na platenie odvodov. Z takto určeného vymeriavacieho základu tvoria sociálne odvody 33,15 percenta a zdravotné odvody 14 percent.
SZČO však musí platiť sociálne a zdravotné odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 546 eur a od začiatku budúceho roka sa zvýši na 566,50 eura. Z minimálneho vymeriavacieho základu pritom v súčasnosti platí sociálne odvody 82 percent SZČO.