Dopravný expert o fiasku s bratislavskou križovatkou: Vedelo sa o tom, ale netlačilo sa na to, a teraz sme prekvapení?

Máme otvorený nový bratislavský obchvat, ktorý sa nedá pripojiť na diaľnicu D1. Čo si o tom myslíte?

Ja som zástanca výstavby rýchlostných ciest a diaľnic, lebo pomáhajú našej krajine v ekonomickom rozvoji a iných oblastiach. Takže sa teším z toho, že pribudlo niekoľko kilometrov diaľnic a ešte v takej významnej lokalite, ako je Bratislava, kde dobre vieme, že dopravné problémy sú obrovské. Na druhej strane ideálne by to bolo, keby projekt bol dokončený aj s prepojením na diaľnicu D1.

Bohužiaľ zhodou náhod, chýb, okolností, objektívnych aj subjektívnych dôvodov sa toto nepodarilo. Takže dnes máme skoro hotovú D4 (obchvat Bratislavy, pozn. red.) a R7 (rýchlostná cesta, pozn. red.), však tento obchvat zatiaľ nebude plniť tú funkciu, akú sme od neho očakávali.

K príčinám problému sa ešte dostaneme. Načo sa majú pripraviť bratislavskí vodiči v najbližších mesiacoch či rokoch?

Dopravu treba brať ako vodu, ktorú vylejete na zem a ona si hľadá svoje cestičky, ktorými sa jej najlepšie pôjde. Vodiči si budú hľadať svoje cestičky a budú skúšať to, čo im najviac vyhovuje. Presne predpovedať, čo sa kde stane, nie je možné. Ale musíme sa snažiť ju dostať tam, kde chceme. Už dnes po otvorení niektorých úsekov vidíme, že vznikajú lokálne dopravné problémy. Starostovia a obyvatelia obcí pri Bratislave už teraz majú hlavu v smútku a hľadajú možné riešenia. Či ide o Ivanku pri Dunaji, Rusovce či okolie pri Seneckej ceste, všade sa hľadajú nejaké dočasné riešenia, ktoré by dopravu zlepšili.

Čítajte viac Bratislavskí vodiči sa tešili dobrej správe. Otvorili nájazdovú vetvu z Bajkalskej cesty na Prístavný most

Aké by bolo podľa vás najlepšie možné riešenie problému nespojenej diaľnice D1 a bratislavského obchvatu?

Prvá vec, na ktorej teraz už aj pracuje ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, je riešenie negatívnych dosahov v lokálnych častiach. Uvažuje sa o tom, že v Rusovciach by sa hľadalo napojenie už na existujúcu diaľničnú sieť. Na starej Seneckej ceste sa uvažuje o dvoch technických riešeniach. Prvé je, že by sa zmenil signalizačný plán na semaforoch, lebo ten je už teraz nevyhovujúci a dokonca sa už uvažuje o vybudovaní trojpruhu, ktorý by zvýšil jej kapacitu. Keď sa onedlho otvorí križovatka Triblavina, umožní zísť z diaľnice D1 na Seneckú cestu a znej na diaľnicu D4. Na jednej strane to odbremení Prístavný most, ale na druhej strane to môže spôsobiť dosť vážne problémy na Seneckej ceste. V jej okolí by narástla intenzita až o 8¤000 vozidiel za jeden deň, čo by výrazne ovplyvnilo kvalitu života v okolitých obciach.

Vráťme sa ku koreňom problému, prečo nemáme spojený bratislavský obchvat a diaľnicu D1. Kde sa stala prvá chyba?

Na začiatku stálo rozhodnutie, že Bratislava potrebuje obchvat. Každé takéto veľké mesto rieši svoju situáciu obchvatom. Nie je to všeliek, ktorý všetko vyrieši, ale určite si to hlavné mesto zaslúži a potrebuje to. Politicky sa rozhodlo najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov, že pôjdeme cestou verejno-súkromného partnerstva – PPP projektu. Začalo sa potom na tom pracovať. V tom čase sa vládna garnitúra prikláňala k tomu, aby sa využili PPP projekty. Druhá strana zas s takou formou nesúhlasila. Boli to politické boje, v ktorých padali argumenty, že to bude predražené. No nakoniec sa rozhodlo, že sa pôjde touto cestou.

Aký bol problém s PPP projektom?

Všetko je to o peniazoch. PPP projekt je drahší. Naceňujú sa tam riziká a tým pádom ide cena hore. Najideálnejšie by bolo, keby sme boli bohatá krajina a mali v štátnom rozpočte miliardy. Tak si to postavíme za vlastné prostriedky.

Poďme ďalej. Kde sa stala ďalšia chyba?

Písal sa rok 2013 a vtedajší starosta obce Vajnory Ján Mrva využil svoje legitímne právo a napadol výstavbu. Pôvodne mala ísť cesta D4 ponad diaľnicu D1. Ja osobne si myslím, že vo väčšine prípadov vo svete sa nová infraštruktúra prispôsobuje tej starej. Starosta teda napadol projekt z pohľadu životného prostredia, pričom argumentoval takzvaným vizuálnym smogom. Tvrdil, že križovatka bude mať negatívny vplyv na kvalitu života, respektíve bude tam nadmerný hluk. Tento lokálny politický záujem uspel a rozhodlo sa o inom riešení. A to takom, že diaľnica D4 pôjde popod D1 a z technického pohľadu sa bude musieť D1 zdvihnúť o niekoľko metrov.

Tam nastal prvý problém, pretože takáto zmena znamenala iné technické riešenie, nové pozemkové nároky, nové povoľovacie konanie a s tým súvisiace riešenia. Z môjho pohľadu bola možnosť nechať toto nedokončené riešenie súčasťou PPP projektu. No vznikla obava, že vzniknú nové riziká, pričom každé riziko by si staviteľ nacenil a cena by išla zase hore. Preto sa vtedajšia vláda rozhodla, že nepôjde cestou, že to bude súčasťou projektu, ale prepojenie zabezpečí štát. Malo to byť do roka 2019.

Prečo následne toto prepojenie štát nedostaval?

Štát to jednoducho nepostavil. Bolo treba vybaviť viacero vecí: technické riešenia, povoľovačky, výkupy pozemkov. Kompetentní na to nekládli taký dôraz, ako by mali. Nepracovalo sa na tom tak aktívne. V tom čase sa tiež viedli veľké diskusie s aktivistami z občianskeho združenia Triblavina. Riešilo sa, či budú kolektory, ktoré sa mali napájať na okolité dediny, alebo osempruh. Aj pri týchto debatách sa stratilo veľa času. A tento problém na nás počkal dodnes. Ani pri ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi (Most-Híd) sa príliš veci nepohli. Chýbala väčšia aktivita zo strany kompetentných a spoločenský tlak.

Čítajte viac Dočkajú sa bratislavskí vodiči kontroverznej križovatky skôr? Minister Doležal ukázal plány

Odborníci na to neupozorňovali?

Osobne som bol v tom, že sa riešenia hľadajú. Vieme, že to nie je jeden dopravný problém z pohľadu budovania infraštruktúry. Na Slovensku ich máme oveľa viac. Diaľnica D3, dostavanie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, problematické úseky Turany – Hubová či Hubová – Ivachnová a ďalšie. Takže nebola vždy priorita číslo jeden prepojenie bratislavského obchvatu a D1.

O čo vlastne štát prichádza, keď nefunguje prepojenie obchvatu a diaľnice?

Budeme platiť ročnú splátku zhruba 57 miliónov. Budeme ju platiť koncesionárovi po dobu 30 rokov. Čiže platíme za niečo, čo nemôžeme naplno využívať. Je to podobné ako s hypotékou. Predstavte si, že si zoberiete úver na dom, ktorý splácate, ale nemáte tam všetky dvere.

Ako by mal minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) vyriešiť tento problém?

Minister si tento problém našiel na stole a myslím si, že ho začal riešiť hneď. Ja ho hodnotím tak, že robí, čo je v jeho silách a kompetenciách. Prvý problém, ktorý musel riešiť, boli tie problematické násypy na D4 (mal sa použiť nevhodný materiál, pozn. red.). Potom vláda rozhodla, že každý projekt nad nejakú sumu musí posudzovať analytický Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Tým, že sa to bude stavať zo štátneho rozpočtu, je to aj vecou ministerstva financií. Tam boli doťahovačky s tým, že sa robila štúdia realizovateľnosti, ktorá sa požadovala. ÚHP ju posudzoval a v máji dal stanovisko. Potom tam boli politické naťahovačky o uvoľnenie finančných prostriedkov. Minister nemohol nič iné urobiť, len čo najskôr vypísať verejnú súťaž. Otázka na stole je len tá, či sa to nedalo urobiť skôr, jeden dva mesiace, ale to situáciu nerieši.

Čo nasledovalo potom?

Začal sa tlak na ministra. Začalo sa tu naháňanie "odborníkov“, politikov, že kto teraz vyrieši túto situáciu. Ponúkali sa mu možné riešenia. Z môjho pohľadu neakceptovateľné, ani on ich neakceptoval, pretože ak by aj, tak vyrobí sám sebe problém. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti hovoril o tom, že sa projekt vybuduje do päť rokov, čo vyvolalo veľkú nespokojnosť. Jediná téma dňa je, ako toto urobiť čo najrýchlejšie.

Keby ste boli minister dopravy, čo by ste urobili ako prvé?

Ja by som asi postupoval tak isto. V prvom rade by som čo najrýchlejšie vyhlásil verejnú súťaž, čo sa aj stalo. Pretože u nás verejné obstarávanie trvá približne priemerne trištvrte roka. Máme skúsenosti však, že súťaž môže trvať aj rok, dokonca aj dva. Jediné, čo môže teraz minister urobiť, je hľadať zákonné riešenia, ako ten proces skrátiť.

Ako to teda celé urýchliť?

Objavili sa názory, že sa to dá urýchliť tak, že to dáme koncesionárovi cez dodatok k zmluve (napriamo zadať koncesionárovi, pozn. red.). Toto ale minister odmietol a oprel sa o stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Pretože stále hovoríme o križovatke, ale to nie je len križovatka, bavíme sa o úseku diaľnice D1 s rozšírením až po Triblavinu a s napojením na D4, súčasťou čoho je aj spomínané dvíhanie telesa diaľnice D1.

Prvá vec, čo môže urobiť minister, je skrátiť proces verejného obstarávania. Intenzívne sa rokovalo s Úradom pre verejné obstarávanie, aby svoje stanoviská dával v najkratšej možnej lehote. Dnes sa už okolo 50 firiem zaujíma o tento projekt, takže súťaž bude tvrdá, firmy sú v súčasnej dobe hladné po zákazkách. Ďalšia vec sú technické riešenia, ktoré sa ale budú riešiť už len s vybraným zhotoviteľom. Keď už budeme mať zhotoviteľa, tak s ním sa budú riešiť technické riešenia, ako sa bude dať dočasne prepojiť D1 a D4. Minister hovorí, že takéto riešenie by sa dalo spraviť do dvoch rokov, možno aj skôr. A do tretice na zlepšenie situácie môže prispieť ešte sledovaním, monitorovaním vývoja dopravnej situácie a pravidelným stretávaním so starostami, kde nastávajú komplikácie, a hľadať nejaké čiastkové riešenia.

Čítajte viac Dopravný expert o fiasku s bratislavskou križovatkou: Vznikajú lokálne zápchy, starostovia tak majú hlavu v smútku

Na čo sa majú vodiči pripraviť pri rozširovaní D1 a budovaní križovatky?

Dopravná situácia počas výstavby sa určite v najbližších rokoch v Bratislave nezlepší. Pri vstupe do Bratislavy sa situácia zhorší, budeme musieť vydržať. Ale aj po vybudovaní diaľnice, nech nikto neočakáva, že tu bude ideálna situácia. Počet áut bude pribúdať aj v budúcnosti. Eliminovať sa to dá len pomocou verejnej dopravy, kde musíme zabrať. Treba dostať ľudí z automobilov do hromadnej dopravy.

Bratislavský obchvat je už skoro celý otvorený. Čo ukázalo otvorenie posledných častí obchvatu?

Určite to pomohlo, je to nová infraštruktúra. Keďže tam už jazdí nejaká časť áut, tak tieto autá už nezaberajú miesto tam, kde by boli bez obchvatu. Niekde to pomôže, zápchy sa niekde uvoľnili, ale niekde zase sa ukážu nové problémy. Lepšie to budeme vedieť vyhodnotiť o nejaké dva, tri mesiace.

Bavíme sa stále o probléme prepojenia D1 a obchvatu. Aj keby fungovalo tak, ako má, vyriešilo by to dopravné problémy hlavného mesta?

My musíme oveľa viac zabrať, pretože na Slovensku budú stále pribúdať autá, budú pribúdať lokálne satelity miest. Musíme mať v oveľa väčšej miere vybudovaný systém verejnej osobnej prepravy. To znamená dostať ľudí z automobilov do autobusov či vlakov. Hovorí sa tiež o myšlienke zdieľania dopravy, že jedno osobné auto bude plne vyťažené. Každý deň sa stretávame s tým, že v aute sedí len jeden človek, a aj takáto vec môže pomôcť. Dokonca sa uvažuje aj o tom, že auto, ktoré bude plne vyťažené, bude môcť jazdiť aj v bus pruhu. O tejto myšlienke hovoril minister dopravy na stretnutí so starostami. A, samozrejme, tých riešení, ktoré sa dnes využívajú v zahraničí, je viac.

Čo hovorí tento problém o slovenskom budovaní dopravnej infraštruktúry?

Toto, ako aj iné veci potvrdzujú, že by sme si v oveľa väčšej miere mali dať záležať, aby na príslušných miestach boli kompetentní ľudia. Často politika prevažuje nad odbornosťou. Minimálne v sektore dopravy by mala byť odbornosť na prvom mieste a politika by mala byť nápomocná. Tým chcem povedať to, že nie vždy na príslušných miestach sme mali ľudí, ktorí to vedeli a mali na to predpoklady.