Výsledná podoba rozpočtu na rok 2022 je podľa jeho slov podmienená schválením viacerých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Ak sa na nich koalícia nedohodne a nebudú schválené, deficit rozpočtu nebude 4,94 % HDP, ale 4,3 % HDP.
Čítajte viac Matovičov rozpočet narazil. Proti sú odborári aj firmy
Koaliční partneri si podľa Matoviča musia stáť za svojím slovom, ktoré dali ľuďom. „Ja keď teraz nepritlačím aj koaličných partnerov, že tie peniaze budú len vtedy, keď sa budeme správať zodpovedne, tak už sa nikdy nebudeme správať zodpovedne,“ tvrdí minister financií, ktorý verí, že sa v koalícii dohodnú.
Matovič skonštatoval, že o troch reformách bude nutné hlasovať ešte predtým ako o samotnom rozpočte. „Chcieť iba rozdávať bez akejkoľvek zodpovednosti, bez reforiem, ktoré sme ľuďom sľúbili, by bolo naozaj nemiestne. Ja to nedovolím ako minister financií,“ zdôraznil.
Sulík: Dane zvyšovať nedovolíme
Minister hospodárstva Richard Sulík naďalej trvá na prijatí daňovej brzdy. Inak jeho strana v parlamente nepodporí schválenie novely ústavného zákona o dlhovej brzde. „Máme nejaké principiálne postoje a máme dve červené čiary. Kvóty na migrantov a žiadne vyššie dane. Tak ja nebudem súhlasiť s nejakými reformami, ktoré budú zvyšovať dane. Nebudeme súhlasiť ani s tým, aby sa uvoľnili pravidlá dlhovej brzdy, bez toho, že zafixujeme, že dane zostanú tam, kde sú,“ povedal pred štvrtkovým rokovaním vlády Sulík.
V otázke presadzovania daňovej brzdy podľa neho nejde ani tak o nedôveru voči Igorovi Matovičovi, ako o nedôveru voči nasledujúcim vládam. „Ja som zažil ako čerstvo obvinený Peter Kažimír, keď ešte bol ministrom financií, že bol majster sveta vo zvyšovaní daní. Ja som obdivoval jeho kreativitu, čo ten dokázal navymýšľať, že kde všade bude žmýkať ľudí. A ja toto predsa nepripustím druhýkrát. To znamená, uvoľníme dlhovú brzdu len za cenu, že zafixujeme výšku daní,“ zdôraznil Sulík.
Rozpočet vláda schválila
Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok s pripomienkou schválila vláda. V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 % a v roku 2024 na 3,26 %. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá. Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 % a v roku 2024 na úrovni 0 %. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 mil. eur v roku 2023 a viac ako 3,8 mld. eur v roku 2024.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 mld. eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie. Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 mld. eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 mld. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 mld. eur a výdavkami v sume 25,45 mld. eur pri schodku 5,47 mld. eur. Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP.