Solidárny, spravodlivý a motivačný. Taký má byť podľa slov ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) dôchodok pre ľudí. Aj preto sa rozhodol vo svojej dôchodkovej reforme zaviesť takzvaný rodičovský bonus, podľa ktorého by rodičia pracujúcich detí dostali priamo do svojej penzie percentá z ich odvodov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však má opačný názor. Vo svojej 60-stranovej analýze dôchodkovej reformy upozorňuje, že Krajniakov systém je s cenou vyše 600 miliónov eur už od budúceho roka v prvom rade drahý. A taktiež nie je motivačný úplne rovnomerne. Rozpočtári konštatujú, že v prípade zavedenia bonusu skupiny s vyšším dôchodkom budú mať nárok na vyšší rodičovský dôchodok a najviac budú zavedením rodičovského dôchodku zvýhodnení dôchodcovia s veľkým počtom pracujúcich detí.
“Každý dodatočný benefit je pre jednotlivca výhodný, ak zúžime pohľad len na to, koľko daný jednotlivec dostane. Dôležitou nadväzujúcou otázkou však je, ktoré skupiny budú tieto dodatočné výdavky financovať,” upozorňuje pre Pravdu Marián Šaling, analytik z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čítajte aj Brusel vyhovel tlaku členských štátov. Dostanú návod, ako von z energetickej krízy
Paradoxne, názor, že existujú aj lepšie riešenia, ako rodičovský bonus, majú okrem rozpočtovej rady aj ministerstvá či analytici. Rezorty financií ako i hospodárstva žiadajú “bonus” úplne vyradiť z novely zákona. Návrh podľa Ministerstva financií vytvára výrazne negatívne vplyvy na výdavky Sociálnej poisťovne, ktoré budú musieť byť financované navýšením transferu zo štátneho rozpočtu. Rezort hospodárstva zase upozorňuje, že by bol totiž financovaný prostredníctvom zvýšenia odvodov s ambíciou ďalšieho zvyšovania odvodov v budúcnosti. Pre zlepšenie konkurencieschopnosti Slovenska je však potrebné robiť opak. Problém v tomto prípade vidí ministerstvo aj v byrokratickej záťaži.
Ekonomických analytikov sme sa pýtali:
Súhlasíte s tvrdeniami RRZ v analýze? Aká iná prípadná úprava zákona by pomohla vyriešiť často spomínanú finančnú diskrimináciu žien (resp. rodičov) vychovávajúcich deti?
Peter Goliaš, INEKO
Zásadným problémom navrhnutej reformy je, že prehlbuje deficit verejnej správy o viac ako pol miliardy eur v roku 2023 aj v ďalších rokoch. Príčinou je najmä zavedenie rodičovského dôchodku a čiastočne aj možnosti odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. V pokrízových rokoch, keď by Slovensko malo znižovať deficit verejných financií aj verejný dlh by teda novela priniesla jeho zvýšenie.
Pritom je pravdepodobné, že zavedenie rodičovského dôchodku zásadne nezmení motiváciu mladých ľudí mať deti. Tí sa budú skôr rozhodovať podľa dostupnosti bývania a predškolských zariadení, pracovných príležitostí či podľa výšok sociálnych dávok na podporu rodiny. Kompenzácia rodičov za výchovu detí by mala byť zavedená cez vyššie vymeriavacie základy, z ktorých za osoby starajúce sa o deti platí dôchodkové poistenie štát.
Ján Šebo, ekonóm a výskumník Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Čítanie štúdie RRZ ku kvantifikácii vplyvov návrhu zákona o sociálnom poistení je naozaj zaujímavé.
Štúdia RRZ potvrdzuje predpoklady viacerých kritikov rodičovského bonusu (rodičovského dôchodku), a to tak ekonomické, redistribučné aj právne.
V prípade nášho modelu Oranžová obálka sme pri plnom využití rodičovského bonusu došli k ročnej výške nákladov na úrovni približne 625 miliónov eur, pričom rast bude plne závislý od vývoja miezd. Ak to premietneme do odvodovej sadzby, tak pred zavedením rodičovského bonusu by sme v roku 2024 na dôchodky mali platiť približne 26,4% z našich miezd, po zavedení bonusu by to bolo okamžite zvýšenie na úroveň 29%. Inak povedané, zavedenie rodičovského bonusu by znamenalo zvýšenie sadzby o 2,5% vymeriavacích základov všetkých pracujúcich (poistencov).
Súhlasím s redistribučnými dôsledkami, kde rodičovský dôchodok zavádza nerovnaké šance a nerovnaký výsledok. Naši rodičia nepracovali a netvorili si dôchodkové nároky v systéme s rodičovským bonusom. Preto by prípadné zavedenie rodičovského bonusu malo platiť len pre novovstupujúcich na trh práce. Len tak dokážeme posúdiť, či tento nástroj má skutočný vplyv na proklamované zvyšovanie ochoty mať viac detí. Bez tohto obmedzenia tak ide len o dodatočné zvyšovanie dôchodkov pre vybrané skupiny dôchodcov, t.j. dodatočnú redistribúciu od pracujúcich k dôchodcom bez predchádzajúceho získania dôchodkových nárokov. To znamená, že návrh je populistický, pretože sa snaží ovplyvniť jednu skupinu voličov bez toho, aby najskôr získali nároky.
Ak sa bavíme o naplnení práva garantovaného Ústavou SR, kde výchova dieťaťa (obdobie starostlivosti o dieťa) nemá mať negatívny vplyv na výšku dôchodku matky, mali by sme opustiť koncept rodičovského dôchodku a ísť priamo na úpravu získania obdobia nároku a osobného mzdového bodu pre každú matku priamo v čase, keď dieťa vychováva. To znamená, že počas starostlivosti o dieťa by sme mali súčasný systém priznávania 60% priemernej mzdy zdvihnúť na úroveň 100% mzdy.
Takto pomôžeme každej matke a zároveň transparentne a nediskriminačne priznáme, že každé dieťa a výchova dieťaťa má v našej spoločnosti rovnakú hodnotu rovnú priemernej mzde. Týmto opatrením pomôžeme nižšie zarábajúcim matkám, ale zároveň uškodíme lepšie zarábajúcim matkám. Preto by bolo vhodné zároveň pracovať na tom, aby matky mali možnosť vrátiť sa do práce a využiť verejné služby zamerané na ústavnú starostlivosť o dieťa počas výkonu práce.
Radovan Ďurana, INESS
Tvrdenia RRZ vychádzajú z dát o penzijnom sytéme a štruktúre prispievateľov. Tam nie je s čím nesúhlasiť, diskutovať sa dá len o alternatívnych riešeniach.
Ženy nie sú diskriminované. Toto je obľúbený omyl vo verejnej diskusii. Naopak, ženy v čase, keď nepracujú a starajú sa o deti, to jest, keď neprispievajú do odvodového systému, získavajú už dnes roky dôchodkového poistenia bezplatne. Čo je bezplatné, ale nie je zadarmo. Za obdobie rodičovstva, im do sociálnej poisťovne prispievajú daňoví poplatníci v sume viac ako 150 miliónov eur ročne. Ženy teda nie sú diskriminované, akurát ich súkromné rozhodnutie mať dieťa znamená nielen výhody, ale aj náklady.
Ženy, resp. rodiny sa nestarajú o deti kvôli tomu, že chcú vychovávať pre štát nových daňových poplatníkov. Deti sa rodia úplne z iných dôvodov, a veľká časť výhod rodičovstva, benefitov z existencie detí, patrí danej rodine. Zredukovať rodičovstvo na finančnú bilanciu daní a odvodov, by bolo veľmi povrchné.
Mladá rodina, s dvomi deťmi do 5 rokov, získa sa prvých 5 rokov finančné transfery v objeme viac ako 50-tisíc eur.
Ak majú politici potrebu finančnými dávkami kompenzovať súkromné rozhodnutie mať dieťa, môžu sa inšpirovať v Česku. Tam bol zavedený jednotný príspevok za každé dieťa (bez ohľadu na činnosť dieťaťa), ktorý bude poberať vždy len jeden rodič (ten ktorý nepracoval). Takýto systéme je adresnejší, jednoduchší a hlavne výrazne lacnejší.