Využila ju aj Daniela z Piešťan a písal sa rok 1988. „Za peniaze sme si kúpili novú spálňu, automatickú práčku, vtedy to letelo. A aj keď sme všetky peniažky neminuli my, kúpili sme tete televízor,“ hovorí pre Pravdu s tým, že vtedy si s manželom nemohla len tak dovoliť nový televízor. Alebo musela veľmi dlho šetriť.
Jej slová potvrdzuje aj sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. „Mladomanželská pôžička pomáhala riešiť bytovú otázku všetkým, ktorí sa nemohli opierať o pomoc rodičov a príbuzenstva a chceli sa vyhnúť pomerne dlhému vyčkávaniu v poradovníkoch na štátny či komunálny byt. Tam sa žiaden vklad nepožadoval a poplatky za nájom boli oproti družstevnému nižšie o tretinu,“ vysvetľuje situáciu Kusá. Vtedy si ľudia mohli požičať 30– či 50-tisíc československých korún.
Čítajte viac Kedysi pomáhali mladým, dnes sú skôr prepadák. Pôžičky od štátu nelákajú, kde sa stala chyba?
Zobral si ju aj Peter z Bratislavy, ktorý je dnes už v dôchodkovom veku. V roku 1979 si požičal od štátu 30-tisíc československých korún. „Zo všetkých úspor som si kúpil družstevný byt. Následne sme ho zariadili vďaka mladomanželskej pôžičke. Hneď sme po nej chňapli,“ spomína na staré časy. Vtedy nebolo toľko dostupných úverov z komerčných bánk ako teraz. Úrok na nej mal dve percentá, spomína. Za požičané peniaze si následne zariadil skoro celú obývačku. „Kúpili sme obývačkovú stenu. K tomu sme dokúpili sedačku, dve kreslá dokopy za 25-tisíc a ešte zvýšilo na luster,“ hovorí Peter.
Za bývalého režimu plnili mladomanželské pôžičky viacero cieľov. Sledovala sa nimi aj podpora pôrodnosti. Daniela s manželom si pôžičku zobrali ešte pred narodením prvého dieťaťa. Keď sa im narodil prvý syn, mohli si odpísať dvetisíc vtedajších korún. „Pri prvom to bolo dvetisíc korún a na každé ďalšie dieťa štyritisíc korún. Takže keď sme mali tri deti, odpísali nám z pôžičky desaťtisíc korún, čo vtedy bolo veľa peňazí,“ opisuje časy pred vyše tridsiatimi rokmi Daniela.
Sociologička Kusá hovorí, že vtedajšie pôžičky pre mladých od štátu pomáhali predchádzať mnohým finančným existenčným problémom, ktoré prežívajú mladé páry dnes. „Teda ak nemajú za sebou solventných rodičov alebo šťastie na mimoriadne lukratívne profesie či pracovné pozície,“ dodáva odborníčka.
Mnohým mladým párom tak v minulosti uľahčili rozhodnutie vstúpiť do manželstva a mať deti. Menší záujem o mladomanželskú pôžičku môže vysvetľovať aj fakt, že dnes veľký počet párov žije spolu bez uzavretia manželstva. So sedemdesiatymi či s osemdesiatymi rokmi minulého storočia sa to nedá porovnávať. Kusá na záver dodáva, že štát by mal šíriť osvetu aj v tomto smere, pretože podpora mladých rodín je jednoznačne v jeho záujme.