Karol Morvay je externý prispievateľ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník.
V priebehu končiacej koronakrízy poklesla celková ekonomická aktivita na Slovensku (meraná HDP) v miere porovnateľnej s ďalšími krajinami V4 alebo s ekonomicky vyspelejšími krajinami EÚ. Jedna aktivita však poklesla u nás výraznejšie – bola to investičná aktivita. Pokles tvorby kapitálu až o 12 percent vyzerá až príliš dramaticky v medzinárodnom porovnaní (graf 1).
Čítajte viac Pridrahí pracovníci na Slovensku? Hrozba konca lacnej pracovnej sily udrela rýchlejšie, ako sme čakali
„Porazená“ zložka ekonomiky v koronakríze: investície
Podarilo sa počas krízy pribrzdiť pokles zamestnanosti, pokles spotreby, produkcie, ale investície padli výrazne (a už vieme, že padali ešte aj na začiatku roka 2021). Mohlo by sa namietnuť, že investície pri útlme ekonomiky padajú bežne. Aj to, že investície sú kolísavé a poklesu investícií v jednom roku netreba pripisovať príliš veľkú rolu. Iste, ale tento problém sa tu nezrodil včera…
Foto: Eurostat, Karol Morvay
Oslabená investičná aktivita nevedie k dobiehaniu špičky
Problém spomaleného investovania tu máme už niekoľko rokov. A prejavuje sa aj v tom, že stagnuje úroveň vybavenia pracovníkov kapitálom. To komplikuje vyhliadky na dobiehanie európskej ekonomickej špičky.
Na jedného pracovníka v slovenskej ekonomike pripadá kapitál vo výške 204 tisíc eur (2019). Ide o firemný majetok v podobe budov, výrobných liniek, strojov, prístrojov a zariadení, ale aj softvérov, databáz… a ďalších vecí, ktoré sú potrebné pre produkciu nových výrobkov a služieb. Zjednodušene povedané, čím lepšie sú pracovníci vybavení takýmto kapitálom, o to vyššiu produktivitu a výkonnosť možno očakávať.
V EÚ dosahujú najvyššiu úroveň vybavenia pracovníka kapitálom Dánsko, Fínsko a Rakúsko (nie nadarmo sú tieto krajiny špičkové aj vo výkonnosti a konkurencieschopnosti). Túto skupinku nazveme TOP 3; pracovník v nej je v priemere vybavený kapitálom vo výške 567 tisíc eur. Ak dáme do pomeru hodnotu za Slovensko a TOP 3, zisťujeme, že priemerný pracovník u nás je vybavený kapitálom na úrovni asi 42 percent vybavenia jeho kolegu v krajinách TOP 3.
Čítajte viac Ekonóm Baláž o minimálnej mzde: Firma vám môže dať 4-tisícový plat, ale otázka je, dokedy by to vydržala
Takto to hovorí málo. Problém vidíme v grafe 2. Uvedené číslo totiž nerastie. A ak chceme dobiehať ekonomickú a životnú úroveň takýchto špičkových ekonomík, mali by sme dorovnávať úroveň vo vybavení práce kapitálom – tak hovorí jeden z hlavných prúdov teórie zbližovania ekonomických úrovní krajín.
V grafe 2 vidno, že v určitom období (konkrétne do krízy 2009) sme sa doťahovali na úroveň kapitálového vybavenia pracovníkov v TOP 3. V ďalšej dekáde sa tento proces narušil, dokonca zvrátil. A to zrejme prispelo k tomu, že v rovnakom období ekonomika SR stratila dych aj v dobiehaní produktivity práce a ekonomickej výkonnosti svojich vyspelejších partnerov v EÚ.
Podľa druhu tvoreného kapitálu sa dá odhadovať, aký typ produkcie sa bude posilňovať. Ak pribúdajú haly, stroje a výrobné zariadenia, asi sa posilní doterajší charakter ekonomiky (masová výroba, montáž). Ak masívne pribúdajú databázy, softvéry a nakúpené výsledky výskumu a vývoja, potom sa zrejme posilnia intelektuálne náročnejšie činnosti – ako to už dlho očakávame a preferujeme.
Čítajte viac Prečo nezamestnanosť narástla iba málo počas covid krízy? Politici vám celú pravdu nepovedia
Ak z celkového kapitálu odčleníme takéto zložky, nevyhnutné k aktivitám postaveným na využívaní intelektu, vidíme nelichotivý obraz: V grafe 2 nevidno žiadne „doťahovanie sa“ ekonomiky SR na úroveň TOP 3 vo vybavenosti pracovníkov takým kapitálom, ktorý súvisí s intelektuálnym vlastníctvom. Vybavenosť pracovníkov takýmto kapitálom na Slovensku nepresiahla 15 percent (!) jej úrovne v krajinách TOP 3. To nie je jav, ktorý by sa hodil do obrazu toľko spomínanej znalostnej ekonomiky.
Foto: Eurostat, Karol Morvay
Vo výraznom poklese investícií počas koronakrízy tak vidíme pokračovanie nepresvedčivej investičnej aktivity z posledných rokov. V najbližšom období prichádza masívna investičná infúzia z európskych zdrojov (podľa Plánu obnovy a odolnosti). Tá zmení objem aj skladbu investícií a problém sa môže zastrieť. Pre trvalejší efekt však treba pacienta naučiť, že takéto euroinfúzie sú podporou a nie totálnou náhradou.