Môžu firmy za očkovanie rozdávať peniaze a dni voľna navyše? Právnici sa v názoroch rozchádzajú

Telekomunikačná firma Slovak Telekom, technologický ESET či nábytkárska IKEA. To je len hŕstka z mnohých firiem na Slovensku, ktoré sa rozhodli poskytnúť pre svojich zaočkovaných zamestnancov benefity. Nie sú to len súkromné firmy, ale aj štátne inštitúcie, ktoré poskytujú deň voľna pre očkovaných. Ten môžu na regeneráciu po ihle do ramena využiť aj zamestnanci Úradu vlády.

15.09.2021 17:17
žena, kaviareň, SZČO, podnikanie, práca Foto:
Ilustračné foto.
debata (28)

Pandemická situácia na Slovensku sa zhoršuje. Denne pribúdajú stovky nakazených a nemocnice sa postupne zaplňujú. Tretia vlna pandémie je tu. Politici sa zhodujú, že ďalšie zatváranie ekonomiky si už nemôžeme dovoliť. Aj z toho dôvodu je pre biznis dôležité, aby mal čo najviac zamestnancov zaočkovaných.

Uľahčiť život firmám pri ochrane pred covidom sa rozhodol nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý po odchode zo strany Za ľudí zakotvil v Progresívnom Slovensku. Do parlamentu predložil novelu Zákonníka práce, ktorá má rozšíriť kompetencie pre firmy, aby svojich zamestnancov motivovali k očkovaniu. Zamestnancom by poskytol pracovné voľno v deň očkovania, dovolenku navyše v rozsahu najviac päť dní alebo jednorazový príspevok až do 275 eur. Chce tak motivovať firmy, aby aktívne podporovali očkovanie.

Igor Matovič Čítajte viac Máme najhoršie vyhliadky pre štátnu kasu v EÚ. Riešenie je na stole, brzdí ho roztržka v koalícii

Keďže poslanec Tomáš Valášek už nie je členom vládnej koalície, tak s podporou v parlamente to bude mať pri presadzovaní zákona ťažké. S otázkou, čiu podporu môže čakať pri schvaľovaní zákona, sa denník Pravda obrátil priamo na koaličné strany. Istú podporu má len v strane Za ľudí. Odpovede hnutia OĽaNO a strany SaS boli zdržanlivé a v reakcii odpísali, že sa návrhom budú zaoberať na svojom zasadnutí pred najbližšou schôdzou parlamentu. Hnutie Sme rodina si chce ešte návrh preštudovať. „Ak by to bolo v tom zmysle, že by to malo rozdeľovať ľudí na dve skupiny, tak to nepodporíme, pretože od začiatku hovoríme, že neočkovaní by nemali byť diskriminovaní,“ odpísalo tlačové oddelenie hnutia Sme rodina. O všetkom tak rozhodnú poslanci už na septembrovej schôdzi.

Zatiaľ čo sa právnici zhodujú na tom, že voľno navyše by v súčasnej legislatíve mohlo obstáť, tak pri peňažných odmenách sa ich názory rozchádzajú. Aj z tohto dôvodu by firmám pomohlo, keby bola zákonom upravená možnosť dať voľno či peniaze pre zaočkovaných navyše, pretože už v súčasnosti mnohé slovenské firmy odmeňujú svojich zaočkovaných zamestnancov.

Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor v tejto súvislosti upozorňuje na to, že zamestnávateľ nemá legálne prostriedky na to, aby kontroloval zdravotnú dokumentáciu. „Motivovať populáciu k očkovaniu nie je úlohou firiem, ale úlohou štátu, ktorý zodpovedá za verejné zdravie obyvateľstva,“ tvrdí pre Pravdu.

Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov tu nie sú zamestnávatelia na to, aby suplovali úlohu štátu. Nízky počet zaočkovaných je podľa neho dôsledkom toho, že štát motiváciu nezvláda, a tiež vytĺkania politického kapitálu niektorých politikov z (anti)vakcinácie. „Pokiaľ štát nastaví motivačné nástroje na dobrovoľnej báze, zamestnávatelia s tým problém mať nebudú,“ tvrdí.

Aká je súčasná situácia?

Natíska sa otázka, či voľno navyše a peňažný príspevok pre očkovaných právne obstoja v dnešnej legislatíve, alebo je to diskriminačné. Denník Pravda zisťoval odpovede od advokátskych kancelárií.

Zamestnávateľ má podľa advokátky Martiny Chvílovej z kancelárie AGM Partners na jednej strane vytvárať bezpečné pracovné podmienky na pracoviskách, čo je aj jedným z dôvodov, pre ktoré chce motivovať zamestnancov k vakcinácii, na druhej strane však podľa advokátky nariadiť zamestnancom vakcináciu, samozrejme, nemôže, pričom zamestnávateľ zároveň musí rešpektovať aj antidiskriminačné princípy. Otázne teda je, či je možné kvázi zvýhodniť tých, ktorí sa zaočkovať dajú, a ak áno, či je to z pohľadu legislatívy v poriadku.

V tejto súvislosti Martina Chvílová upozorňuje na to, že benefity sú poskytované jednak peňažnou a na druhej strane nepeňažnou formou. „Voľno navyše ako forma nepeňažnej motivácie je vzhľadom na platnú právnu úpravu v poriadku, pretože zamestnávateľ môže poskytnúť voľno zamestnancovi nad rámec zákona,“ tvrdí.

Na druhej strane poskytovanie peňažných príspevkov môže byť podľa nej prejavom určitej formy nepriamej diskriminácie. „Je pochopiteľné, že cieľom zamestnávateľov je v tomto prípade motivovať, avšak uvedená peňažná motivácia (nadviazaná na očkovanie zamestnanca) vytvára prostredie, v ktorom dochádza k narúšaniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a poskytovania rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty,“ vysvetľuje advokátka.

Podľa advokátky Radoslavy Lichnovskej z kancelárie TaylorWessing z právneho pohľadu aktuálne nič nebráni zamestnávateľom motivovať svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať proti COVID-19, a to aj prostredníctvom poskytovania benefitov. „Zamestnávateľ teda aj v súčasnosti môže poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy nad rámec dovolenky, ako aj finančný bonus za absolvovanie očkovania proti COVID-19 bez toho, aby táto možnosť musela byť upravená v Zákonníku práce,“ poskytuje právny názor advokátka.

Ako ďalej vysvetľuje, často diskutovanou témou je tiež možná diskriminácia zamestnancov, ktorí sa zo zdravotných alebo iných objektívnych dôvodov nemôžu dať očkovať. Podľa nej s ohľadom na absenciu judikatúry v tomto smere bude nutné počkať, ako sa s touto otázkou vysporiadajú súdy. „Avšak s ohľadom na skutočnosť, že napríklad aj darcovstvo krvi nie je u niektorých osôb zo zdravotných dôvodov možné a poskytnutie benefitov za darcovstvo krvi nie je z pohľadu diskriminácie kritické, domnievame sa, že ani prípadné neposkytnutie zamestnaneckého benefitu osobám, ktoré sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať proti COVID-19, nemusí byť nevyhnutne považované za diskriminačné,“ dodáva Radoslava Lichnovská.

Advokát Michal Autrata z kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners vysvetľuje, že Zákonník práce dáva zamestnávateľovi do rúk možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy aj z dôvodu účasti na očkovaní a na prípadné zotavenie po ňom. „Keďže ide v tomto prípadne o možnosť vyplývajúcu zo zákona, poskytnutie takéhoto benefitu považujeme za súladné so súčasnou slovenskou legislatívou a zamestnávatelia k nemu môžu pristúpiť,“ tvrdí pre Pravdu.

Iná situácia nastáva podľa advokáta v prípade peňažnej odmeny. „Ak by bol na status zaočkovanosti nadviazaný finančný benefit, predstavoval by takú odmenu, na ktorú by nemala časť pracovného kolektívu nárok, a to výhradne z dôvodu, ktorý s výkonom práce vôbec nesúvisí." Michal Autrata ďalej dodáva, že vo všeobecnosti preto motiváciu vo forme finančného príspevku založenú výhradne na skutočnosti, že zamestnanec absolvoval očkovanie, považuje za rozpornú so zásadou rovnakého zaobchádzania, a teda za diskriminačnú.

Ako firmy motivujú k očkovaniu

Deň voľna na očkovanie je bežná prax mnohých firiem, ktoré denník Pravda oslovil „V prípade, že sa naši zamestnanci rozhodnú dať zaočkovať a chrániť seba i svoje okolie, poskytujeme im platené voľno, v prípade, že termín očkovania koliduje s pracovnou zmenou,” tvrdí Michal Svienty, People and Culture manager spoločnosti IKEA. Zároveň dodáva, že aj keď sú presvedčení, že vakcína je dôležitým krokom v celosvetovom úsilí v riešení pandémie COVID-19, plne rešpektujú osobnú voľbu ich zamestnancov.

V spoločnosti ESET napríklad svojim zamestnancom ponúkajú dva dni navyše na očkovanie a zotavenie po ňom. Okrem toho sa rozhodli motivovať ľudí vo firme aj prostredníctvom edukačných diskusií s expertmi, kde mohli získať odpovede na ich otázky. „Vďaka tomu sa mohli lepšie zorientovať v množstve protichodných informácií, ktoré kolujú v médiách a na internete,“ vysvetľuje hovorca firmy Peter Blažečka.

Cestou pracovného voľna sa rozhodli ísť aj v spoločnosti Slovak Telekom. „Naša spoločnosť svojim zamestnancom očkovanie odporúča a zamestnanci si môžu zobrať aj extra deň voľna v deň očkovania či po ňom, celkovo máme štyri tzv. sick days, ktoré môžu čerpať podľa potreby aj na tento účel,“ tvrdí hovorca spoločnosti Michal Korec.

Iní sa snažili dosiahnuť, aby ich zamestnanci boli oprávnene vnímaní ako kritická infraštruktúra a na očkovanie sa dostali prednostne. „Chceli by sme pripomenúť, že ešte pred možnosťou dať sa zaočkovať sme zdôrazňovali, že by mal byť iný prístup z hľadiska práv a zodpovednosti u tých, ktorí sú súčasťou kritickej infraštruktúry. A to nielen v školstve a v zdravotníctve, ale aj v priemysle. To nebolo pred spustením očkovania a nie je ani dnes,“ tvrdí hovorca košických oceliarov Ján Bača.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 28 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #firmy #peniaze #očkovanie #Covid-19