Máme najhoršie vyhliadky pre štátnu kasu v EÚ. Riešenie je na stole, brzdí ho roztržka v koalícii

Sekera bola zaťatá poriadne hlboko. Dlhodobý stav štátnej kasy je veľmi zlý. Štátni úradníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priniesli do parlamentu znepokojivú správu.

09.09.2021 18:04
Igor Matovič Foto: ,
Igor Matovič
362

Poslanci sa v nej mohli dočítať napríklad to, že dlhodobá udržateľnosť sa zhoršila už piaty rok po sebe. A dokonca aj to, že v súčasnosti sú verejné financie krajiny najhoršie v celej Európskej únii(EÚ).

Ak štát nič neurobí, verejný dlh, ktorý vlani presiahol 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP), sa bude ďalej prudko zvyšovať. Hranicu 100 percent – teda celoročného výkonu ekonomiky – by prekročil podľa makroekonóma Michala Lehutu z VÚB banky možno už v roku 2040. „To už by bola veľmi nebezpečná úroveň, ktorá by mohla vyvolať dlhovú krízu,“ tvrdí pre Pravdu.

Kontajnerová loď Čítajte viac Mešká elektronika, nábytok či hračky. Lodná doprava prudko zdražela a lacným nákupom je koniec

V septembri je pritom na programe v parlamente dôležitý bod. Ten môže nepriaznivú situáciu zvrátiť. Poslanci budú totiž hlasovať o novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá má zlepšiť dlhovú brzdu a zaviesť aj výdavkové limity. Schválenie však stojí na roztržke v koalícii. Dohoda stále nie je. Sulíkova SaS totiž žiada, aby sa do ústavného zákona doplnila aj takzvaná daňová brzda, ktorá bráni rastu daňového zaťaženia ľudí. Matovičov rezort však so spájaním novely s daňovou brzdou nesúhlasí. Politika tak môže zabrzdiť prijatie dôležitého zákona.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je jednou zo zásadných zmien nadviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života. To je krok, ktorý môže výrazne pomôcť. „Okrem toho by pomohlo aj zavedenie výdavkových limitov, ktoré v čase expanzie prinesú rýchlejšie znižovanie deficitu. Naopak, v čase problémov v ekonomike vytvárajú priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu,“ hovorí.

Podľa predsedu opozičnej strany Smer Roberta Fica krajine hrozí bankrot a za zlý stav verejných financií viní súčasnú vládu. „V najbližšom roku Slovensko čaká vyriešiť výdavky štátu na úrovni osem miliárd. eur, aby sme plus mínus mali pod kontrolou verejné financie,“ skonštatoval expremiér.

Tomáš Bakoš Čítajte viac Kto rozvrátil štátnu kasu?

V akom stave sú financie štátu, je reálna hrozba, že nás finančné trhy prestanú financovať a čo sa s tým dá robiť? Denník Pravda pripravil k tejto téme sériu najdôležitejších bo­dov.

1. Čo najviac zdevastovalo štátnu kasu a kto za to môže

K výraznému zhoršeniu stavu verejných financií prispela podľa RRZ predkrízová hospodárska politika. Napriek dobrým ekonomickým časom nedošlo k dosiahnutiu vyrovnaného hospodárenia. Zmeny v dôchodkovom systéme (napríklad zastropovanie veku odchodu do dôchodku) výrazne zvýšili odhadované náklady spojené so starnutím populácie. Podľa štátnych úradníkov v roku 2020 k zhoršeniu prispela aj pandémia ochorenia COVID-19.

Rovnaký názor má aj makroekonóm Lehuta, podľa ktorého najviac dlhodobú udržateľnosť v ostatných rokoch zhoršil strop na dôchodkový vek. „Uvedené zmeny boli prijaté za minulej vlády, spolu so štedrým 13. či minimálnym dôchodkom. Súčasný kabinet však tiež ponechal 13. dôchodky (len v nižšej sume) a navrhuje takzvaný rodičovský bonus, ktorý deficity znova prehĺbi,“ porovnáva odborník dôsledky politiky minulej a súčasnej vlády.

Zodpovednosť za výšku verejného dlhu majú podľa Martina Hudcovského z Ekonomickej univerzity v Bratislave obe vlády. Ako ďalej vysvetľuje, tak zatiaľ čo minulá nevyužila ekonomický rast na výraznejšie znižovanie verejného dlhu, tak tá súčasná minula na pomoc iba málo.

2. Ako môže hroziť krach

Otázka do budúcnosti znie, či Slovensku bude ochotný ešte niekto požičať. Každý štát si požičiava na svoje fungovanie na zahraničných finančných trhoch. Zjednodušene, ak sa správa zodpovedne, vie si zaobstarať peniaze veľmi lacno. Ak sa správa „rozšafne“, trhy mu to spočítajú a zaúčtujú si drahé úroky.

Kedy by sa to mohlo stať a je to vôbec reálne? Toto je podľa Lehutu možné podobne ako v prípade dlhových kríz krajín ako Grécko v rokoch 2010 až 2015. „Investori budú kvôli vyššiemu riziku požadovať čoraz vyššie rizikové prirážky, teda úroky. To nám deficit ešte zvýši a dlh môže preto rásť ešte rýchlejšie,“ vysvetľuje.

Podľa neho však neexistuje jasná hranica toho, kedy sa krajina prepadne do takejto špirály vyšších úrokov a čoraz vyššieho dlhu. „Pri malých a otvorených ekonomikách, ako je Slovensko, bez vlastnej centrálnej banky, však táto hranica môže byť aj pod úrovňou 60 percent HDP, ako ukazujú napríklad analýzy RRZ,“ dodáva.

Problém nastane podľa Hudcovského, keď finančné trhy prestanú mať pocit, že krajina dokáže splácať svoje požičané zdroje. „Ale od takého scenára sme zatiaľ vzdialení, i keď trend vývoja v posledných rokoch je znepokojivý. Situácia sa môže relatívne rýchlo zmeniť,“ tvrdí pre Pravdu. To podľa neho platí najmä vtedy, ak sa nezmení tempo rastu verejných výdavkov a výkon ekonomiky neporastie takým tempom, aby príjmy verejnej správy pokrývali výdavky.

3. Prečo sulíkovci nechcú ustúpiť

Rozpočtová rada bije na poplach a hovorí o akútnej potrebe schváliť novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá už je dlhšie v parlamente. Tento bod programu má parlament už na septembrovej schôdzi. Kameňom úrazu sú však roztržky v koalícii.

Rezort financií tvrdí, že viackrát vyzval politikov na schválenie viacročných výdavkových limitov v rámci novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Prijatie zákona je z pohľadu ministerstva financií nevyhnutný a kľúčový krok na zachovanie udržateľnosti verejných financií. Zároveň je jednou z podmienok na čerpanie finančných zdrojov z plánu obnovy.

„Blížime sa už k termínu, kedy musí byť tento záväzok naplnený, a preto veríme, že koalícia nájde dohodu čo najskôr,“ tvrdí tlačové oddelenie Matovičovho ministerstva. Schválenie zákona brzdí podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) požiadavka strany SaS. Sulíkovci novelu zákona podporia, ak bude súčasťou dohody o dlhovej brzde aj dohoda o daňovej brzde. Tá má zabrániť rastu daňového zaťaženia ľudí.

Predseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) pre Pravdu tvrdí, že, dohoda v koalícii o danej téme stále nie je. „Naďalej považujeme za kľúčové, aby súčasťou novely bola aj daňová brzda a bez jej premietnutia do zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebudeme hlasovať,“ vysvetľuje postoj strany poslanec. Ministerstvo financií nesúhlasí so spájaním novely s takzvanou daňovou brzdou. Rovnaký názor majú podľa rezortu financií aj ďalší veľkí hráči – Národná banka Slovenska, RRZ a Medzinárodný menový fond.

Zdržanlivé je aj hnutie Sme rodina, ktoré stanovisko poskytne až po koaličnej dohode. „Ešte to bude predmetom rokovania v rámci koalície, keďže ide o ústavný zákon, musíme mať na tom jednoznačnú zhodu,“ odpísalo tlačové oddelenie hnutia. Hnutie OĽaNO nás s otázkami nasmerovalo na rezort financií a strana Za ľudí sa do uzávierky nevyjadrila.

4. Aké sú riešenia

Odborníci sa zhodujú, že je potrebné dať verejné financie po koronakríze do poriadku. Odborár Ján Košč, ktorý sa angažuje v združení za vyššie platy Pracujúca chudoba, tvrdí, že skutočným riešením by bolo zmeniť daňový mix tak, aby sa začalo progresívne zdaňovať tam, kde sú peniaze: čiže vysoké príjmy, renta, luxus a majetky. „Štát neúmerne vychádza v ústrety veľkým ekonomickým hráčom a peniaze berie od pracujúcich,“ tvrdí pre Pravdu. Milan Kuruc z rovnakého združenia pevne dúfa, že sa vláda neuchýli k škrtaniu sociálnych výdavkov. Lebo šetriť na tých, ktorí sa nevedia brániť, išlo podľa neho slovenským vládam vždy najlepšie. „Naše sociálne výdavky sú už teraz jedny z najnižších a odráža sa to aj na kvalite sociálneho systému a na mizerných dôchodkoch.“ pripomína Kuruc.

Ekonóm Tatra banky Juraj Valachy tvrdí, že prijatie takýchto pravidiel o výdavkových limitoch je jedným z najelegantnejších spôsobov, ako držať rast výdavkov v pásme, ktoré umožní každoročne zlepšovať stav verejných financií. Návrh ústavného zákona, ktorý je momentálne v parlamente, takéto výdavkové limity obsahuje. Brzdia ho však nezhody v koalícii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
362 debata chyba
Viac na túto tému: #verejné financie #RRZ #Matovič