ANKETA ekonómovia o diere v rozpočte: Hrozí Slovensku krach? V istom momente to prestane byť udržateľné

Znepokojivá správa, ktorá odhalila dlhodobo zlý stav verejných financií. Rozpočtová rada priniesla do parlamentu dokument, ktorý hodnotí plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti. Poslanci sa z neho dozvedeli napríklad to, že Slovensko je na spodku EÚ v udržateľnosti verejných financií.

09.09.2021 18:07
Igor Matovič, Foto: ,
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
30

Denník Pravda sa spýtal odborníkov z rôznych oblastí na ich reakcie na zlý stav verejných financií.

1. Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín v EÚ. Čo sa stane ak sa bude dlh ďalej zvyšovať?

Martin Hudcovský, Ekonomická univerzita v Bratislave

V určitom momente ten dlh zjavne prestane byť udržateľný. S rastúcim objemom verejného dlhu sa budú úrokové náklady na pokrytie dlhu zvyšovať a začne sa prejavovať tzv. efekt snehovej gule. To znamená, že náklady na obsluhu dlhu budú rásť v dôsledku zvyšovania dlhu samotného, ale aj nové zdroje krytia dlhu budú drahšie z dôsledku vyššieho rizika splatenia.

Viktor Novysedlák, riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Tento graf ukazuje, ako sa bude vyvíjať náš hrubý dlh v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia reforiem s vplyvom na verejné financie. V tomto scenári očakáva naše verejné financie výrazný nárast verejného dlhu, hodnotu 100 percent prekročí okolo roku 2040 a jeho rast sa ďalej bude výrazne zvyšovať.

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

Ak štát nič neurobí, verejný dlh Slovenska bude ďalej rásť a dosiahne 100% HDP možno v roku 2040. To už by bola veľmi nebezpečná úroveň, ktorá by mohla vyvolať dlhovú krízu.

Igor Matovič Čítajte viac Máme najhoršie vyhliadky pre štátnu kasu v EÚ. Riešenie je na stole, brzdí ho roztržka v koalícii

Juraj Valachy, analytik Tatra banka

Slovenské verejné financie sa dostali do zlého stavu pomerne rýchlo. Ešte v závere minulého volebného obdobia došlo viacerým legislatívnym zmenám, ktoré zhoršili stav rozpočtu napriek tomu, ze sme prežívali dobre roky. Potom prišla pandémia, ktorá rovnako ako minula vláda zase zhoršila rozpočet a výsledok je, ze máme najhoršiu udrzatelnosť rozpočtu v EÚ.

Neexistuje jedno čarovne riešenie ako dostať rozpočet z problému. Existuje len poctivá mravenčia práca počas najbližších pár rokov. Jedným zo najelegantnejších spôsobov je prijať pravidlo o výdavkových limitoch, ktoré bude držať rast výdavkov v pasme, ktoré umožnia každoročne zlepšovať stav verejných financií. Momentálne je návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v parlamente, no jeho prijatie brzdia koaličné nezhody o jeho finálnej podobe.

Tomáš Bakoš Čítajte viac Kto rozvrátil štátnu kasu?

Matej Horňák, analytik Slovenská sporiteľňa

Pandémia nám priniesla výrazné zvýšenie dlhu Slovenska – až o 12 percentuálnych bodov za veľmi krátky čas. Práve to je dôkazom, že v dobrých časoch sa má krajina a vláda pripravovať na tie horšie – časy slabého rastu či krízy, kedy je potrebný zásah vlády na podporu ekonomiky. Verejné financie potrebujú dlhodobé štrukturálne riešenia, ktoré im prospejú zo stredno- a dlhodobého hľadiska a pripravia ich aj na prichádzajúce výzvy. Ako príklad môžeme uviesť často spomínanú demografickú zmenu. Jednou z najdôležitejších oblastí je dôchodkový systém a jeho nastavenie. Okrem toho prinesie starnutie obyvateľstva aj ďalšie výdavky, napríklad na sociálne služby (dlhodobá opatera, denné stacionáre,…), zdravotníctvo (ambulantná starostlivosť, prevencia…) či prispôsobenie verejných služieb inej štruktúre populácie. Už len samotné starnutie prináša teda z dlhodobého hľadiska významné zmeny, na ktoré je nutné sa pripraviť. A to hovoríme len o jednej z výziev, ktorá nás čaká.

Do najbližších rokov je potrebné dať verejné financie do poriadku po koronakríze. Zvýšenie dlhu je pochopiteľné vzhľadom na udalosti posledného roka a pol, avšak domácou úlohou je okrem krátkodobých rýchlych krokov aj zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, aby sa nám tento dlh ešte nenabaľoval. Jednou zo zásadných zmien, ktorú z nášho pohľadu potrebujeme, je naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života, čo je krok, ktorý nám môže výrazne pomôcť v zabezpečení udržateľnosti verejných financií. Okrem toho by pomohlo aj zavedenie výdavkových limitov, ktoré v čase expanzie prinesú rýchlejšie znižovanie deficitu a naopak, v čase problémov v ekonomike vytvárajú priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu.

Milan Kuruc, OZ Pracujúca chudoba

Také prudké zadlžovanie, aké nám vyskočilo v rozpočte za rok 2020 je naozaj veľký problém. Vlada by síce mohla zefektívňovať vyber dani, ale to sa už deje a je to beh na dlhu trať. Na druhej strane sme sa na takúto situáciu nepripravovali ako napr. Nemci, ktorý mali odložené peniaze v systéme Kurzarbeit. Pevne dúfam, že sa vláda neuchýli k škrtaniu sociálnych výdavkov. Lebo šetriť na tých, čo sa nevedia brániť, išlo slovenským vládam vždy najlepšie. Naše sociálne výdavky sú už teraz jedny z najnižších a odráža sa to aj na kvalite sociálneho systému a na mizerných dôchodkoch.

Uvidíme, s akými opatreniami príde súčasný minister financií, ktorý ma posledný rok a pol za sebou track rekord mnohých nekompetentných rozhodnutí.

Ján Košč, odborár, ktorý sa angažuje za zvýšenie platov v OZ Pracujúca chudoba

Skutočným riešením by bolo zmeniť daňový mix tak, aby sa začalo progresívne zdaňovať tam, kde sú peniaze: čiže vysoké príjmy, renta, luxus a majetky. Štát neúmerne vychádza v ústrety veľkým ekonomickým hráčom a peniaze berie od pracujúcich. Doteraz nikomu nedáva zmysel, prečo sa štát vzdal príjmov z bankového odvodu, pritom banky teraz dosahujú rekordne zisky a zrušenie bankového odvodu sa nijak neprejavilo na zlacnení služieb pre klientov bank.

Daňová kvóta (všetky dane a odvody) vyjadrená ako podiel na HDP je v našom prípade jedna z najnižších v Európe a tu existuje obrovský priestor nielen na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, ale aj na zvýšenie daní, ktoré by znižovali nerovnosť, riešili akumuláciu majetku, ale aj odliv kapitálu do zahraničia. Tento spôsob je však v súčasnej koalícii nepriechodný, takže sme pravdepodobne odsúdený na to, aby sa náš dlh aj naďalej zvyšoval.

2. Môžu nás finančné trhy v istom momente odmietnuť financovať? Kedy by sa to mohlo stať a je to reálne?

Martin Hudcovský, Ekonomická univerzita v Bratislave

Môžu, a to v situácií keď prestanú mať pocit, že krajina dokáže splácať svoje požičané zdroje. Ale od takého scenára sme zatiaľ vzdialený, i keď trend vývoja v posledných rokoch je znepokojivý a situácia sa môže relatívne rýchlo zmeniť. To platí hlavne ak sa nezmení tempo rastu verejných výdavkov a výkon ekonomiky neporastie takým tempom, aby príjmy verejnej správy pokrývali výdavky.

Viktor Novysedlák, riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V prípade realizovania uvedeného scenára je zrejmé, že by v istom momente došlo k situácii, kedy by finančné trhy odmietli refinancovať náš dlh. Na to, kedy by sa to stalo, vplývajú viaceré okolnosti, napr. ekonomický vývoj, politika centrálnej banky a pod.

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

Áno, toto je možné podobne ako v prípade dlhových kríz krajín ak Grécko v rokoch 2010–15. Investori budú kvôli vyššiemu riziku požadovať čoraz vyššie rizikové prirážky, teda úroky. To nám deficit ešte zvýši a dlh môže preto rásť ešte rýchlejšie.

3. Ako podľa vás zabrániť opakujúcemu scenáru negatívneho vývoja verejných financií?

Martin Hudcovský, Ekonomická univerzita v Bratislave

Nástrojom, ktorý by pomohol je zavedenie dlho diskutovaných výdavkových limitov či upustiť od nesystémových ad hoc opatrení v hospodárskej politike, ktoré majú prvky populizmu. Už z minulosti vieme, že systematickosť a predvídateľnosť v smerovaní hospodárskej politiky dosahuje lepšie výsledky ako krátkodobé reakčné opatrenia na udalosti v hospodárstve.

Viktor Novysedlák, riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Dôležité je ozdraviť verejné financie, teda znížiť štrukturálny deficit, k čomu by mohlo výrazne prispieť zavedenie výdavkových limitov.

Ďalej je nevyhnutné zaviesť trvalé reformy najmä v dôchodkovej oblasti. Z dlhodobého pohľadu je dôležité zvyšovať aj ekonomický potenciál dobre zvolenými investíciami, najmä do vzdelávania a odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Zvyšovanie ekonomického potenciálu, pretavené do ekonomického rastu, tiež zlepší schopnosť verejných financií vysporiadať sa s očakávanými problémami. Dôležité je, aby došlo k posunu vo všetkých spomínaných smeroch.

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

Najlepším opatrením by bolo prijať ústavný zákon o takzvaných výdavkových stropoch, ktoré budú vláde pri tvorbe rozpočtu predpisovať povinné znižovanie deficitu aj vzhľadom na vývoj dlhodobej udržateľnosti. Ak by sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií zhoršovala, deficit by sa musel s každým novým rozpočtom znižovať rýchlejšie. A naopak – ak by politici prijali prospešnú dôchodkovú či zdravotnícku reformu, boli by “odmenení” menším povinným znižovaním schodku v rozpočte na ďalší rok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
30 debata chyba
Viac na túto tému: #zadlžovanie #verejný dlh #udržateľný rozvoj #RRZ