Jedným z dôvodov je, že takého obaly sú ľahko dostupné a často zdarma. Ako by to však vyzeralo, keby z predajní zrazu zmizli?
Žiadne sáčky
Presne takýto experiment spravila v utorok predajňa Lidl v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Zákazníci, ktorí sem od rána prichádzali nakupovať, sa do niekoľkých sekúnd od vstupu automaticky načahovali smerom k zásobníkom mikroténových sáčkov, aby si do nich nabrali pečivo, ovocie alebo zeleninu. V celej predajni by však ani jedno takéto vrecko nenašli. Namiesto toho ich zamestnanci roztrúsení po priestore zastavili a ponúkli im zdarma sieťku na viacero použití.
Čítajte viac Lidl sťahuje z predaja dva produkty, v ktorých zistili zvýšené množstvo THC
„Predstaviť si dnes život bez plastov je viac menej nemožné. Ich produkcia sa vďaka moderným technológiám stále zvyšuje, no ich pozitívna vlastnosť, trvanlivosť, sa stáva zároveň negatívnou, pretože sa nám tak hromadí odpad,” vyhlásil o tom, prečo sa Lidl rozhodol pre takýto krok, Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie spoločnosti Lidl Slovensko. Pripomenul, že nie všetky plasty vieme stopercentne a donekonečna recyklovať. Potvrdzujú to aj údaje Eurostatu: bežná štvorčlenná rodina za jeden rok vyprodukuje okolo 150 kg plastov. V rámci Európy je to každoročne 25 miliónov ton plastového odpadu, z čoho sa zrecykluje iba 30 percent.
„Práve preto vidíme riešenie v tom, že upravíme spotrebiteľské správanie. A na to sme si zvolili práve mikroténový sáčok, od ktorého používania chceme aj takýmto spôsobom zákazníkov odučiť,” vysvetlil Bezák. Iniciatívu pozitívne ocenila aj Petra Csefalvayová, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. “Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším množstvom spotreby jednorazových plastov v Európe. Každý občan denne použije sedem až osem sáčkov, pričom európsky priemer je štyri až desať kusov ročne na osobu,” upozornila Csefalvayová.
Problémom, na ktorý ľudia často zabúdajú podľa Csefalvayovej je hlavne to, že plasty sa nerozkladajú. Ako materiál sa iba rozpadáva na drobné častice, na takzvané mikroplasty, ktoré sú viditeľné iba pod mikroskopom. Ostávajú však v prírode, v pitnej vode, vo vzduchu a dostávajú sa aj do nášho organizmu.
Základ je nehromadiť
„Kľúčové je však ľudí nielen motivovať, ale aj vzdelávať, aby si zapamätali, že si takéto vrecko môžu doniesť aj zajtra, inak sa nám budú opäť len hromadiť,” upozornila Csefalvayová. Viacerí starší zákazníci si totiž síce ekovrecko od zamestnancov vzali, následne však doňho balili tovar, ktorý už zabalený v plaste bol.
„Najmä v prvej vlne pandémie sme videli, že v dôsledku všeobecných obáv a prevencie ľudia začali používať jednorazových plastov viac, hneď po príchode do predajne si brali mikroténové vrecká, rukavice. Postupne sa to ale opäť zlepšilo,” priblížil pre Pravdu obchodný riaditeľ Lidlu Slavomír Špánik.
Špánik zároveň dodal, že hoci v tomto prípade išlo len o jednorazovú akciu, v aktivitách na zníženie „plastovej stopy” chce reťazec pokračovať aj do budúcna. Spoločnosť LIDL preto počas celého týždňa umožní svojim zákazníkom zakúpiť si viacnásobne použiteľné sieťky v dvojbalení za 49 centov. Edukačné aktivity smerom k zákazníkom plánuje Lidl uskutočňovať aj v iných svojich predajniach. Podľa Špánika je v budúcnosti možné, že reťazec úplne upustí od používania mikroténových vreciek, vzhľadom na množstvo predajní a zákazníkov však takýto krok nebude možné uskutočniť naraz.