Šéfka Profesie Molnárová: Mladším sa nechce príliš pracovať, absolventi by hneď chceli vysoký plat a viac voľna

Ako vlastne vznikol portál Profesia.sk?

Pôvodne išlo o inú firmu, ktorá bola a stále je najväčší dodávateľ webových stránok. Vtedy aj vznikol nápad na vznik portálu, ktorý by ľuďom sprostredkoval prácu. Firma v tom čase tiež hľadala ľudí a programátori vymysleli, že urobia pracovný portál.

Boli ste tam úplne od začiatku?

Nie. Do firmy som prišla práve v čase, keď do nej vstúpil aj americký investičný fond. Hľadali obchodníkov a ja som bola prvým z nich. Pracujem tam už 20 rokov.

Hovorí sa, že o vás mali záujem aj politické strany. Ktoré to boli?

Ponuku som dostala od Progresívneho Slovenska. Oslovili ma pred voľbami 2020, či nechcem vstúpiť do strany. Mňa už v minulosti oslovili všetky politické strany okrem Smeru, takže to nebola prvá ponuka. Pri ponuke od PS som zvažovala, či môžem ovplyvniť veci verejné, lebo si uvedomujem, koľko má krajina problémov.

Čítajte viac Krajniakov tajomník: Rodičovský bonus rieši diskrimináciu medzi matkami a ženami bez detí

Povedala som si, že užitočnejšia budem v súkromnom sektore, kde som nezávislejšia. Toto rozhodnutie som neoľutovala. Nie preto, že PS sa nedostalo do parlamentu, ale aj preto, že vidím, čo všetko sa deje. Myslím, že je lepšie mať apolitické postavenie. Kým sa nezmení politická kultúra, viem viac ovplyvňovať veci mimo politiky.

Keby prišla ponuka o tri roky, keď budú ďalšie voľby, zvažovali by ste to opäť?

Nie. Povedala by som to isté, čo pred minulými voľbami. Teraz veľa robíme so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi, navrhujeme zmeny zákonov a chceme prispievať k tomu, aby sa veci zlepšovali. Vidím, že máme obrovský priestor robiť to s firmami. Keď bude štát chcieť, môže nám v tom pomôcť zmenou zákona. Urobím jednoducho viac roboty, keď budem nezávislá.

Ako je to v súčasnosti s pracovnými ponukami pre zdravotne znevýhodnených ľu­dí?

Mení sa to. Pred pandémiou sme rozbiehali projekt Výpomoc so srdcom, kde sa zapájali firmy, školy a ľudia. Hľadali sme dôvod, prečo zamestnávanie zdravotne znevýhodnených zlyháva. Dôvodom je, že majú špecifické požiadavky a hneď ako prídu do firmy, sú stratení. Zistili sme, že keď do tohto procesu príde medzičlánok vo forme prípravy uchádzača na formu práce, prostredia vo firme a istý čas bude zdravotne znevýhodnenému pomáhať pracovný asistent, odbúrajú sa všetky bariéry v ich zamestnávaní. Momentálne sa do toho zapája množstvo firiem a ľudí, ktorí zdravotne znevýhodnených na prácu pripravujú.

Máte aj nejaký dobrý príklad z praxe v zahraničí, keď to namiesto štátu nerobia firmy?

Stále sa do toho musia zapájať firmy aj štát. V zahraničí ale štát aspoň pri tom procese nehádže ľuďom polená pod nohy. Ide aj o niektoré veci v slovenskej legislatíve. Paradoxným problémom je, že zdravotne znevýhodnení sú takí chránení, že firma ich nemá šancu ani vyhodiť, keď sa niečo na jednej alebo druhej strane nedarí. Firmy sa potom boja tieto skupiny ľudí zamestnávať. Takže nakoniec trpí firma aj zdravotne znevýhodnený zamestnanec. Na Slovensku chýba aj kultúra a systém skráteného úväzku. To je problém aj pre matky s deťmi.

Čítajte viac Odborník na dôchodky: Politici urobili v roku 2013 fatálnu chybu, ktorá ešte môže stáť veľa peňazí

Vráťme sa do marca 2020. Čo sa dialo na pracovnom trhu prvé mesiace od vypuknutia pandémie na Slovensku?

Rok 2018 bol najlepší z pohľadu pracovných ponúk a intenzity náboru na trhu práce. O rok neskôr sme už videli, že niektoré odvetvia začínajú stagnovať a trh práce stráca dych. Hlavne automobilový priemysel klesol zhruba o 30 percent v počte pracovných ponúk. Malo to náznaky krízy z roku 2008. Nevedeli sme však, že príde vírus. Napríklad najhorší bol apríl 2020, keď počet pracovných ponúk klesol o 80 percent.

Trvalo to asi do začiatku júna až do septembra, keď sa začali uvoľňovať opatrenia. Potom prišiel druhý lockdown, ale už nemal taký dôsledok ako ten na jar. Firmy začali viac naberať ľudí. Samozrejme, niektoré segmenty ako služby a hotelierstvo boli stále v poklese.

Ktorý segment dopadol počas pandémie najlepšie?

Najlepšie na tom boli technologické a informačné firmy. Tradične sú tieto sektory najstabilnejšie a počas pandémie dokonca aj rástli o tisíc pracovných pozícií mesačne. Zrejme to súvisí s digitalizáciou a prechodom ľudí na home office, keď firmy potrebovali programátorov a podobne. Okrem IT pozícií počas pandémie zostali v ponukách aj pracovné pozície v rámci obchodu, zdravotníctva či vzdelávania. Aj dopyt po učiteľoch bol pomerne veľký. Na druhej strane je počet ľudí, ktorí chcú v týchto odvetviach pracovať, podstatne nižší, ako je dopyt.

Ponúkali firmy počas pandémie aj nižšie platy ako pred ňou?

Paradoxne tým, že bola iná štruktúra pracovných ponúk, prevažne sa tam objavovali IT zamestnanci, tak stúpol aj priemerný plat v pracovných ponukách. Keďže ide o lepšie zarábajúce profesie a v ponukách chýbajú tie, ktoré zarábajú minimum, menila sa aj priemerná mzda ponúk. Chýbali napríklad pozície v cestovnom ruchu a vo výrobe.

Zaznamenali sme, že prvý kvartál tohto roka sa rozbiehal pomaly, ale bolo zaujímavé, že oproti roku 2008 bol nárast prudký. Napríklad v máji a júni tohto roka sme sa priblížili k hranici 30-tisíc pracovných ponúk za mesiac. Čo je najviac v histórii portálu. Myslím, že trh práce sa oveľa rýchlejšie spamätal. Pandémia akoby ho len na chvíľu zastavila. Teraz sa zase hovorí, čo môže ekonomiku opäť spomaliť.

Porovnávate finančnú krízu z roku 2008 s pandemickým rokom 2020. Nie je však rozdiel v tom, že koronakríza bola vlastne regulovaná ľuďmi a finančná zase trhom?

Môže byť, ale aj tak sme v roku 2019 cítili, že ekonomika sa prehrieva. Nebolo však jasné, aká kríza príde a z ktorej strany. To, že pandémia to trochu spomalila, je možno nakoniec aj dobré. V súčasnosti už vidíme, že ekonomika sa nadýchla a začala znova rásť.

Reagoval trh práce aj na opatrenia vlády?

Nebolo to na týždňovej periodicite. Keď sa však začali uvoľňovať opatrenia napríklad v apríli tohto roka, prudko vzrástol počet pracovných ponúk. Ľudí začali hľadať reštaurácie a hotely, obchody a podobne. Začala sa honba na zamestnancov. Ľudia sa ale do služieb paradoxne vrátiť nechcú. Ukázal to aj náš prieskum. Pocítili neistotu a zrejme už nechcú zarábať minimálnu mzdu, ktorú im platili napríklad reštaurácie. Radšej budú pracovať vo výrobe, kde si odpracujú osem hodín za lepší plat a majú stabilitu.

Myslíte, že zamestnanci z cestovného ruchu budú mať v súčasnosti vyššiu hodnotu? Keďže ich je málo a hotelom chýba pracovná sila.

Zamestnávatelia budú musieť ponúkať vyššie platy. Tým, že je zverejňovanie platu v inzerátoch povinné, ľudia na nízke sumy nebudú reagovať. Niektorí zamestnávatelia to ešte stále nepochopili. Nedostatok ľudí je zrejme dôsledkom aj toho, ako sa k nim zamestnávatelia správali počas pandémie. Hotelieri sa už v súčasnosti sťažujú, že nemajú ľudí, a niektorých to aj zruinuje.

Kde sa presunuli zamestnanci z hotelov a reštaurácií?

Do obchodu a výroby, kde hľadali istotu. Robili sme aj prieskum, čo považujú zamestnanci v práci za dôležité. Na prvých priečkach boli pracovné prostredie, atmosféra a istota. Plat nebol až taký dôležitý. Tento prieskum robíme pravidelne a potreba istoty v niektorých odvetviach výrazne rástla. Menila sa aj dôležitosť toho, aký je v práci kolektív a atmosféra. Predtým bolo pre zamestnancov dôležité dobré meno spoločnosti a podobne.

Zmenila pandémia pracovný trh natrvalo alebo sa to vráti do starých koľají?

Myslím, že by bolo zlé, keby sme sa vrátili do starých koľají. Z krízy sa treba poučiť a pozerať sa dopredu. Treba vytvoriť niečo nové, čo bude pre spoločnosť, krajinu a prírodu najlepšie.

Aké sú v súčasnosti najväčšie výzvy pracovného trhu?

Súvisí to s celkovou víziou Slovenska, ako bude mať krajina nastavenú napríklad štruktúru školstva. Ďalšia vec je, kto príde na trh práce a či chceme, aby sa Slovensko orientovalo na vedomostnú ekonomiku, alebo na výrobu. Výzvou bude aj digitalizácia a automatizácia. Čaká nás rekvalifikácia ľudí na nové trendy na trhu práce. Problém je, že sme jednou z najhoršie pripravených krajín na digitalizáciu a automatizáciu.

Slovensko je tiež medzi prvými krajinami, kde je touto zmenou ohrozených najviac pracovných miest. Treťou výzvou je demografia, pretože o päť až šesť rokov bude na pracovnom trhu chýbať zhruba 440-tisíc ľudí do 44 rokov. Zamestnávatelia stále nie sú pripravení a ochotní zamestnávať ľudí starších ako 45 rokov. Stále pretrvávajú kvôli veku predsudky a firmy chcú skôr mladšie ročníky. A tým sa zase nechce pracovať.

Čítajte viac Odborárka: Hotovosť na obedy? Ľudia si budú kupovať suché rožky s paštétou

Mladým ľuďom sa nechce pracovať?

Nedá sa generalizovať, ale vidíme to napríklad pri niektorých absolventoch. Hneď po škole chcú vysoký plat a dostatok voľna. Trendom je takzvaný work-life balance, čiže rovnováha medzi prácou a voľným časom. Keď sa ešte vrátim k starším ročníkom, robili sme si medzi nimi prieskum ich znalostí. Zistilo sa, že majú lepšie skúsenosti ako rovnako starí ľudia pred dvadsiatimi rokmi. Vedia pracovať aj s technológiami, sú jazykovo zdatní a flexibilní.

Predsudky sú u nich neopodstatnené. Pri demografii bude problém aj s výpadkom silnej generácie takzvaných Husákových detí zo 70. rokov. Postupne budú odchádzať do dôchodku a nemá ich kto nahradiť. Jedna generácia po 89. roku nám chýba. Detí sa tiež rodilo podstatne menej. Slovensko je navyše také xenofóbne, že nechce ani pracovnú silu zo zahraničia. Takže firmám budú chýbať ľudia.

Školský systém však už dlhodobo posiela na trh práce ľudí, po ktorých nie je dopyt. Môže sa to vôbec zmeniť?

V tomto smere robí dobrú robotu ministerstvo školstva. Som súčasťou Akreditačnej komisie na vysokých školách, kde práve akreditácia musí byť závislá od toho, ako je škola pripravená na výučbu a prepojenie teórie s praxou. V súčasnosti sa tam robia veľké kroky. Firmy aj ministerstvo školstva si totiž uvedomujú, že medzi dopytom a ponukou je veľký nepomer.

Nehovorím, že teraz musia ísť všetci študovať IT odbory a humanitné vedy, ale je dôležité, aby na školách bola kvalita. Nevieme, aký typ profesií bude potrebný v budúcnosti, preto by malo školstvo pripraviť flexibilných ľudí. Aby sa vedeli rýchlo učiť a prispôsobiť na nové profesie. Škola nedokáže odrážať potreby trhu práce. Skôr by mala ľudí naučiť kriticky a analyticky myslieť, ďalej jazyky, prezentovanie a podobne. Firmy nechcú od absolventov zázraky, ale aby mali aspoň základné zručnosti.

Aké zručnosti teda zamestnávatelia očakávajú?

Firmy niekedy požadovali z desiatich zručností aspoň osem takzvaných tvrdých zručností. Teraz je to naopak. Z prvých desiatich sú asi štyri tvrdé a zvyšok sú základy. Z tvrdých je to napríklad anglický jazyk, prax v odbore, ovládanie excelu a práca s počítačom. Podľa nášho prieskumu napríklad 90 percent študentov ovláda len základy excelu, firmy ale pri ňom žiadajú pokročilejšie zručnosti.

Prečo je pre firmy excel tak dôležitý?

Chcú, aby ľudia vedeli rozmýšľať a pracovať s číslami. Keď už v ňom viete pracovať trochu pokročilejšie, je jasné, že človek je zručnejší pri práci s počítačom a nerobí to len tak mechanicky. Absolventi stredných škôl, ktorí idú na vysokú školu, by mali tento program už zvládať.

Asi nie každý to môže ovládať, keďže niektoré stredné školy to študentov neučia.

Viem. Je to chyba školstva. Nie je to chyba absolventov, pretože oni nemajú ako vedieť, že sa o to majú zaujímať. Celé školstvo sa 30 rokov zanedbáva a takto sa to prejavuje. Ale nikto nechce od absolventov raketovú vedu. Odborné veci ich firma naučí, ale mali by ovládať aspoň základné veci. Aby vedeli rozmýšľať, nájsť si veci, pracovať s dátami a podobne. Toto absolventom chýba.

Hovorili ste, že školy by mali študentov učiť aj kriticky myslieť. Nie je to science-fiction?

Je to veľká požiadavka a hlavne v súčasnej dobe, keď ľudia veria rôznym hoaxom a informácie nevedia kriticky vyhodnotiť. Ľudia strácajú zdravý sedliacky rozum. Nevedia rozlíšiť medzi faktami a vlastným názorom. Aj názor treba mať podložený faktami. Aj firmy ešte prehryznú, že človek niečo nevie, ale chcú, aby mal chuť niečo sa naučiť.

Aký je v súčasnosti stav, čo sa týka diskriminácie pri pracovných ponukách alebo na trhu práce všeobecne?

V inzerátoch nemôže byť diskriminácia a kontrolujeme to. Otázne je, ako dopadne pohovor, či si vyberú napríklad radšej muža, alebo ženu. Ale v niektorých prácach si napríklad muža vybrať musia, keď ide o ťažkú manuálnu prácu. Keď tam ale nejde o fyzickú záťaž, firmy si skôr vyberajú podľa kvality. My sme napríklad prijali mladú programátorku a doteraz boli všetci chalani z IT na home office. Odkedy prišla ona, všetci sú v kanceláriách. Je to niečo nové, čo osvieži kolektív. Takže aj do týchto profesií by firmy prijali ženy, ale je ich málo.

Hovorili ste, že firmy nechcú staršie ročníky. Máte s tým aj skúsenosť?

Pri analýze životopisov nám vyšlo, že pre firmy sú najatraktívnejší ľudia do 35 rokov. Čím sú ľudia starší, tým viac záujem firiem klesá. Ale keďže je málo uchádzačov, firmy budú musieť siahnuť aj po starších ročníkoch. Tým, že na Slovensku starne populácia, budú aj uchádzači o prácu starší. Tým sa budú meniť aj služby a produkty. Keby mali zamestnávatelia len mladý pracovný kolektív, nezachytili by trend trhu. Uškodili by sami sebe, keby nezamestnávali aj ľudí nad 45 rokov.

Máte aj spätnú väzbu od ľudí z pohovorov?

Starších ľudí ani nepozvú na pohovor. Tým, že na ponuky reaguje veľa ľudí, vyberajú si mladších.

Prečo sa firmy boja zamestnávať starších uchádzačov?

Boja sa, že nebudú flexibilní. Pritom starší ľudia už nemajú doma malé deti, sú flexibilní, učenliví a podobne. Firmy tam nemusia mať obavy. Naozaj sú dnešní štyridsiatnici iní ako tí spred dvadsiatich rokov. A ďalšia generácia štyridsiatnikov bude tiež iná.