Karol Morvay. Autor je externý prispievateľ. Pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník.
Vnímajú to ako potvrdenie účinnosti svojich opatrení. Netreba im tento argument brať, tie opatrenia na uchovanie zamestnanosti boli naozaj užitočné.
Ale príbeh treba doplniť, jeho časť chýba.
Tri krízy
V približne dvoch dekádach sme pozorovali tri momenty, keď došlo k útlmu ekonomiky. A to v rokoch 1999, 2009 a 2020 (približne desaťročný odstup je skôr náhodný). Na tieto poklesy ekonomiky však nezamestnanosť reaguje postupne menej dramaticky: Pri pomerne miernom útlme ekonomiky v roku 1999 stúpla miera nezamestnanosti prudko o 4 percentuálne body (z 12 % na 16 %). Pri depresii v roku 2009 stúpla miera nezamestnanosti o 2,6 percentuálneho bodu (na 12,1 %) a pri koronakríze v roku 2020 stúpla miera nezamestnanosti už len o 1 percentuálny bod (na 6,8 %).
Príčin je celý rad, od zmenenej štruktúry ekonomiky po vládne opatrenia motivujúce udržať zamestnancov aj pri otrasoch. Jeden veľmi jednoduchý a pritom veľmi významný faktor máme tendenciu opomínať (a politici ho pri vysvetľovaní pomerne jemnej reakcie miery nezamestnanosti na krízu opomínajú systematicky): masívne ubúda počet obyvateľov v produktívnom veku. Aj tým sa, okrem iného, ostatná ekonomická depresia odlíšila od tých predchádzajúcich.
Pri predchádzajúcich útlmoch ekonomiky z rokov 1999 a 2009 bol pokles zamestnanosti sprevádzaný rastom počtu osôb v produktívnom veku. V danom momente krízy ide o veľmi nepríjemný súbeh: klesá zamestnanosť a súčasne rastie počet osôb, ktoré sa potrebujú uplatniť na trhu práce. Výsledkom je nevyhnutne silný nárast miery nezamestnanosti.
Pri práve končiacej depresii bola situácia iná: pokles zamestnanosti bol spojený s poklesom počtu osôb v produktívnom veku. Pre momentálnu situáciu na trhu práce je to podstatne príjemnejšia konštelácia. V období 2017 – 2020 každý rok ubudlo z trhu práce na Slovensku približne 30 tisíc obyvateľov v produktívnom veku.
Osôb v produktívnom veku masívne ubúda
V grafe sú vyznačené tri obdobia útlmu slovenskej ekonomiky. Vo všetkých troch poklesol počet pracujúcich, pričom počas roku 2020 poklesol najmenej výrazne (v tom hrá rolu aj súbor vládnych opatrení).
Treba si však všimnúť čiaru vývoja počtu ľudí v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov): počet týchto osôb v ťažkých momentoch 1999 a 2009 silno stúpal a tým komplikoval situáciu. V roku 2020 výrazne klesal a zmierňoval momentálne napätie na trhu práce.
Graf: Ako demografia (ne-)pomáhala trhu práce pri ekonomických depresiách (zmeny počtu pracujúcich a počtu osôb v produktívnom veku, v tisícoch osôb)
Tak pri všetkej úcte voči sile ekonomickej koronadepresie, táto nemohla mať taký výrazný vplyv na nezamestnanosť ako predchádzajúce depresie.
Samozrejme, pomocná barlička v podobe poklesu počtu osôb v produktívnom veku sa v určitom momente začne meniť na prekážku. Keď ekonomika znovu naberie svoju plnú prevádzkovú teplotu, narazí na problém nedostatku osôb vo veku ideálnom pre prácu.
Ešte na jednu vec pamätajme pri hodnotení reakcií trhu práce na depresiu ekonomiky: Táto reakcia je omeškaná, v našich podmienkach obzvlášť výrazne. Čísla charakterizujúce trh práce sa zvyknú „utriasť“ s veľkým časovým odstupom po nástupe ekonomickej depresie a tiež s veľkým odstupom po jej prekonaní.
Nie je preto žiadnym prekvapením, keď sa parametre trhu práce nezhoršia hneď po nástupe depresie ekonomiky. Ale neprekvapí ani to, keď sa oživenie ekonomiky hneď nespája s rastom zamestnanosti (presne tento jav vidíme z čerstvých makroekonomických údajov). Preto musia byť ekonómovia aj politici ešte zdržanlivý.