Sulíkovci, Za ľudí, odborári a zamestnávatelia. Proti Krajniakovej reforme dôchodkov sa zdvihla vlna odporu

Zmeny v dôchodkovom systéme chce ešte podrobiť koaličným dohodám aj premiér Eduard Heger (OĽaNO).

19.08.2021 00:00
Milan Krajniak Foto: ,
Milan Krajniak
debata (33)

Koniec dôchodkového stropu, vznik nového rodičovského bonusu a ďalšie zmeny v penziách. Šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina) na konci júla ukázal nové zmeny v dôchodkovom systéme. Okamžite sa ozvali jeho kritici – a to aj v koalícii. Cúvol už vtedy, keď sa mu nepodarilo presvedčiť vládnych partnerov, aby sa dôchodky reformovali cez ústavný zákon.

Teraz sú proti najmä odborári. „Všeobecne sa dá povedať, že väčšina navrhnutých zmien v predloženom návrhu zákona bude mať negatívny vplyv na väčšinu obyvateľov Slovenska a takýto návrh nemôžeme a nechceme podporiť,“ vysvetľuje postoj Konfederácie odborových zväzov (KOZ) jej hovorkyňa Martina Nemethová. Podľa jej slov je rodičovský bonus „takzvaný“ dôchodok pre rodičov. Prečo iba takzvaný? Pretože ho nedostanú ani všetci rodičia a takéto delenie pri dôchodkových nárokoch považujú odborári za diskriminačné.

krajniak Čítajte viac Krajniakova reforma dostala zásadné pripomienky. Sulík chce vyškrtnúť rodičovský bonus aj odvodové stropy

Krajniak chce navyše časť výdavkov na rodičovský bonus zaplatiť cez vyššie odvody pre bohatých ľudí. Po novom už úplne každý bude platiť sociálne poistenie z každého eura, čo zarobí. Tento krok sa však nepáči zamestnávateľom a firmám. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) je to v konečnom dôsledku ďalšie navyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bez adekvátnej kompenzácie, ktorá by ho zmierňovala.

„Slovensko pritom dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením, čo samotný minister práce a prekladateľ tohto návrhu zákona pred časom označil za najväčší problém na Slovensku,“ tvrdí RÚZ vo svojom stanovisku. Ešte rok dozadu sa pritom súčasná vláda nielenže zaviazala vytvoriť predpoklady na zastavenie jeho rastu, no dokonca deklarovala, že ho zníži z takmer 35 percent na takmer 29 percent.

Koaličná (ne)zhoda?

Krajniakove zmeny ostro kritizujú aj jeho vlastní koaliční partneri. Peter Cmorej z SaS denníku Pravda potvrdil, že strana návrh novely v jej súčasnom znení nepodporí. Koaličná strana nesúhlasí s rodičovským bonusom ani s rušením stropu pre platenie sociálnych odvodov. „Žiadame predkladateľa, aby upustil od zavedenia nového druhu dôchodku – rodičovského dôchodku," odkázali v utorok liberáli, ktorí majú veľa ďalších pripomienok. Ten vyjde rozpočet zhruba na pol miliardy eur ročne. Zvyšovanie odvodov sa nepoznáva ani strane Za ľudí. So zrušením stropu by súhlasila len vtedy, ak by bolo vykompenzované rovnou daňou z príjmu a plošným znížením sociálnych odvodov.

Zmeny v dôchodkovom systéme chce ešte podrobiť koaličným dohodám aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Štát podľa neho nemôže sľubovať ľuďom niečo, čo im nevie dať. „Holubov na streche už bolo dosť,“ komentoval to premiér s tým, že dôchodková reforma bude podľa neho kvalitná vtedy, ak bude štát vedieť ľuďom garantovať jej výsledky a bude dlhodobo udržateľná. „Vieme, že verejné financie nie sú v dobrom stave,“ dodal na margo Krajniakovej reformy.

Ako to v koalícii s dôchodkami nakoniec dopadne, to si netrúfa odhadnúť ani politológ Jozef Lenč. Podľa jeho slov sa každodenne objavujú nové vzájomné obvinenia a výzvy na odstúpenie a jedna z koaličných strán sa pomaly rozpadá. „Môžeme len predpovedať, že ak bude na tejto zmene Borisovi Kollárovi záležať a nezľakne zmien nálad v spoločnosti, tak ako skúsený obchodník zobchoduje to, čo bude na reforme vyhovovať najmä jemu a jeho politickej eseročke,“ tvrdí Lenč.

Keďže je podľa Lenča vládna koalícia v permanentnej kríze od jari 2020, dôchodková reforma by mohla napätie len zvýšiť. „Len ťažko možno hovoriť o ďalšej koaličnej kríze. Azda len o ďalšej oblasti, v ktorej sa kríza dôvery, komunikácie a záujmov jednotlivých koaličných partnerov znovu rozhorela,“ dodal politológ.

Problém je rodičovský bonus

Odborári a niektoré koaličné strany sa však zhodujú, že problémom v Krajniakovej reforme je najmä rodičovský bonus. Ten by mal podľa návrhu začať fungovať v roku 2023. Pracujúce deti budú svojim rodičom prispievať celkovo piatimi percentami zo sumy, z ktorej platili sociálne odvody dva roky spätne. V zásade však bude platiť, že každý z rodičov môže dostať maximálne 2,5 percenta bez ohľadu na to, či má pracujúce dieťa jedného, alebo dvoch rodičov.

Hovorkyňa odborárov Nemethová poukazuje na to, že tento systém od vyššieho dôchodku odstrihne hneď niekoľko skupín rodičov. „Napríklad rodičov, ktorých deti sú už tiež dôchodcovia, rodičov detí, ktoré zomreli, či rodičov detí, ktoré pracujú v cudzine,“ vysvetľuje s tým, že zo systému budú vylúčení aj rodičia detí, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu pracovať, sú zdravotne postihnuté. Podľa nej pritom výchova týchto detí je omnoho náročnejšia osobne aj finančne.

Cmorej z SaS tiež podotýka, že na rodičovský bonus by doplatili napríklad aj rodičia detí, ktoré nerobia kariéru, ale pracujú vo verejne prospešných zamestnaniach ako učiteľ alebo zdravotná sestra. Na tieto príklady už pritom poukazovali aj ekonómovia. „Medzigeneračná solidarita v rámci rodiny určite patrí medzi spôsoby zabezpečenia dôchodcov, ale do toho by sa už štát nemusel starať,“ povedal Miroslav Kotov z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.

Bonus zaplatia bohatí

Krajniak chce časť bonusu zaplatiť z vyšších odvodov, ktoré budú platiť lepšie zarábajúci ľudia. Novela zákona by totiž mala zrušiť maximálne sociálne odvody. Vyššie odvody tak budú platiť ľudia, ktorí mesačne zarobia zhruba 7 650 eur v hrubom a viac. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča ide zhruba o 44-tisíc ľudí. Opatrením by malo štátu v roku 2023 pritiecť 150 miliónov eur.

Podľa firiem ide kvázi o zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. „Od akéhokoľvek zvýšenia daňového či odvodového zaťaženia podnikatelia očakávajú aj adekvátnu protihodnotu. O to viac práve v čase prebiehajúcej koronakrízy treba pristupovať k takýmto návrhom veľmi citlivo,“ tlmočí postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení jej hovorkyňa Miriam Filová. K zrušeniu stropov majú pripomienky aj koaličné strany.

Strana Za ľudí by to síce podporila, no podmieňuje si to kompenzáciami. Hlavný ekonóm strany Tomáš Meravý však za zásadný problém považuje, že návrh zákona navyšuje deficit verejných financií o viac ako 500 miliónov eur ročne, čo by bolo podľa neho nezodpovedné. „Zároveň strana Za ľudí nepovažuje za správne, aby sa zvyšovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ tvrdí strana s tým, že za to žiada rovnú daň a zníženie odvodov.

Zrušenie maximálnych odvodov bude vetovať strana SaS. „Človek s príjmom nad trojnásobok priemernej mzdy je plne solidárny s ostatnými. Na jeho príjem nad túto hranicu sa neprihliada a dôchodok sa mu nezvyšuje, hoci odvody platí až zo sedemnásobku priemernej mzdy,“ hovorí Cmorej s tým, že v rámci diskusie bola vznesená požiadavka, aby aj nároky z prvého piliera viac zohľadňovali objem zaplatených odvodov.

Krajniak pri avizovanom rušení stropov na sociálne poistenie povedal, že očakáva proti takémuto opatreniu odpor. „Ale myslíme si, že ľudia, ktorí majú príjem 7 700 eur mesačne a viac, si môžu dovoliť byť trošku solidárnejší,“ povedal Krajniak na margo návrhu. Podľa neho si to môžu dovoliť, keďže na dôchodku budú aj tak slušne zabezpečení. Podľa jeho štátneho tajomníka si tiež šetria na penziu vyššie sumy v druhom pilieri.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #odborári #dôchodková reforma #Milan Krajniak
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy