„Mnoho ľudí sa zamyslelo, či práca, ktorú vykonávajú, je zmysluplná, či ich vnútorne napĺňa a uspokojuje. Po dlhom období, kedy museli pracovať z domu, si zvykli na to, že trávia viac času so svojimi blízkymi, rodinou, ostal im priestor na ich záľuby a koníčky,“ hovorí Eva Sulovcová, produktová špecialistka pracovného portálu Kariéra.sk. Dá sa tak podľa nej predpokladať, že sa týchto získaných výhod nebudú chcieť vzdať a začnú sa orientovať na pozície, pri ktorých budú môcť skĺbiť svoje kariérne ciele so svojimi osobnými potrebami.
Čítajte viac ANKETA: Aké zmeny spôsobila pandémia na trhu práce? Radšej koniec v práci ako byť bez „home officeu“ a pohroma pre gastro
Pre zmenu sa rozhodla aj čitateľka denníka Pravda Lenka z Bratislavy. Dôvodov bolo viacero. „Nahnevalo ma, ako sa vedenie firmy zachovalo hneď na začiatku pandémie. Prvé, čo spravili bolo plošné zníženie platov v celej firme a pritom ešte vôbec nevedeli, či im klesne obrat. Nakoniec zisky niekoľkonásobne vzrástli, ale plat sa nevrátil. Až po trištvrte roku," hovorí. Začala sa tak zamýšľať na tým, či sa predsa len neoplatí vziať na seba to riziko a začať niečo vlastné.
Veľká rezignácia vo svete
Zmeny zamestnania sú aktuálne v zahraničí veľkým trendom. Podľa prieskumu spločnosti Microsoft, ktorý vykonala na 30-tisíc zamestnancoch z celého sveta, sa až 41 % z nich chystá na zmenu zamestnania. Len v USA k takémuto kroku v apríli tohto roka pristúpili 4 milióny ľudí. Ekonómovia tento fenomén nazývajú „Veľkou rezignáciou“, ktorej živnou pôdou bola práve pandémia a čas na zamyslenia sa. Mnohí zamestnanci tak prehodnotili svoje životné priority, ale aj spôsob, akým trávili čas v práci a doma. Navyše, mnohí sa pre zmenu rozhodli aj na základe toho, ako ich materská firma zvládla, perspektíve nezvládla boj s pandémiou. Bezpečie a stabilita sa ukázali ako jedny z najdôležitejších aspektov pri rozhodovaní sa.
Čítajte viac Rastú počty pracovných ponúk na teleprácu i zmienky o home office
Nie je však jediná. S uvoľnením opatrení postupne dochádza k čoraz väčšej pracovnej migrácii. „Vlani sme robili prieskum, ktorý nám potvrdil, že 90 percent ľudí nepovažovalo situáciu za vhodnú na zmenu práce. Dnes je všetko iné,“ vysvetľuje Nikola Richterová, PR manažérka pracovného portálu Profesia.sk. Trend podľa nej podporuje aj fakt, že si je z čoho vyberať. „Zamestnávatelia v júni uverejnili viac ako 29-tisíc pracovných ponúk, čo je rekord v 24-ročnej histórii nášho portálu. Pozitívne čísla z trhu práce preto skutočne môžu motivovať ľudí, ktorí nie sú úplne spokojní so svojím zamestnaním, aby si hľadali nové uplatnenie. Doba im teraz praje,“ dodáva Richterová.
Stabilita je najdôležitejšia
Kto sa však nad zmenou povolania zamýšľa najčastejšie? Podľa odborníkov z pracovných agentúr je zjavné, že ide o zamestnancov, ktorí doteraz pracovali v odvetviach najviac postihnutých pandémiou. „Týka sa najmä ľudí z oblasti služieb, hotelierstva a gastra, či kultúry, ktorí boli pandémiou postihnutí najviac. Po období neistoty hľadajú najmä stabilitu,“ hovorí Lena Nemeškalová, marketingová špecialistka pracovnej agentúry ManpowerGroup Slovensko. Najčastejšie pritom prechádzajú do sektorov, ktoré nevyžadujú hodiny strávené preškolovaním, no znamenajú chýbajúcu stabilitu. „Ľudia najčastejšie opúšťali zamestnania ako chyžná, čašník, čašníčka alebo recepčný, recepčná a nájdu si uplatnenie v sektore, ktorý koronou nebol až tak zasiahnutý, napríklad v rámci výrobného sektoru alebo logistiky,“ hovorí Martin Urgas z agentúry Grafton Recruitment Slovakia.
Svoje však pri rozhodovaní o zmene zohráva aj plat. „Naše analýzy to už veľakrát potvrdili. Nasledujú nevyhovujúce pracovné podmienky, príliš veľa práce a nadčasov, zlá doprava či dostupnosť do zamestnania, nemožnosť kariérneho rastu či nevyhovujúci nadriadený,“ hovorí Richterová z Profesia.sk.
Mladí sa neboja zmeny
Najčastejšie pritom prácu menia mladšie ročníky. Podľa odborníkov je to spôsobené hlavne tým, že nemajú záväzky a preto sa im ľahšie hľadá uplatnenie, v ktorom budú skutočne spokojní. „Nemajú hypotéku, nemajú rodinu, preto si môžu dovoliť experimentovať viac. Zároveň však treba dodať, že mladšie generácie majú už aj iné očakávania od zamestnania. Hľadanie jedného uplatnenia na celý život je dnes u mladších skôr rarita," dodáva Richterová. Vyššie ročníky sa podľa nej ľahšie prispôsobujú a nemajú takú potrebu zakaždým prácu meniť.
K zmene však mnohých prinútia aj okolnosti. Pandémia totiž urýchlila digitalizáciu a mnohé povolania sa postupne stávajú zbytočnými. „Transformácia pracovného trhu akcelerovaná pandémiou prebieha pre našimi očami. Požadované zručnosti, ktoré sú potrebné na to, aby ľudia ostali zamestnateľnými sa menia, a to rýchlejším tempom než kedykoľvek predtým,“ hovorí Nemeškalová z agentúry ManpowerGroup Slovensko. Doslova nepotrebnými sa tak postupne stávajú pokladníci. Tým, že sa objavujú automatické pokladne, nie je po nich tak veľký dopyt. Rovnako sú na tom administratívni pracovníci v bankách. Pri prepážkach už vďaka internetbankingu nie je potrebné mať toľko pracovníkov. „Sektor retailu takisto nepotrebuje toľko predavačov v kamenných obchodoch, pretože pandémia priniesla rozmach internetového predaja,“ hovorí Nemeškalová. Súčasne sa vytvorili nové pracovné pozície pickerov či baličov balíkov na predaj cez internet, dodáva.
Firmy majú problém
Súčasná fluktuácia zamestnancov však nie je ničím pozitívnym hlavne pre firmy. Z pohľadu efektivity je čoraz dôležitejšie udržať si svojich zamestnancov a venovať viac pozornosti zamestnaneckej retencii, pretože nábor nových talentov je v konečnom dôsledku vždy nákladnejší“, uvádza Zuzana Rumiz, generálna riaditeľka spoločnosti ManpowerGroup Slovensko. Navyše, už teraz je na Slovensku rekordne vysoký nedostatok talentov a firmy nemajú kým nové pozície obsadzovať. Problém má až 68 percent slovenských zamestnávateľov zúčastnených v prieskume spoločnosti. Dôvody sú najčastejšie veľmi prozaické. Zamestnanci začali považovať za dôležitú flexibilitu pracovného času, ale aj viac možností práce z domu. Viac rovnováhy medzi osobným a pracovným životom si po novom želá až osem z desiatich opýtaných. "Firmy s najnižšou úrovňou flexibility, rovnako ako pracovné pozície, ktoré je možné vykonávať len na pracovisku, čelia najväčším problémom pri obsadzovaní voľných pracovných miest,“ uvádza Rumiz.