Keď sa hovorí o inflácii, na mysli majú ekonómovia košík, ktorý sa skladá z cien potravín, pohonných hmôt, bývania, odevov, dopravy či služieb. Z tohto košíka najrýchlejšie rástli ceny palív, potravín a materiálov v stavebníctve. „Najviac prispeli k bezprecedentnému zrýchleniu za posledné tri mesiace potraviny a ceny služieb spojených s bývaním. Také zrýchlenie inflácie od apríla akéhokoľvek roka od vstupu do eurozóny sme tu ešte nemali,“ hovorí pre Pravdu analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Branislav Karmažin.
Odložená spotreba?
Podľa ekonóma Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka môže byť za rastom cien aj to, že počas lockdownov sa Slovákom nahromadili úspory a teraz ich začali vo väčšej miere míňať. „Videli sme to aj na platbách, keď nám raketovo rástli objemy platieb po uvoľnení opatrení v obchodoch zatvorených počas lockdownu, napríklad za obuv a oblečenie,“ vysvetľuje pre denník Pravda.
Za veľkú časť nárastov v „inflačnom košíku“ vidí práve zvýšený dopyt „ktorý firmy nestíhajú uspokojovať“, hovorí. Veľké míňanie po lockdownoch sa ale podľa ďalšieho analytika nekonalo. „Pri prvom otváraní bolo vidieť skokový nárast v niektorých položkách ako napríklad kaderníctva. Momentálne je však rast cien ťahaný skôr ponukovými faktormi – najmä ceny potravín a stavebníctve,“ myslí si Ľubomír Koršňák z UniCredit bank. Preto si teda nemyslí, že „efekt odloženej spotreby“ je teraz významný.
Ďalším faktorom za rastom cien môžu byť podľa Karmažina aj náklady spojené s cenou práce. To môže súvisieť s tým, že ľudia sa iba neochotne zamestnávali po lockdowne v reštauráciách či hoteloch, kde predtým pracovali za veľmi nízke platy.
Drahšia zelenina
V takzvanom inflačnom košíku sa najviac sledujú ceny potravín a nealkoholických nápojov. Je totiž z pohľadu výdavkov rodín a domácností druhý najvýznamnejší. Najvýraznejšie oproti júlu 2020 zdražela zelenina – až takmer o 13 percent. Ďalej to boli oleje a tuky, o 7,5 percenta. „Medziročne platili spotrebitelia viac aj za chlieb a obilniny, mlieko, syry a vajcia aj za mäso,“ komentuje nové čísla Štatistický úrad.
Prečo išli hore najmä potraviny? Karmažin z NBS vidí za tým vonkajšie faktory – najmä ceny komodít na svetových trhoch, ktoré ovplyvňujú ceny aj u nás doma. Ľubomír Koršňák pripomína, že práve júl je zvyčajne mesiacom, keď klesajúce ceny zeleniny a ovocia ťahajú smerom nadol aj celkový rast cien potravín. Za posledných 15 rokov ceny potravín medzimesačne vzrástli iba dvakrát – v roku 2010 a v roku 2017. „Tohtoročný júlový rast cien potravín je tak najrýchlejší minimálne za posledných 15 rokov,“ dodáva.
Za drahšími potravinami vidí Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne aj extrémy počasia, vyšší dopyt reštaurácií či hotelov alebo dokonca aj dôsledky moru ošípaných či vtáčej chrípky.
Pôjdu ešte vyššie?
Ďalšie dve položky, ktoré ťahali ceny hore, sú palivá a ceny stavebných materiálov. Prvá menovaná vystrelila medziročne hore až o 20,3 percenta, najmä preto, lebo rastie cena ropy na svetových trhoch. Štatistici tiež vysvetľujú, že je to aj preto, lebo v júli 2020 bola cena relatívne nízko, čo činí súčasný nárast zase vysokým. Strmý rast stavebných materiálov ako drevo či železo zase ženie hore ceny takzvaného „imputovaného nájomného“ – oproti vlaňajšku o sedem percent. Analytici Národnej banky skonštatovali, že júlová inflácia 3,3 percenta je rýchlejšia, než boli pôvodné očakávania. Napríklad pri potravinách očakávajú, že tempo zdražovania ešte viac zosilnie.
Horňák zrevidoval odhad inflácie pre tento a budúci rok smerom nahor. „Očakávame, že rast spotrebiteľských cien v tomto roku dosiahne priemerne 2,4 percenta s jedným zrýchlením v budúcom roku, kde zohrajú úlohu najmä ceny energií,“ predpovedá Horňák. Priemer podobne odhadol aj Koršňák, podľa neho inflácia v tomto roku zrejme atakuje úroveň 2,5 percenta, pričom v závere roka by sa mala už približovať k hranici štyroch percent.