Každý rok príde na európskych cestách o život 25-tisíc ľudí, upozornila poľská eurokomisárka Elżbieta Bieńkowska. Smutnú štatistiku chce Európska komisia zmeniť práve čiernymi skrinkami. Od 6. júla 2022 budú musieť mať aj autá Event Data Recorder – EDR. Zariadenie, ktoré zachytáva údaje o stave vozidla pred, počas a po nehode. Zariadenie si zapamätá rýchlosť, brzdenie, polohu a sklon vozidla na ceste.
Nové opatrenie zo strany únie sa premietne aj do ceny nových áut. Hlavný ekonóm v Trinity Bank Lukáš Kovanda pre denník Pravda vysvetľuje, že je to ďalšia regulácia, ktorá prispeje k zdražovaniu automobilov. Podľa neho tento trend budeme sledovať v nasledujúcich rokoch aj kvôli prechodu na elektromobilitu. Ekonóm dramatické zdražovanie neočakáva, no cena by mala ísť mierne nahor.
Čítajte viac Ceny bývania rastú a rastú, blížia sa k rizikovému pásmu. Predbiehajú už aj platy. Kedy sa to otočí?Radovan Ďurana z INESS sa domnieva, že ak by boli čierne skrinky užitočným nástrojom, výrobcovia by ich inštalovali sami bez nutnosti regulácie. Prípadne poisťovne by sa snažili podobné zariadenie po dohode s automobilkami zaviesť do výroby. „Chcelo by to však podrobnejšie skúmanie problému, či prijatie tejto regulácie v EÚ nie je nevyhnutné kvôli ochrane osobných údajov,“ tvrdí analytik. Čierne skrinky podľa Ďuranu nezvýšia zásadne bezpečnosť na cestách, tak ako nezodpovedným vodičom nezabráni v nebezpečnom správaní plná čiara či rýchlostné limity. „Viaceré opatrenia z bezpečnostného balíčka tak skôr zdražia autá, ako prinesú relevantnú hodnotu užívateľom, ako príklad môžeme uviesť kameru na cúvanie,“ vysvetľuje.
Žilinská Kia uviedla, že v tejto chvíli sa toto nariadenie netýka žiadneho z modelov aktuálne vyrábaných v jej závode. Hovorca spoločnosti Tomáš Potoček uisťuje, že Kia podporuje všetky legislatívne snahy o zvýšenie bezpečnosti na cestách. Najväčšia slovenská automobilka Volkswagen tvrdí, že momentálne nemá k tejto téme relevantné informácie a nevie sa k nej vyjadriť. Trnavský Stellantis ani nitriansky Jaguar Land Rover sa do uzávierky nevyjadrili.
Čo bude zaznamenávať?
Najnovšie to vyzerá tak, že novej regulácii už nič nestojí v ceste. Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že európsky schvaľovací proces pri tejto povinnosti je už hotový. „Táto povinnosť bola ustanovená v nariadení o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel, ktoré bolo schválené v novembri 2019,“ pripomína. Od júla budúceho roka tak bude tento bezpečnostný systém, ktorý nebude možné vypnúť, povinnou súčasťou všetkých nových áut. Keďže starších vozidiel by sa nariadenie týkať nemalo, nebude povinná žiadna jeho dodatočná montáž.
Zariadenie bude zachytávať tiež stav a rýchlosť aktivácie všetkých jeho bezpečnostných systémov, palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112, aktiváciu bŕzd a ďalšie relevantné parametre. Tieto údaje musia byť presné a má byť zabezpečené aj ich zachovanie po nehode. V európskom nariadení sa píše, že zariadenia na záznam údajov o udalostiach nebude možné deaktivovať a EDR musí byť funkčné počas celej životnosti vozidla. Ako pri čiernych skrinkách montovaných do lietadiel aj pri automobiloch by tieto údaje mali priniesť presnejšie údaje o príčinách nehôd. „Tieto údaje by členské štáty mali využívať len na analýzy bezpečnosti cestnej premávky a na posúdenie účinnosti prijatých opatrení,“ vysvetľuje europoslanec Jurzyca.
Keďže skrinky budú zbierať údaje o jazde, natíska sa otázka, či to môže znamenať koniec dopravných policajtov na cestách. Analytik Stanislav Pánis z J&T banky ubezpečuje, že dopraváci na cestách budú. „Nazbierané údaje nebudú polícii voľne prístupné. Prístupné by mali byť iba v prípade dopravných nehôd pre príslušné orgány,“ vysvetľuje analytik. Navyše návrh podľa Pánisa hovorí o tom, že EDR by nemalo byť schopné sprístupniť celé VIN číslo vozidla (rodné číslo auta, pozn. red.) a ani nijaké iné dáta, ktoré by viedli k identifikácii samotného majiteľa či vodiča automobilu.
Ako sa to dotkne vodičov
Analytik Pánis upozorňuje, že v ostatnom čase regulácie v rámci Európskej únie prikazujú čoraz väčší zoznam povinnej výbavy automobilov, čo sa podľa neho, pochopiteľne, prejavuje v zdražovaní (za inak nezmenených podmienok) najmä základných modelov na spodnom konci cenového rebríčka. „Predpokladáme, že tento trend bude pokračovať aj pre novú povinnosť v podobe čiernych skriniek,“ dodáva.
Zväz automobilového priemyslu (ZAP) pripomína, že mnohé tieto systémy sú už dávnejšie do vozidiel montované, no objavovali sa predovšetkým vo vyšších triedach alebo v tých lepšie vybavených. Teraz budú povinné aj v nižších triedach. Toto všetko bude zvyšovať bezpečnosť jazdy na cestách, no treba sa pripraviť na to, že za zvýšenú bezpečnosť si bude treba priplatiť.
Otázkou ostáva, či sú automobilky na nové bezpečnostné prvky pripravené. Generálny sekretár ZAP Ján Pribula tvrdí, že o podmienkach zavedenia sa v Bruseli diskutovalo dosť dlho, čo výrobcov dielcov aj samotné automobilky dostalo do časovej tiesne. „Termíny sú značne napäté. Veríme však, že dodávatelia aj automobilky budú pripravené. Nadobudnutím účinnosti smernice by totiž nebolo možné vozidlá bez nových systémov uvádzať na trh, výroby by sa úplne zastavili,“ informuje Pribula. Podľa neho zavádzanie bezpečnostných systémov treba vnímať aj v kontexte súčasného nedostatku elektronických komponentov. „Masovým zavedením nových systémov opäť zásadným spôsobom vzrastú nároky na objem dodávok elektronických súčiastok,“ dodáva.
To, či sa tento bezpečnostný prvok okamžite premietne do ceny vozidla, bude podľa analytika Pavla Adamca z KPMG závisieť od aktuálnej situácie na trhoch. „V prípade nedostatku automobilov budú mať výrobcovia priestor zvýšiť cenu ihneď, ak by však ponuka prevyšovala dopyt, každé zvýšenie ceny budú automobilky citlivo zvažovať,“ tvrdí analytik a predpokladá, že pri nižších cenových kategóriách bude dosah na výslednú cenu relatívne vyšší. Automobilky budú mať totiž menší priestor znášať tento nový náklad na svoj úkor.
Z vyjadrení analytikov je zrejmé, že zákazníci môžu očakávať vyššie ceny nových vozidiel. Na druhej strane Európska komisia vo svojich podkladoch píše, že podľa ich analýzy by mal veľmi malý alebo dokonca žiadny vplyv na cenu. Okrem toho komisia vypočítala, že ich návrhy pre vyššiu bezpečnosť na cestách tiež povedú k úsporám pre spotrebiteľov. Napríklad vďaka novému označovaniu pneumatík, kde vypočítali, že európske domácnosti budú schopné ušetriť až 125 eur ročne na auto.
Vízia nulovej nehodovosti
Európska komisia sa už pred pár rokmi pustila do boja za nulovú mieru úmrtnosti a závažných zranení na cestách. Ešte v máju 2018 predstavila balíček opatrení pod názvom Európa v pohybe, s cieľom zaistiť v EÚ bezpečnú, čistú, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Na margo toho eurokomisárka Bieńkowska uviedla, že každý rok príde na našich cestách o život 25-tisíc ľudí.
„Veľká väčšina týchto nehôd je spôsobená ľudskou chybou. Môžeme a musíme proti tomu niečo urobiť. S novými, zdokonalenými bezpečnostnými prvkami, ktoré budú povinné, môžeme dosiahnuť podobné výsledky, ako keď boli po prvýkrát zavedené bezpečnostné pásy," myslí si eurokomisárka.
Ingrid Ludviková zo Stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pre denník Pravda hovorí, že komisia navrhla, aby boli nové modely vozidiel vybavené 19 zdokonalenými bezpečnostnými prvkami, ako je zdokonalená záchranná brzda a asistenčný systém udržiavania v jazdnom pruhu pre autá alebo systémy detekcie chodcov a cyklistov pre nákladné vozidlá. Práve jedným z opatrení budú aj nové čierne skrinky v autách.
Okrem toho podľa nej komisia pomáha členským štátom systematicky identifikovať nebezpečné úseky ciest a lepšie zacieliť investície. „Tieto dve opatrenia by mohli v období rokov 2020 až 2030 zachrániť až 10 500 životov a zabrániť približne 60-tisíc vážnym zraneniam,“ vysvetľuje Ludviková a dodáva, že tým by sa EÚ priblížila k svojmu dlhodobému cieľu dosiahnuť do roku 2050 takmer nulovú mieru úmrtnosti a závažných zranení.