Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) na konci júla predstavil svoje návrhy zmien v dôchodkovom systéme. Bude sa rušiť dôchodkový strop, zavádzať nový a deti budú prispievať na penzie svojim rodičom z odvodov.
Denník Pravda sa preto pýtal ekonómov a odborníkov na dôchodkový systém, aký majú názor na dôchodkovú reformu, rodičovský bonus či zrušenie maximálnych vymeriavacích základov pri sociálnom poistení.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Zásadným problémom novely je, že prehlbuje deficit rozpočtu verejnej správy o 553 miliónov eur v roku 2023 a o 592 miliónov v roku 2024. Príčinou je najmä zavedenie rodičovského dôchodku a čiastočne aj možnosti odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. V pokrízových rokoch, keď by Slovensko malo znižovať deficit verejných financií aj verejný dlh, by teda novela priniesla jeho zvýšenie. Pritom je pravdepodobné, že zavedenie rodičovského dôchodku zásadne nezmení motiváciu mladých ľudí mať deti. Tí sa budú skôr rozhodovať podľa dostupnosti bývania a predškolských zariadení, pracovných príležitostí či podľa výšok sociálnych dávok na podporu rodiny.
Kompenzácia rodičov za výchovu detí by mala byť zavedená cez vyššie vymeriavacie základy, z ktorých za osoby starajúce sa o deti platí dôchodkové poistenie štát. Negatívny vplyv na verejné financie novela zmierňuje najmä zrušením maximálnych stropov na sociálne poistenie, čo však nestačí na krytie vzniknutého deficitu. Navyše sa dá očakávať únik významnej časti postihnutých zamestnancov do iných foriem poberania príjmov, čím by očakávaný výnos ešte klesol. Pozitívom novely je opätovné nadviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života a tiež spomalenie rastu novopriznaných dôchodkov. Tieto opatrenia zlepšujú dlhodobú udržateľnosť penzijného systému. Novela tiež zavádza viacero opatrení zlepšujúcich situáciu sociálne znevýhodnených ľudí.
Ivan Švejna, výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností
V predloženom návrhu sú opatrenia, ktoré zlepšujú dlhodobú udržateľnosť, a sú tam aj opatrenia, ktoré zhoršujú udržateľnosť. Treba komplexne prepočítať dosahy uvedených opatrení. Ale nepoznám krajinu, ktorá by takýmto spôsobom mala rodičovský bonus ako ideu zakotvenú v dôchodkovom systéme. Uvedená idea bude mat výrazný dosah na udržateľnosť dôchodkového systému. Ďalším problémom môže byt možná diskriminácia. Maximálne vymeriavacie sadzby majú svoj význam v sociálnom poistení. Ak sa to zruší, tak budeme mať de facto sociálnu daň a nie poistný kvázi zásluhový systém.
Radovan Ďurana, analytik z INESS
Ministerstvo nemôžeme pochváliť za to, že ruší strop veku odchodu do dôchodku, je to povinná jazda. Museli sme to urobiť, lebo to opatrenie bolo rozpočtovo neudržateľné, a bez tejto úpravy by sme mali obmedzený prístup k prostriedkom z fondu obnovy. Preto do popredia vystupuje rodičovský dôchodok, ktorý nie je dobrým návrhom z mnohých dôvodov. Zvyšuje deficit dôchodkového systému. Na jeho financovanie sa neobmedzene zvyšujú odvody ľudí s vyšším príjmom, čím porušuje princíp poistného systému, a pravdepodobne je protiústavný. Vyčerpáva poslednú možnosť znižovania dôchodkového systému – zníženie štedrosti dôchodkov – na financovanie rodičovského dôchodku.
Tým obmedzuje budúce možné opatrenia. A to sa nebavíme o vynechávaní veľkej časti obyvateľstva, ktorá nebude môcť z rodičovského dôchodku profitovať. Naopak, vyšší deficit si vyžiada vyššie dane, prípadne zabráni ich neznižovaniu. Veľká skupina obyvateľov bude toto opatrenie financovať bez náhrady. Zásadným problém je aj fakt, že dávka nebude adresná v zmysle solidarity. Aj rodičia s najvyššími dôchodkami budú dostávať dodatočné zdroje, aj napriek tomu, že nie sú v núdzi. Zrušenie stropov odvodov považuje ministerstvo za prejav solidarity, ale samotné dávky solidárne nebudú, len v obmedzenej miere – v prípade matiek so skutočne nízkymi dôchodkami. Paradoxné je, že slovenský dôchodkový systém je v horšom stave ako český, i napriek tomu Česi prednedávnom schválili menej štedrý rodičovský bonus, navyše v jednotnej výške – nezávisle od príjmov detí.
Ján Šebo, ekonóm z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vedúci výskumného tímu Oranžová obálka
Skôr by som sa bavil o dôchodkovej nereforme. Ak sme očakávali naplnenie programového vyhlásenia vlády, asi sme ostali sklamaní. Pri reforme minister veľmi pohodlne rezignoval na kľúčovú úlohu, ktorou je stabilizácia dôchodkového systému cez ústavný zákon definujúci základné parametre prvého aj druhého piliera. Rezignoval tak na opodstatnené očakávania verejnosti na zodpovednú dôchodkovú politiku z dôvodu, že jeho preferencia je dosiahnutie len jedného bodu z programového vyhlásenia – presadenie rodičovského bonusu. A v tomto duchu sa nesie celá novela zákona o sociálnom poistení. Síce rieši aj iné oblasti, ale z ústavy napĺňa len právo na rodičovský bonus a predčasný odchod do dôchodku pri odpracovaní 40 rokov.
Problém nízkych dôchodkov žien v dôsledku starostlivosti o deti vôbec nerieši. Navyše zákon ako celok prinesie obrovskú destabilizáciu do už tak zdecimovaného I. piliera. Sľubuje veľa a každý vie, že je to finančne nesplniteľné. Preto som očakával, že novela bude ambicióznejšia najmä v časti zvýšenia dôvery v I. pilier. Teraz však môžem povedať, že práve generácia „Husákovych detí“ sa bude musieť pripraviť na nižšie dôchodky, ako sľubuje súčasný stav. Návrhy v tejto novele budú zvyšovať deficity oveľa vyšším tempom minimálne do obdobia, keď začnú „Husákove deti“ vymierať. Ak to mladá generácia finančne ustojí, tak v po roku 2070 by mohlo nastať obdobie stabilizácie.
Preto návrh hodnotím ako destabilizačný, ktorý celkovo znižuje dôveru ľudí v schopnosť štátu férovo manažovať súčasné aj budúce dôchodkové nároky ľudí. Navyše páčivé ustanovenia typu „rodičovský dôchodok“ začnú platiť rok pred voľbami a nepáčivé ustanovenia až po voľbách. Preto som rád, že existuje portál Oranžová obálka, ktorý dokáže ľuďom ukázať dosahy zmien v dôchodkovej politike na ich očakávané dôchodky. Ľudia tak sami môžu vyhodnotiť, ako sa ich pripravované zmeny dotknú. Myšlienke „rodičovského bonusu“ som z filozofického hľadiska naklonený. Stojí predsa na férovom prístupe troch grošov. Ale tam sa to aj končí, pretože novela zákona o sociálnom poistení ide úplne mimo rozumného nastavenia tohto mechanizmu. Možnosť pracujúcich prispievať vo výške 5 % z ich mzdy svojim rodičom je rozumný koncept, ale ak sa to má diať, je to už trošku rizikové.
Prečo? Pretože v celom koncepte existujú štyri riziká. Prvým rizikom je obrovská finančná záťaž na Sociálnu poisťovňu. Na toto riziko poukazuje množstvo odborníkov aj z radov vládnych inštitúcií. Jednoducho povedané, ak už teraz máte deficitný I. pilier a daňovo-odvodové zaťaženie na maxime a ešte chcete zvýšiť výdavky cez „rodičových dôchodok“, naše deti aj vnúčatá to budú musieť zaplatiť. Alebo sa budeme musieť uskromniť v iných službách poskytovaných štátom. Druhé riziko je sociologické. Súvisí najmä s tým, že máme dovoliť štátu, aby sa miešal do rodinných vzťahov. Už teraz na základe výskumov vieme, že medzi rodinami detí a rodičov prebieha množstvo finančných transakcií. Až 40 % domácností si vzájomne vypomáha.
A pritom vieme, že pomoc je obojstranná. Nielen pracujúci pomáhajú svojim rodičom, ale aj naopak. Veď ktoré vnúča nedostalo finančný dar od svojich starých rodičov. Slušní ľudia vedia, ako a koľko si majú pomáhať, pretože najlepšie poznajú svoju situáciu. Ale minister si povedal, že on bude ten, kto rozhodne, ako si budú rodiny pomáhať. Výsledkom nabúrania sa štátu do vzťahov rodín tak budú hádky, pretože ak pracujúci neposkytne dávku, rodičia mu to môžu vyčítať. A pritom ani nebudú vedieť, že pracujúci im chcel pomôcť, ale pred dvoma rokmi nepracoval, a teda Sociálna poisťovňa dávku neposkytne. Zároveň budú rodičia vedieť kontrolovať, kedy a koľko pracujúce dieťa zarábalo.
Navyše tento návrh roztvorí príjmové nožnice medzi dôchodcami. Proklamované znižovanie príjmového rozdielu medzi dôchodkami žien a mužov sa však nevyrieši. Mrzí ma, že práve takémuto zásadnému zásahu do fungovania rodinných vzťahov nepredchádzala zmysluplná analýza preukazujúca potrebnosť odňatia zdrojov jednej časti populácie a ich poukázanie druhej. A vôbec, mali by sme týmto mechanizmom degradovať úlohu žien v spoločnosti a vystavovať ich proseniu o dávku. To až tak veľmi chceme degradovať dôchodkový systém na systém „prosenky“? Žijú tu predsa slušní ľudia, ktorí si vedia pomáhať. Potrebujeme, aby nám štát diktoval, kto, kedy a koľko má prispieť? Tretie riziko je právne. Objavuje sa tu problém dvojakého metra. Rodičovský dôchodok je totiž spôsob asignácie (poukázania) časti zaplatených povinných platieb (odvodov) konkrétnej osobe. Za využitie tejto možnosti nesmie byť tento človek trestaný nižším dôchodkom. A teraz si ten istý prípad premietnime na príklad II. piliera.
V tomto prípade tiež časť zaplatených povinných platieb poukazujete konkrétnej osobe. Za túto možnosť ste však potrestaní nižším dôchodkom z I. piliera. Uvidíme, ako sa na tento problém pozrú právnici. Posledným rizikom je komplikovaný systém prihlasovania práv a nárokov cez Sociálnu poisťovňu. Tento mechanizmus výrazne zaťaží informačný systém a vidím veľké riziko v zvládaní novej dodatočnej agendy, kde Sociálna poisťovňa bude musieť preskúmavať, či máte pracujúce dieťa, či ste ho vychovali, aký má príjem, komu ho chce poslať, či ste sa správne nahlásili, či ste pred dvoma rokmi pracovali a podobne. Ale nehaňme celý mechanizmus. Dá sa opraviť. Prvou možnosťou je uplatniť ho len na novovstupujúcich na trh práce. Bude tak dostatok času ho vyladiť a ľudia ho dokážu vyhodnotiť. Druhou možnosťou je zaviesť ho hneď, ale keďže ide o dosť veľký experiment, možno by bolo vhodné nastaviť ho ako dobrovoľný systém s navýšením odvodov o príslušné percento. Pracujúci môžu navýšené nezdanené odvody poukázať svojim rodičom.
Však tak už robia aj dnes, ale zo zdaneného príjmu. Treťou alternatívou je umožniť, že ak si pracujúci dobrovoľne nezvýši odvody a stále chce poukazovať časť odvodov rodičom, tak sa mu skráti dôchodok v budúcnosti obdobne, ako je to v prípade II. piliera. A poslednou alternatívou je, že plošne znížime dôchodky všetkým ľuďom, ktorí majú pracujúce deti, a z tohto mechanizmu „rodičovského bonusu“ umožníme, aby pracujúci kompenzovali svojich rodičov. Ale tento prístup by vyvolal také obrovské sociálne vášne, že sa naň žiaden politik nepodujme. A pritom ide o ten istý mechanizmus, len je finančne udržateľnejší, a teda stabilnejší v čase pre všetkých, nielen pre dnešných dôchodcov.
Samotné odstránenie stropu na vymeriavací základ vnímam ako legitímny krok. Vychádza z myšlienky, že všetci si máme platiť odvody z takej sumy, akú našou prácou zarobíme. Veľký problém vidím v neprimeranosť tohto opatrenia v súvislosti so stropovaním výšky dôchodku z I. piliera. Dnes môžete získať maximálny dôchodok na úrovni 2,44-násobku novopriznaného dôchodku pre človeka s priemernou mzdou počas celej pracovnej kariéry. Viac vám I. pilier jednoducho nedá. Ak máme odvody platiť z neobmedzeného vymeriavacieho základu, nesmieme uvaliť strop na maximálny dôchodok. Porušíme tak poistný princíp a princíp primeranosti, ktorý hovorí, že podľa výšky odvodov máte nárok na výšku dávky. O tomto už pred desiatimi rokmi rozhodol český ústavný súd. Tento prípad by bol veľmi podobný. Preto by ruka v ruke so zrušením stropu na vymeriavací základ malo ísť aj zrušenie stropu na výšku dôchodku z I. piliera. Však už dnes máme v systéme výpočtu dôchodku z I. piliera prvok solidarity, ktorý znižuje dôchodky vyššie príjmovým a zvyšuje dôchodky nižšie príjmovým.