Gastrolístok alebo príspevok na stravu? To je dilema, ktorú riešili mnohí pracujúci, ale aj firmy. Od marca tohto roka si ľudia namiesto gastrolístkov môžu vybrať aj hotovosť. Túto zmenu urobil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). No jeho zmena nezobrala všetky výhody takzvaným „gastráčom“. Totálne zrovnoprávnenie nastane až od roku 2022. Zmenu totiž navrhuje skupina koaličných poslancov, ktorá si sľubuje, že príspevok na obedy v podobe peňazí tak bude výhodnejší a firmy zase bude čakať menej papierovania.
Po novom si bude môcť firma odpísať stopercentný príspevok, ktorý bude pre zamestnancov od daní a odvodov oslobodený. „Návrh, ako je predložený, priaznivo ovplyvní podnikateľské prostredie, pretože umožní zamestnávateľom poskytnúť lepší benefit v podobe vyššieho príspevku na stravovanie, ktorý nebude podliehať dani a odvodom,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Ailina Hanková. Z hľadiska daní a odvodov sa tak vyrovná stravnému lístku. Odborári plánovanými zmenami nie sú príliš nadšení. Firmy ich vítajú, no chceli by ich zaviesť čím skôr, nie až od budúceho roka.
Čítajte viac Odborník na dôchodky: Politici urobili v roku 2013 fatálnu chybu, ktorá ešte môže stáť veľa peňazí
Krajniak marcovou zmenou legislatívy chcel ukončiť dlhoročný monopol vydavateľov stravných lístkov. Zákonník práce im v podstate garantoval biznis cez neregulované spätné odkupy použitých stravných lístkov. No k ozajstnému koncu monopolu gastrolístkových firiem má prísť až od budúceho januára.
Konečne zrovnoprávnenie
Krajniakov rezort pritom zmeny v príspevkoch na obedy zaviedol len v marci tohto roka. Pracujúci si mohli vybrať, či chcú hotovosť, alebo gastrolístok. Týka sa to len tých, ktorým firma nevarí vo vlastnej alebo v zazmluvnenej jedálni. Ministerstvo práce však v novele nechalo niekoľko nedostatkov. Ak napríklad zamestnávateľ prispieva na obedy viac, ako hovorí zákon, nemôže si sumu nad limitom odpísať z daní. Zamestnanci z neho tiež musia platiť dane a odvody.
No rezort práce pravidlá z hľadiska daní a odvodov celkom nedomyslel. Keď v súčasnosti firma poskytne zamestnancovi príspevok, bez daní a odvodov je len do sumy 2,81 eura. Ide totiž o minimálnu sumu, ktorú zákon firmám v prípade príspevku na obedy prikazuje. Zo sumy vyplatenej nad touto hranicou si už časť berie štát v podobe daní. A časť Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa.
Ani pre firmy to nie je výhodné. Ak vyplatia ľuďom viac, nie je to pre ne daňovo uznaný náklad. V praxi si tak nemôžu znížiť dane. Pri stravnom lístku tieto pravidlá neplatia. Po novom by mala legislatíva zamestnávateľom dovoliť prispievať na stravovanie zamestnancov do výšky sto percent sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
V praxi tak bude príspevok na obed do sumy 5,10 eura na deň pre zamestnávateľa daňovo uznaný náklad. Zamestnanci tiež z neho nebudú platiť dane a odvody. Stravný lístok a hotovosť na obed sa tak z pohľadu daňových a odvodových pravidiel stanú rovnocenným benefitom.
Okrem toho budú môcť firmy príspevok na obedy vyplácať spätne, podobne ako mzdu. V súčasnosti sa to robí na začiatku mesiaca. Mzdovým oddeleniam to však spôsobuje problémy, keďže vopred nevedia, koľko dní daný zamestnanec odpracuje. Na konci mesiaca tak musia ľudia vracať časť príspevku. Stáva sa aj to, že im ho firma dodatočne dopláca, z čoho tiež musia platiť dane a odvody. Odborníci preto opravu zákona vítajú.
Firmám sa ale nepáči, že opravený zákon začne platiť až od januára budúceho roka. Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Jozefa Špirka je v súčasne platnom Zákonníku práce množstvo nedostatkov, ktoré zamestnávateľom spôsobujú problémy pri poskytovaní príspevkov na stravu. Preto je nevyhnutné, aby sa účinnosť novely presunula na čo najskorší termín, nie až na január 2022, ako je navrhované, dodal.
Menej byrokracie
Novela bude riešiť aj problémy, ktoré finančný príspevok spôsobil vo firmách. Stravné lístky aj finančný príspevok na obedy totiž musia poskytovať na začiatku mesiaca. Podľa návrhu poslancov im však týmto vzniká dodatočná administratívna záťaž, pretože dopredu nevedia, koľko dní v danom mesiaci zamestnanec odpracuje. Uprostred mesiaca môže ísť napríklad na dovolenku alebo péenku. Na stravu však dostane lístok alebo peniaze vopred.
Tento problém chce samostatne vyriešiť aj Krajniak cez svoju novelu Zákonníka práce. Na konci júla ju aj predložil na pripomienkovanie. Rezort práce navrhuje, aby zamestnávateľ mohol vykonať jednostrannú zrážku zo mzdy aj pri nevyúčtovanom preddavku na stravu alebo na finančný príspevok na stravovanie. Podľa Krajniaka firmám v súčasnosti vzniká problém, ak poskytujú dotáciu na stravu vopred a medzičasom sa napríklad skončil pracovný pomer so zamestnancom.
„Po skončení mesiaca potom zamestnávateľ musí prepočítať, či zamestnancovi nevznikol nejaký preplatok a o ten upravovať sumu príspevku na ďalšie obdobie alebo žiadať od zamestnanca jeho vrátenie,“ vysvetľuje Hanková. Po novom zmena zákona umožní, aby sa gastrolístky či finančný príspevok ľudom poskytovali ako mzda. Dostanú ho tak za predchádzajúci mesiac, nie vopred. Najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Firmy však môžu zostať pri pôvodných pravidlách, ak to majú dohodnuté v kolektívnych či pracovných zmluvách. „Tieto byrokratické kroky by na základe predloženého návrhu odpadli vďaka tomu, že zamestnávateľ na konci mesiaca presne vie, za koľko dní patrí zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie a mohol by tak poukázať presnú sumu,“ dodala Hanková.
Odborári však pripomínajú, že pre zamestnanca je výhodné, ak má peniaze na stravu či stravný lístok k dispozícii preddavkovo. Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) by bolo preňho lepšie, ak by zostala forma vyplácania rovnaká, ako je to v súčasnosti.
„Z uvedených dôvodov a skúseností bude možné hodnotiť úpravy až na základe aplikačnej praxe,“ povedala hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Všetky zmeny pri stravovaní sa budú týkať aj štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov či hasičov.
Drahé a časté zmeny
Firmy a odborári svorne tvrdia, že na problémy pri zmenách v stravovaní upozorňovali už pri novele Zákonníka práce, ktorá platí od marca tohto roka. Podľa odborárov sa tiež k tomu nemali možnosť vyjadriť sociálni partneri na úrovni tripartity. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že k novele vtedy aj teraz chýba analýza, aké budú jeho náklady a či budú vyššie ako prínos navrhovaných zmien. Poslanci totiž v dôvodovej správe síce konštatujú, že navrhovaná novela spôsobí výpadky príjmov štátu v rámci verejných financií, negatívne vplyvy na rozpočet však vyčíslené neboli, čo budú musieť predkladatelia napraviť.
„Očakávali by sme, že predkladatelia novely tento výpadok vyčíslia a zároveň aj povedia, z čoho si štát tieto stratené príjmy nahradí. V opačnom prípade totiž hrozí, že stratu odvodov a daní v dôsledku navrhovaných zmien zaplatia podnikatelia a zamestnanci cez daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ tlmočí postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá zastrešuje aj vydavateľov stravných lístkov, jej hovorkyňa Miriam Filová. Firmy tiež hnevá, že po viac ako roku prípravy novely Zákonníka práce, ktorá zaviedla finančný príspevok od marca, je opäť na stole ďalšia zásadná zmena. Také časté zmeny zákonov podľa firiem nie sú v prospech zlepšovania podnikateľského prostredia, najmä v krízovom období.