Okrem iného je aj jedným z iniciátorov zavedenia druhého dôchodkového piliera na Slovensku a autorom niekoľkých zmien a úprav v dôchodkovom systéme.
Ešte vlani sa objavili informácie, že minister práce Milan Krajniak chce zrušiť druhý pilier. Je to pravda?
Ja som pri tom nebol. Nejaké informácie sa ku mne dostali len sprostredkovane. Ale neviem, či to povedal, alebo nepovedal.
Keby to naozaj chcel spraviť, bolo by to také jednoduché?
Neviem, či debata o druhom pilieri má smerovať k jeho zrušeniu. Druhý pilier má zmysel a ja som tvrdý zástanca toho systému. Vstúpilo tam viac ako 1,6 milióna ľudí, prešiel si aj politickými zásahmi. Keby ho aj niekto zo súčasnej vlády chcel zrušiť, mnoho politikov z vládnych strán by s tým nesúhlasilo. O tom som presvedčený.
Čítajte viac Odborník na dôchodky: Politici urobili v roku 2013 fatálnu chybu, ktorá ešte môže stáť veľa peňazí
Bolo by možné zrušiť druhý pilier?
V súčasnej vláde sú strany a ľudia, ktorí by to nedovolili. Väčšina strán mala v programe, naopak, zlepšenie podmienok v druhom pilieri. Takže si to neviem predstaviť, ale v politike je všetko možné. O druhom pilieri však bude vždy diskusia, ako aj o dôchodkoch. Smutné je len to, že jeho odporcovia tvoria jeho pravidlá. Vtedy sa veľa ráz stane, že urobia zlú reguláciu. Dôkazom je rok 2013, keď sa spravilo množstvo chýb.
Keď už sa tvorí dôchodková reforma, nemala by rátať aj s ochranou dôchodkového sporenia pred väčšími zásahmi politikov? Hlavne preto, že sporenie na penziu je dlhoročná záležitosť.
Myšlienka ústavného zákona o dôchodkovom systéme je dobrá. Dôležitejšie však je, čo je obsahom tej myšlienky. Musí sa spraviť dobrá regulácia plus ochrana ústavným zákonom. Nezabúdajme, že ani ústavný zákon nezaručuje kvalitu a ochranu. Veľa vecí sa takým spôsobom zaviedlo a potom hneď aj rušilo. Napríklad zastropovanie dôchodkového veku. Jedna vláda ho zaviedla, potom zase druhá vláda zrušila.
VIDEO: Pozrite si videorozhovor s odborníkom na dôchodky Ivanom Švejnom.
Minister práce už v zmeny v druhom pilieri naznačil. Ako ich hodnotíte?
Nič nie je rozhodnuté. Pracovné verzie sa líšia a niektoré pôvodné návrhy už dávno neplatia. Najnovšia verzia je však stonásobne lepšia. Uvidíme, ako to dopadne, pretože len teraz sa začali konzultácie medzi ministerstvom práce a správcami dôchodkových úspor. Celkovo je ešte ťažké hodnotiť zmeny, lebo nepoznáme finálnu verziu. Ale pôvodný návrh bol veľmi zlý.
Boli ste aj na rokovaniach pri príprave návrhov?
Áno, keď nás pozvali na ministerstvo práce. Návrh ústavného zákona sme aj pripomienkovali, takže nakoniec sa tam veľa vecí aj rozumne upravilo.
Búrlivú debatu v pôvodnom návrhu ústavného zákona vyvolala myšlienka, že štát bude mať vlastnú spoločnosť na druhý pilier. Vy ste niekedy v polovici februára povedali, že už to nie je téma. Prečo rezort práce od tohto zámeru nakoniec upustil?
Neviem, a netuším ani to, kto to vymyslel. V týchto prípadoch ide vždy o politiku. Príde prvá verzia návrhu, a potom sa vyjednáva. Preto existujú pripomienkové konania, ktoré sú veľmi dôležité. Vyjadrujú sa tam strany, ministerstvá a rôzni odborníci. Keď sa to urobí cez koleno, čiže bez pripomienkovania, veľakrát sa to urobí zle. Napríklad dôchodkový strop neprešiel pripomienkovým konaním. Zákon sa len predložil v parlamente. Nepoznám ani jedného odborníka, ktorý by s tým návrhom súhlasil.
Keby vznikla štátna dôchodcovská správcovská spoločnosť (DSS), bol by štát lepší správca ako súkromná firma?
Táto debata už nie je na stole. Ale hypoteticky, keď má vzniknúť štátna DSS, tak založme napríklad aj štátne noviny a iné štátne podniky v rôznych sektoroch. Ak si teda štát myslí, že by to robil lepšie. Lenže nemáte žiadnu istotu, že to naozaj bude robiť lepšie. Veď doteraz najväčšie problémy s druhým pilierom spôsobil práve štát a jeho predstavitelia poškodili sporiteľov. Druhý problém je nekalá konkurencia. Keď do sektora sporenia na dôchodok vstúpi štát, môže sa tváriť, že v jeho podniku sú garancie. Koniec koncov, keby aj niekto chcel založiť štátnu DSS, zákon mu to dovoľuje aj v súčasnosti. Ale musela by fungovať podľa rovnakých pravidiel ako súkromné spoločnosti.
Rezort práce už v predbežnej informácii naznačil, že by sa mal zaviesť automatický vstup do sporenia na dôchodok. Vyrieši to podľa vás problémy druhého piliera?
Dôchodkový systém má len dva zásadné problémy. V prvom pilieri je zásadný problém dôchodkový vek. Nemôže byť pri ňom zavedený strop, aby bol systém v balanse. V druhom pilieri je zásadný problém v tom, že väčšina ľudí si sporí v nesprávnych fondoch. Samozrejme, potom sú v systémoch aj čiastkové problémy, ale tieto dva sú zásadné.
Ako tomu pomôže automatický vstup?
Pri automatickom vstupe máte na výber dve možnosti fungovania: opt-in a opt-out. Opt-in funguje tak, že ak chcete byť v druhom pilieri, musíte sa tam prihlásiť. Opt-out znamená, že do druhého piliera vás presunie štát, a keď sa vám to nepáči, môžete to zmeniť. Z technického hľadiska je opt-out zložitejšie, pretože ľudia nemajú čas urobiť zmenu. Inými slovami, určite vstúpi vďaka systému opt-out viac ľudí do druhého piliera ako v súčasnosti. Myslím, že keď bude v systéme viac ľudí, istým spôsobom to pomôže. Ale nie je to zásadná zmena, ktorá by zmenila fungovanie druhého piliera. Automatický vstup už kedysi existoval. Potom bol dobrovoľný a potom sa to zase zmenilo na automatický. V súčasnosti však zhruba 40 percent mladých ľudí vstupuje dobrovoľne.
Kto rozhodne o tom, v akej DSS si budú ľudia sporiť?
Kto chce, ten si spoločnosť vyberie. Tých, ktorí do druhého piliera pôjdu automaticky, by mal štát medzi všetky DSS rozdeliť proporčne. Nič ešte nie je rozhodnuté, ale myslím si, že každá DSS by mala dostať rovnaký počet sporiteľov, ktorých do druhého piliera pošle štát automaticky. Aj keď majú rôzny podiel na trhu, nie je to až také zásadné. Dôležitejšie je, aby boli ľudia v správnych fondoch.
Minister práce chce vyriešiť aj problém s úsporami, ktoré sú v zlých fondoch. Podľa predbežného návrhu by sa mala veľká časť úspor presunúť z garantovaných do negarantovaných fondov. Ako to chce podľa vás štát urobiť?
To je ten najväčší problém, ktorý vznikol v roku 2013. Štát, čo sú konkrétni politici či vláda, zákerným spôsobom premenoval fondy na takzvané garantované a negarantované. Už to vyvoláva psychologický problém – garancia a negarancia. Pritom ide o dlhopisové, akciové a indexové fondy. Z vlastnej vôle potom znížili percento príspevku z deväť na štyri. Vláda vtedy tiež povedala, že ľudia si zaslúžia istoty a všetkých v druhom pilieri strčili do garantovaných fondov. Ale s tým, že ak by sa to niekomu nepáčilo, musí si to zmeniť sám. Uplatnili tak systém opt-out, čo využilo menej ako 10 percent ľudí. Najväčší problém je ten zvyšok sporiteľov, ktorí zostali v menej výnosných garantovaných fondoch. Z mojej osobnej skúsenosti majú k tomu ľudia taký vzťah, že sú to síce ich peniaze, ktoré idú do druhého piliera, ale neposielajú ich tam priamo. Takže ich záujem o vlastné sporenie je iný, pasívnejší.
Takže – ako dostať ten zvyšok ľudí do správnych fondov?
Ekonómovia sa zhodujú, že väčšina ľudí je v nesprávnych fondoch. Vyzerá to tak, že existuje politická vôľa napraviť to. Za minulej vlády vôľa nebola, pretože by si musel niekto automaticky priznať chybu z minulosti. Na to, ako tých ľudí presunúť, sú však rôzne názory. Napríklad jeden ekonóm hovorí, že časť treba nechať v dlhopisoch a časť presunúť do rizikových fondov, a potom podľa veku a podobne.
Tak by sa mali rozdeliť len nové príspevky do druhého piliera, alebo aj tie, ktoré už sú v sporení?
Správna otázka. S príspevkami novo vstupujúcich účastníkov nie je problém ani teraz. Tí sa sami rozhodujú správne. Problém je s účastníkmi druhého piliera, ktorí boli presunutí v roku 2013 a sú pasívni. Vôbec by som sa napríklad nebál nastaviť zákon tak, aby sa už v súčasnosti nové príspevky pasívnych účastníkov posielali automaticky do negarantovaných fondov. Ale čo robiť s majetkom, ktorý už v dlhopisoch leží zbytočne? Čo sa týka veku, aj tak sa desať rokov pred odchodom do penzie začne časť príspevkov posielať do garantovaných fondov. Ale aj to môžu ľudia obísť, ak chcú mať peniaze aj v negarantovaných fondoch.
Ako to môžu ľudia obísť?
V zákone je napísané, že ak má niekto desať rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku a všetky úspory v negarantovaných fondoch, musí sa mu každý rok presunúť desať percent do garantovaných fondov. A funguje to tak, že pri odchode do dôchodku sú všetky úspory v dlhopisoch. V minulosti však nebol veľký rozdiel vo výnosoch medzi dlhopismi a akciami. Išlo len o to, že akcie majú vyššie kolísanie. Preto sa do zákona vložilo, že peniaze sa budú pred odchodom do penzie pomaly presúvať, aby sa sporiteľovi pred dôchodkom neprepadli úspory pri kolísaní trhu. Ale ak sporiteľ chce, môže požiadať DSS, aby to nebolo desať percent, ale iba päť. Ja som to urobil tiež, pretože som presvedčený, že indexové a akciové fondy sú pre mňa výnosnejšie.
Máte aj prehľad, koľko ľudí to urobilo?
Zatiaľ relatívne málo.
V garantovaných fondoch je vyše sedem miliárd eur. Všetky sú tam uložené nesprávne?
Tak sa to povedať nedá. Časť peňazí tam už majú ľudia, ktorým sa tam posiela časť príspevkov pred odchodom do penzie. A časť peňazí tam majú ľudia aj dobrovoľne. Nikto nevie, aká veľká časť je tam nesprávne. Určite je to viac ako polovica. A teraz sú rôzne názory, ako presunúť staré príspevky do „správnych“ fondov, kde budú mať z dlhodobého hľadiska vyšší výnos. Netreba zabúdať aj na politiku Európskej centrálnej banky, ktorá jasne hovorí, že pri dlhopisoch budú veľmi nízke výnosy.
Vráťme sa k riešeniu. Ako presunúť nesprávne uložené peniaze v garantovaných fondoch do negarantovaných?
Mali sme už o tom viaceré debaty a je v tom stále veľa otáznikov. Ja som zástanca toho, aby to spravili ľudia. Nie je podľa mňa dobré len ich tam automaticky presunúť. Treba ich vyzvať napríklad listom, aby to spravili vo vlastnej réžii. Ale s tým by bol problém, lebo napríklad ľudia sa sťahujú, menia sa adresy a podobne. To by nemuselo priniesť veľký efekt. Iróniou je, že ľudia na začiatku urobili správne rozhodnutie, keď vstúpili do druhého piliera. Pokazil to až štát, ktorý im teraz hovorí, že nie sú príliš gramotní. Ja by som napríklad všetkých ľudí presunul do negarantovaných fondov. Potom však príde otázka, či to urobiť naraz, alebo postupne.
Myslíte, že budú mať politici odvahu presunúť nesprávne vkladané úspory? Ide o miliardy eur.
Musí sa to urobiť, pretože už sa mlieko rozlialo a teraz sa len nadáva, že druhý pilier nevynáša. Ale to nie je pravda. Moje úspory momentálne zarábajú desať percent ročne. Ukážte mi, kde inde máte taký výnos. Druhý pilier vynáša menej hlavne tým, ktorí boli v roku 2013 násilne presunutí do garantovaných fondov a nezaujímajú sa o to. A čím dlhšie sa to bude odkladať, tým to bude problematickejšie. Zase budú voľby, nová vláda a podobne. Roky sa strácajú a rozdiel v nasporenej sume sa zväčšuje.
Rezort práce chce zaviesť aj predvolenú sporiacu stratégiu. Niečo podobné funguje aj v súčasnosti, tak v čom bude vlastne rozdiel?
V súčasnosti robí rozhodnutie sporiteľ. Pri automatickom vstupe do druhého piliera urobí štát rozhodnutie aj o tom, do ktorých fondov mu pôjdu peniaze. Takže človek, ktorý neprejaví vôľu niečo pri tom vstupe a sporení zmeniť, dostane pridelenú DSS, ale aj správny fond na dôchodkové sporenie. Rozhodne o tom štát, ktorý napríklad povie, že sporiteľa treba dať do najvýnosnejšieho fondu.
Po novom sa bude obmedzovať aj jednorazový výber úspor z druhého piliera. Naraz si ich budú môcť vybrať len ľudia v zlej životnej situácii, ale tí, ktorí tam majú nasporenú nízku sumu. Ako hodnotíte tento zámer?
Ani tento návrh nie je definitívny. Ide však o otázku politického svetonázoru. V roku 2015, ktorý bol veľmi zlý pre druhý pilier, bolo ľuďom povedané, že si za všetky našetrené peniaze musia kúpiť doživotnú anuitu. Niektorým ľuďom sa ale nepáčila výška mesačnej sumy. No vtedy tam ešte nebolo veľa našetrené. V súčasnosti platí, že ak by mal niekto mesačný dôchodok z obidvoch pilierov vyšší, ako je priemerný starobný, všetky peniaze navyše si môže vybrať aj naraz alebo si to nechať v sporení a podobne.
Bolo to zavedené preto, aby si dôchodcovia neminuli nasporené peniaze?
Aj toto je len svetonázor. Jedna skupina tvrdí, aby si nasporené peniaze na dôchodok mohli ľudia vybrať aj naraz. Tento argument je už o ekonomickej slobode. Sú to vaše nasporené peniaze? Áno. Máte právo s nimi robiť, čo chcete? Máte. Druhá skupina ľudí hovorí, nech si ľudia nasporenú sumu postupne vyberajú, lebo sú nezodpovední a všetko by minuli naraz. Táto skupina hovorí, že tie peniaze sú na penziu a nemali by sa jednorazovo vyberať. ADSS podporuje zámer, aby sa úspory vyberali dlhodobými, respektíve doživotnými produktmi.
Bavíme sa o garantovaných a negarantovaných fondoch, dlhopisoch, akciách. Nie je druhý pilier pre ľudí zbytočne zložitý?
Ľudia urobili pri vstupe do druhého piliera dobré rozhodnutie. Ale určite veľa ľudí nevie všetko do detailov.
Prečo sa podľa vás nezaujímajú o to, že ich úspory v garantovaných fondoch nič nezarábajú a ešte na tom prerobia?
Úspory v garantovaných fondoch tiež zarábajú, ale výrazne menej ako v negarantovaných. Stretávam sa s ľuďmi a mediálne známi právnici nevedia, čo majú v druhom pilieri robiť. Vždy im poviem, zavolaj na bezplatnú infolinku a spýtaj sa. To je to isté ako kupónová privatizácia. Všetci nad 18 rokov mali mať akcie a zo všetkých sme chceli mať akcionárov. Takže pokusy o finančnú gramotnosť už boli. Ľudia ale stále nemajú pocit, že sú to reálne a ich vlastné peniaze. Počúvajú hlavne na čísla ako dôchodkový vek a koľko budú mať nasporené v penzii. Aj štát by mohol urobiť aktívnu informačnú kampaň. Problém je, keď niekto z predstaviteľov štátu nie je zástancom druhého piliera. Už dnes vidno, že peňazí v negarantovaných fondoch je viac a viac. Ide to pomaly, ale tie čísla sú už úplne iné ako v minulosti.
Keby bol druhý pilier od svojho vzniku bez zásahov politikov, bol by v lepšom stave, ako je dnes?
To je science-fiction. Ale keby sa pravidlá od roku 2005 nemenili, bolo by tam viac ľudí, určite vyše dvoch miliónov. Vkladali by sa vyššie príspevky a ľudia boli v správnych fondoch. Jediné, čo sa vtedy neriešilo, bola výplatná fáza.
Minister práce v rozhovore pre denník Pravda povedal, že Sociálna poisťovňa je v deficite len kvôli druhému pilieru. Súhlasíte s tým?
Určite nie. Samozrejme, že keď ide do Sociálnej poisťovne menej peňazí, pretože časť ide do druhého piliera, tak bude mať menej v rozpočte. Ale keď pôjde ten sporiteľ do dôchodku, už nebude čerpať len štátny dôchodok, ale aj penziu zo svojich úspor. Princíp je v tom, že deficit Sociálnej poisťovne sa na začiatku zvýši, ale neskôr sa bude vďaka druhému pilieru znižovať. Ľudia budú čoraz menej peňazí na dôchodok poberať od štátu.
Existuje niečo, čo vám v návrhoch na zmenu druhého piliera chýba?
Čo najskôr treba opraviť úspory ľudí, ktorých príspevky tam boli presunuté do garantovaných fondov nasilu a doteraz neprejavili záujem to zmeniť. To je teraz najdôležitejšie. Minimálne treba urobiť úpravu v tom, aby išli do správnych fondov aspoň nové príspevky. Keby to bolo na mne, ja by som dal všetkých do negarantovaných fondov. Okrem tých, ktorým sa časť úspor postupne presúva do dlhopisov. Aj to by som znížil z desať percent na päť percent.
Ivan Švejna (55) – Vyštudoval zahraničný obchod na Obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a medzinárodné právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Absolvoval štipendijné pobyty v Bank of England, Deutsche Bundesbank, World Bank. V roku 2009 sa stal podpredsedom strany Most-Híd. Od roku 2010 bol poslancom Národnej rady SR. V rokoch 2016 až 2020 bol štátnym tajomníkom na ministerstve práce. Je iniciátorom zavedenia druhého dôchodkového piliera na Slovensku. V súčasnosti je výkonným riaditeľom Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.