Zástupca hotelov a reštaurácií: Čakali sme lepší rok, zmena neprišla. Plošne sa už zatvárať vari nebude

O pomoci štátu, znížení dane z pridanej hodnoty a dosahoch pandémie, ale i reštarte cestovného ruchu sa denník Pravda rozprával s Marekom Harbuľákom, generálnym manažérom Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

, 05.08.2021 00:01
Marek Harbuľák Foto:
Marek Harbuľák.
debata (2)

Bola pomoc od štátu pre cestovný ruch dostatočná?

Žiadna kompenzácia či pomoc nedokáže v plnej miere nahradiť straty, ktoré sme utrpeli, ale o to sme ani nežiadali. Žiadali sme o pomoc, ktorá by pomohla preklenúť obdobie, počas ktorého sme boli zatvorení alebo výrazne obmedzení. Uvedomujeme si, že sú tu pravidlá Európskej komisie, ktoré slovenská vláda musí rešpektovať, a zdroje, ktoré nie sú neobmedzené.

Kde vidíte pozitíva a negatíva pomoci od štátu?

Za pozitívum považujem to, že máme osobitnú schému pomoci pre jeden z najviac postihnutých sektorov, ktorým cestovný ruch bezpochyby je. Nie každý sektor sa takejto pomoci dočkal. Za negatívum považujem dlhé otáľanie vlády s prijatím rozhodnutia o vytvorení takejto schémy ako aj to, že prvá výzva prišla až v závere roka.

No schéma pomoci za mesiace apríl a máj 2021 nie je spustená. Prečo?

Túto otázku, respektíve požiadavku sme predložili na rokovaní komisie pre cestovný ruch. Preukázali sme dáta, ktoré jednoznačne potvrdzujú pretrvávajúci výrazný pokles tržieb. Minister dopravy Andrej Doležal na stretnutí potvrdil, že bude obhajovať našu požiadavku vo vláde. Predpokladáme, že ešte tento mesiac by mohla byť výzva na obdobie apríl a máj zverejnená.

Taktiež i komunikácia kompetentných vo väčšine prípadov, keď prijímali opatrenia pre cestovný ruch, viazla. Informácie sa menili zo dňa na deň. Čo spôsobili tieto informácie podnikateľom v cestovnom ruchu?

Nemyslím si, že by sa v prípade schémy pomoci pre cestovný ruch zásadne menili informácie. Skôr sa to týkalo inej schémy pomoci alebo opatrení, ktoré sa ohlasovali. Jedno povedali politici na tlačovkách, iné bolo vo vyhláškach. Takéto situácie spôsobujú zbytočné škody podnikateľom, ktorí sa napríklad chystali na zimnú sezónu, ktorá nakoniec trvala týždeň, v niektorých strediskách len pár dní. Rovnako to zneisťuje našich zákazníkov, turistov, ktorí si po takýchto skúsenostiach neplánujú nič, stornujú svoje pobyty, resp. menia ich za zahraničné destinácie. A to sú škody, ktorým sme mohli predísť, ak by sme mali jasné pravidlá a komunikáciu pravidiel z úst zodpovedných vládnych politikov.

leto, more, pláž, rodina, dovolenka Čítajte viac Záplava otázok a enormne náročné sledovanie pravidiel. Aký záujem ľudí cestovať evidujú cestovky?

I na takzvanú veľkú pomoc z Bruselu sa čakalo dlho. Majú podniky o túto pomoc záujem?

Podľa dostupných informácií je o túto pomoc záujem, avšak mnoho – predovšetkým menších podnikov – si zamieňa túto pomoc s pomocou de minimis, takže musia opravovať svoje žiadosti.

Prečo podniky môžu žiadať vo veľkej pomoci pre cestovný ruch iba 1 milión eur a nie 10, ako sa predpokladalo?

To je otázka na politikov, prečo dospeli k takémuto výraznému zníženiu hranice pomoci. Neočakávali sme, že vláda schváli maximálny strop 10 miliónov, ktoré umožňujú pravidlá stanovené Európskou komisiou v Dočasnom rámci. Uvedomujeme si obmedzené možnosti štátneho rozpočtu, no zároveň sme neočakávali také razantné zníženie pomoci. Treba povedať, že maximálnu pomoc by dosiahlo len niekoľko podnikov, nehovoríme o desiatkach či stovkách podnikov, ktoré by o túto pomoc žiadali.

Čo by ste vy navrhovali ako účinnú pomoc pre sektor cestovného ruchu?

Lepší manažment pri stanovovaní pravidiel a obmedzení v rámci Covid automatu a vyhlášok. Odmietame, aby sa prostredníctvom obmedzení služieb cestovného ruchu kompenzovali iné oblasti, ktoré sa uvoľňovali často na základe politického a nie odborného názoru.

Aký dosah mala pandémia na ubytovacie zariadenia a reštaurácie v minulom roku?

V roku 2020 klesol počet prenocovaní a hostí v ubytovacích zariadeniach o 47 percent, čiže takmer o polovicu. Pričom na začiatku roka, teda v mesiaci január a február 2020, sme lámali rekordy. To znamená, že všetci sme boli v očakávaní minimálne takého úspešného roka, ako sme zažili v roku 2019. Tomu sa prispôsobili a na to sa pripravili podnikatelia v cestovnom ruchu. Mnohí najímali nových zamestnancov, plánovali či realizovali nové investície do svojho podnikania. V marci sa to všetko radikálne zmenilo. Zmena k lepšiemu nenastala ani v tomto roku.

zväčšiť Marek Harbuľák. Foto: Robert Huttner
zcrsr, marek harbulak, zvaz cestovneho ruchu Marek Harbuľák.

No hovorilo sa, že tento rok bude lepší ako ten minulý, opak sa však stal pravdou. Prečo bude rok 2021 pre hotely a reštaurácie horší?

Zlý manažment pandémie spôsobil, že na rozdiel od iných krajín bola druhá vlna pandémie na Slovensku výrazne dlhšia. S tým sa spájajú aj výrazné obmedzenia a zákazy prevádzkovania služieb cestovného ruchu. Ďalším dôvodom je zmena spotrebiteľského správania. Ľudia vnímajú, že sa často menia podmienky, aj na poslednú chvíľu, čo spôsobuje neistotu, ktorá sa prejavuje v tom, že ľudia si neplánujú svoje dovolenky ani návštevy turistických zariadení.

Kedy predpokladáte, že sa situácia v cestovnom ruchu vráti do „normálu“?

Niektoré predpovede hovoria o roku 2024. To však neplatí plošne, niektoré sektory sa budú zotavovať rýchlejšie, niektoré pomalšie. Konferencie, kongresy a športové podujatia nebudú ešte nejaký čas v rozsahu ako pred pandémiou, a preto sa situácia v mestských zariadeniach bude zlepšovať pomalšie. Ako sa bude vyvíjať situácia v takzvanom „leisure segmente“, bude záležať aj na schopnosti jednotlivých krajín ako zvládnu tretiu, prípadne ďalšie vlny.

V cestovnom ruchu chýbajú zamestnanci. O koľko pracovníkov prišli gastro a hotelové prevádzky? Myslíte si, že sa zamestnanci vrátia do tohto segmentu?

V porovnaní s obdobím pred vypuknutím pandémie klesol počet zamestnancov v gastrosektore a hotelierstve o 40-tisíc, čo predstavuje zhruba 35 percent zamestnancov. Už pred pandémiou bol problém na trhu práce získať kvalifikovanú pracovnú silu. Táto situácia sa z dôvodu pandémie ešte výrazne zhoršila. Mnohí zamestnanci našli uplatnenie v iných odvetviach, resp. neplánujú sa z dôvodu obáv o opakovanú stratu zamestnania vrátiť do tohto sektora. Na druhej strane máme menej turistov, menej zákazníkov, čiže máme dopytovú krízu, pre ktorú ani taký počet zamestnancov ako pred pandémiou nepotrebujeme.

Situácia s kongresovým turizmom je zlá. Ako sú na tom mestské a kongresové hotely?

Toto je segment, ktorý sa bude z pandémie zviechať pravdepodobne najdlhšie. A to nielen pre pandemické opatrenia či obmedzenia cestovania, ale aj z dôvodu zmeny preferencií biznis klientely. Pandémia vytvorila alternatívne možnosti komunikácie, ktoré budú spoločnosti ešte nejaký čas uprednostňovať pred osobným stretnutím.

vlak, ZSSK Čítajte viac Zrušia vlaky zadarmo alebo budú drahšie lístky? Železnice hovoria o zmenách

Koľko prevádzok v cestovnom ruchu muselo kvôli pandémii ukončiť svoje podnikanie?

Presné čísla neevidujeme. Skôr evidujeme informácie o tom, že niektoré podniky – aj z dôvodu poklesu dopytu – nebudú tento rok otvárať. Týka sa to tak hotelov, ako aj gastroprevádzok. Lepší prehľad nám poskytne obdobie po skončení leta, prípadne koniec roka.

Slovensko je jednou z krajín, ktorá má najvyššiu DPH pre gastroprevádzky. Prečo je to tak?

Je to spôsobené zrejme nepochopením špecifickej problematiky služieb, predovšetkým v oblasti gastro. To má svoje špecifiká, ako je napríklad výrazne vyššia potreba ľudskej práce, čo znamená väčší podiel ceny práce v porovnaní s inými nákladmi. Aj z dôvodu vyššej sadzby DPH neostáva podnikateľom na vyššie mzdy či tvorbu nových pracovných miest. Snažíme sa to vysvetliť kompetentným rezortom a politikom. Niektorí rozumejú našim argumentom a dôvodom, niektorí vyžadujú ďalšie údaje.

Snaha znížiť DPH pre gastroprevádzky a cestovný ruch tu bola. Prečo sa tak nestalo?

Vládni politici to prezentovali viackrát, nedošlo ku koaličnej dohode.

Pomohlo by zníženie DPH aspoň dočasne vyriešiť problémy v tomto segmente? Ako?

Áno, aspoň dočasné zníženie DPH by pomohlo vyriešiť viaceré problémy, napríklad schopnosť ponúknuť konkurencieschopnú mzdu a prilákať späť zamestnancov. Ale aj to, že by sme vedeli eliminovať nárast cien. Ale najviac zo všetkého by sme si dokázali udržať konkurencieschop­nosť s okolitými krajinami. Inak nám časť spotreby – hostia, ale aj zamestnancov, odíde pracovať práve do týchto krajín.

zväčšiť Marek Harbuľák. Foto: Robert Huttner
zcrsr, marek harbulak, zvaz cestovneho ruchu Marek Harbuľák.

Tretiu vlnu pandémie väčšina kompetentných predpovedá na jeseň. Čo spôsobí ubytovacím zariadeniam a gastru?

To bude závisieť od prijatých opatrení a Covid automatu, ktorý sa pripravuje. My veríme, že sa konečne nájde spôsob, ako nezatvárať prevádzky cestovného ruchu, teda aj hotely či reštaurácie, a umožní nám to s menšími obmedzeniami podnikať tak ako v priemysle či obchode.

V akej miere odhadujete dôsledky na ubytovacie zariadenia?

Už dnes vieme, že tento rok bude horší, než to bolo v minulom roku. Jeseň je mimosezónnym obdobím, ktoré nedokáže výpadky nahradiť. Ak však nedôjde k úplnému zatvoreniu, umožní to ubytovacím zariadeniam prežiť toto obdobie.

Ako vnímate kroky vlády v proticovidovej politike?

Vidíme pozitívne snahy nastaviť opatrenia efektívnejšie. Napriek dobrým odborným návrhom je pri rozhodovaní viac politiky ako odbornosti.

Môžeme očakávať, že tretia vlna pandémie spôsobí ešte prepúšťanie v tomto sektore? I zatvorenie prevádzok?

Znova zopakujem, že je to v rukách tých, ktorí rozhodujú o prijatých opatreniach. Verím však, že nikto už nechce, aby boli podniky úplne zatvorené. My sa budeme snažiť odborne argumentovať a presadzovať také opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu zdravia turistov a predídu zatváraniu podnikov.

vysoké tatry, turista, turisti, cestovný ruch, dovolenka, Čítajte viac Bude dovolenka na Slovensku najbezpečnejšou voľbou? Hotelieri evidujú záujem, ale aj storná

Aké riešenie by ste navrhovali pri prijatí opatrení v súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou?

Súhlasím s názorom odborníkov, že očkovaním sa situácia dá výrazne zlepšiť, že je to cesta, ako poraziť pandémiu. Je potrebné výrazne zlepšiť komunikáciu v tejto oblasti. Zároveň treba brať do úvahy aj ekonomické dosahy prijímaných opatrení, čo sa doteraz nedialo. Viac by sa malo komunikovať s dotknutými sektormi o tom, aké opatrenia to budú. Zároveň s tým by mali byť ohlásené aj prípadné kompenzácie i pomoc.

Marek Harbuľák

Aktuálne zastáva pozíciu prezidenta Zväzu cestovného ruchu Slovenskej republiky a generálneho manažéra Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky. Svoju kariéru odštartoval už počas vysokoškolského štúdia na obchodnom oddelení v Bardejovských kúpeľoch, kde sa po krátkom čase prepracoval na pozíciu riaditeľa prevádzky. Pôsobil päť rokov v kúpeľoch Piešťany. Bol aj pri otvorení prevádzky hotela DoubleTree by Hilton Košice a v rokoch 2011 až 2013 viedol hotel Chopin Airporthotel Bratislava.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #reštaurácie #hotely #pandémia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy