Každý rok si ľudia platia povinnú poistku (PZP) na autá. Z celkovej sumy putuje odvod vo výške osem percent do kasy ministerstva vnútra. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby ich štát aj správne využíval. Doterajšia prax však hovorila o niečom inom. Peniaze ľudí, za rok 2019 to bolo približne 28 miliónov eur, míňal štát spravidla len na následky dopravných nehôd. Za čias ministra Róberta Kaliňáka (Smer-SD) sa napríklad kupovali hasičské autá i policajné radary.
Teraz sa to má zmeniť a peniaze z odvodu poputujú aj na prevenciu dopravných nehôd. Hovorí o tom predbežná informácia o novele zákona o poisťovníctve z dielne ministerstva financií. Rezort ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) tak začal diskusiu o zmenách, po ktorých poisťovne volali už niekoľko rokov.
„Odvod z PZP tu existuje viac ako 20 rokov. Politické elity sa doteraz všemožne usilovali zachovať status quo. Preto zámer zmeniť pravidlá pri nakladaní s osempercentným odvodom treba uvítať,” zareagoval pre denník Pravda šéf Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete. Upozorňuje však, že zmena nesmie byť iba formálna. Inak sa na probléme nič nezmení.
Čítajte viac Poisťovne ľuďom ukážu, ako robia ceny. Pomôže im to alebo budú mať v poistkách guláš?
Poisťovne videli problém hlavne v tom, že štát peniaze z odvodu pumpoval hlavne do fungovania a vybavenie hasičských jednotiek. Časť sa ušla aj Policajnému zboru, ktorý z toho platil napríklad aj radarové systémy. Matovičov rezort chce novelou dosiahnuť, aby sa peniaze využívali aj na preventívne opatrenia v cestnej premávke a na prevenciu vzniku dopravných nehôd. Dnes sa z odvodu platili hlavne ich následky.
Aké preventívne opatrenia sa budú z odvodu financovať a koľko peňazí sa na to bude používať, zatiaľ nie je jasné. Tlačový odbor rezortu financií ale denníku Pravda napísal, že prevenciu je dôležitý faktor v znižovaní nehodovosti v cestnej premávke. Z odvodu by sa tak podľa ministerstva mohli platiť rôzne školenia, prednášky, informačné materiály či obstarávanie bezpečnostných prvkov ako osvetlenie priechodov pre chodcov či spomaľovače rýchlosti.
Budú rozhodovať aj poisťovne?
Fekete pripomína, že osempercentný odvod nie je daň. To znamená, že nejde ani o príjem štátu, čo by mu dávalo právo rozhodovať o peniazoch podľa vlastných potrieb. „Motoristická verejnosť, ktorá v cenách PZP tento odvod platí, musí mať participačné právo spolurozhodovať o tom, ako sa tieto prostriedky použijú,“ povedal Fekete s tým, že už to nesmie byť utajené, ako to bolo doteraz.
Šéf SKP tak naznačoval, že o rozdelení peňazí z odvodu by mali spolu s rezortom vnútra rozhodovať aj poisťovne. Takto rozdelené kompetencie by pritom neboli žiadnou novinkou. Podobne to funguje aj v susednej Českej republike. Tamojšie poisťovne musia už niekoľko rokov posielať z každej povinnej poistky minimálne tri percentá do takzvaného Fondu zábrany škôd. Ten spravuje Česká kancelária poisťovateľov a prostriedky pravidelne prideľuje tam, kde sú potrebné.
Z peňazí tak vznikajú reklamné kampane, ktoré v krajine púšťajú na rôznych mediálnych platformách. Ide napríklad o krátke videoreklamy, ktoré motoristov upozorňujú na nebezpečenstvo pitia alkoholu za volantom, telefonovania či iných činností, ktoré môžu vodiča rozptyľovať pri šoférovaní. Na prevenciu tak ide do zhruba 20 percent zo všetkých peňazí, ktoré sa na špeciálnom odvode vyberú. Fond má aj špeciálnu komisiu, ktorá zaplatené projekty kontroluje.
Poisťovne preto očakávajú, že zmena zákona bude nastavená tak, aby sa peniaze z odvodu skutočne použili na prevenciu. Projekty, ktoré by sa o peniaze na prevenciu uchádzali, by podľa Feketeho mali tiež predkladať správu o použití prostriedkov. „V takom prípade by si klienti poisťovní uvedomili skutočný význam zákonom zavedeného odvodu. Ak tomu nedôjde, je zmena zákona zbytočná,” myslí si.
Čítajte viac Ľudia sa vrhli na poistky. Vystrašilo ich tornádo a záplavy za hranicami?
Fond už fungoval
Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) už pri nástupe novej vlády navrhovala, aby vznikol Fond zábrany, ktorý by spravovali poisťovne v spolupráci so štátom. Okrem osempercentného odvodu by doň mala putovať aj nová daň z poistenia na úrovni osem percent. „Korektné voči poisteným by bolo, keby výnos z tejto dane alebo aspoň jeho časť boli použité v ich prospech na prevenciu pred škodovými udalosťami,“ tvrdí hovorkyňa asociácie Eva Jacková.
Podobný systém pritom na Slovensku už fungoval. Pred rokom 1989 museli poisťovne povinne tvoriť Fond zábrany škôd vo výške dvoch percent z prijatého poistného v neživotnom poistení. Peniaze sa potom podľa štátnej stratégie takzvanej zábrannej činnosti využívali na rôzne aktivity v oblasti ochrany života a zdravia občanov a bezpečnosti cestnej premávky. Po revolúcii sa tento fond stal dobrovoľným a potom možnosť jeho tvorby zanikla úplne.
Štát síce odvod neskôr zaviedol s úmyslom, aby sa peniaze využívali aj na prevenciu, no nakoniec sa z odvodu platila len technika a pomôcky. Poisťovne napríklad tvrdia, že skôr ako na radary sa peniaze majú používať napríklad na dopravné detské ihriská či budovanie svetelnej signalizácie. „Namiesto toho začal štát vyberať prostriedky pôvodne určené na prevenciu a fakticky ich používa na reparáciu škôd pri dopravných nehodách,“ tlmočí stanovisko poisťovní Jacková.
Efekt špeciálneho fondu a projektov na prevenciu by bol podľa poisťovní navyše jednoznačný – peniaze, ktoré od ľudí štát vyberá formou dane z poistenia či odvodu z PZP, by boli využité v ich prospech. Ministerstvo financií tvrdí, že diskusia o podobe zákona už prebieha. Do pripomienkovania by sa mala novela zákona dostať v septembri tohto roka.
Čítajte viac Budú na Slovensku tornádové mapy? Apokalypsu na Morave už riešia aj poisťovne
Rekordy v nehodovosti
Počet nehôd dosiahol vlani na Slovensku nový rekord. Bolo ich najmenej za posledných desať rokov, ale aj celkovo od vzniku samostatnej republiky. Podľa štatistík Slovenskej kancelárie poisťovateľov ich bolo v minulom roku celkovo 11 913. Ešte v roku 2019 ich pritom bolo o 1 915 viac. Ešte začiatkom tohto roka povedal na tlačovej konferencii vtedy ešte len dočasný prezident Policajného zboru Peter Kovařík, že o tom, do akej miery sa pod nižšiu nehodovosť podpísala pandémia, sa môže len diskutovať.
„Ale všeobecne musíme povedať, že situácia je lepšia a je dobrá,“ povedal Kovařík. Asi 46 percent dopravných nehôd však spôsobilo napríklad telefonovanie vodiča, nedanie prednosti chodcovi alebo všeobecné nevenovanie sa riadeniu vozidla. Posledný dôvod podľa štatistík aj dominuje príčinám smrteľných dopravných nehôd. Nehody tiež vznikajú pri prekročení povolenej rýchlosti.