V roku 2013 musel parlamentný výbor dvakrát riešiť vtedy ešte opozičného poslanca Igora Matoviča z OĽaNO. Zabudol si totiž predĺžiť pozastavenie živnosti a ako poslanec nemohol zároveň aj podnikať. Dostal za to pokutu vo výške šiestich mesačných platov. Druhýkrát ho výbor riešil kvôli tomu, že živnosť mal síce pozastavenú, ale úrady mu ju automaticky obnovili.
Po novele živnostenského zákona, ktorá začne platiť od augusta tohto roka, podobné problémy už nikto riešiť nebude. Podobné ťažkosti všetkým samostatne zárobkovým osobám tak už hroziť nebudú. Po novom si napríklad prerušia živnosť na akékoľvek dlhé obdobie. Štát od nich tiež nebude pýtať papiere, ktoré už má dávno na stole. Úrady sa v tomto prípade budú riadiť heslom – jedenkrát a dosť.
Čítajte viac Dobrý či zlý živnostník? Daniari vás môžu potrestať, aj keď ste nič neurobili
Ďalšou zásadnou zmenou je menej behania po úradoch pri oznamovaní o konci funkcie zodpovedného zástupcu živnostníka. Zástupca to po novom môže oznamovať sám. Živnostníkom odpadne aj povinnosť nahlasovať svoju prevádzkareň hneď v deň jej zriadenia. Po zmenách na to budú mať 15 dní.
Cieľom novely ako celku bolo zníženie byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia. Riaditeľ úradu Slovenskej živnostenskej komory (SZK) Jaroslav Juriga tvrdí, že novela tento cieľ splnila, ale pre reálne podnikanie sú zmeny len kozmetické.
„Z nášho pohľadu je potrebné robiť opatrenia na zjednodušenie podnikania zmysluplne, a nie iba v čo najväčšom počte opatrení,“ hovorí Juriga.
Viac sa potešia budúci podnikatelia
Zmeny v živnostenskom zákone by mali podľa Jurigu viac oceniť ľudia, ktorí si živnosť ešte len otvoria. Tých napríklad čaká viac času na ohlásenie prevádzky. Budú to musieť urobiť do 15 dní od jej zriadenia. V súčasnosti im to legislatíva káže urobiť hneď. Noví živnostníci tiež nebudú musieť nahlasovať štátu údaje, ktoré už boli v minulosti nahlásené.
Novinkou sú aj miernejšie podmienky pre získanie remeselných a viazaných živností. „To otvára podnikanie v odborných činnostiach širšiemu spektru potenciálnych záujemcov,“ uzavrel Juriga. Súčasný živnostník môže zase oceniť zníženie hranice pokút a voľné lehoty na pozastavenie živnosti. Podnikateľom v legislatíve však napríklad chýba prenos živnostenského oprávnenia v rámci rodinného podnikania.
Zákon nakoniec neobsahuje ani návrhy ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý chcel presadiť napríklad živnosť pre mladých od 16 rokov veku. Rovnako navrhoval zavedenie všeobecnej voľnej živnosti. Podľa SKZ by bola pri mladých podnikateľoch problematická právna zodpovednosť. Voľnú živnosť by zároveň mohol robiť ktokoľvek, bez odbornosti či zručnosti.
Čítajte viac Matovič chce superhrubú mzdu a rovné dane. Zaplatia ľudia štátu viac?
Pozitíva môže zmazať Matovič
Čiastočné zlepšenie biznisu pre živnostníkov však môže zhoršiť chystaná daňovo-odvodová reforma ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). „Ak sa splnia hrozby zo strany ministerstva financií o výraznom zvýšení ich daňovo-odvodového zaťaženia, bude to znamenať ranu, ktorú nevyváži ani desať takýchto antibyrokratických zmien,“ varuje analytik z INESS Martin Vlachynský.
V uniknutých dokumentoch Matovičovho ministerstva sa totiž objavili aj radikálne zmeny pri daňových výhodách. Živnostníci by napríklad podľa uniknutých návrhov mali platiť daň 20 percent. Zrušili by sa tiež paušálne výdavky, nezdaniteľná časť základu dane či daňové bonusy. Po novom by tiež platili len jeden spoločný odvod na úrovni 20 percent. Peniaze by sa potom rozdelili medzi zdravotnú a Sociálnu poisťovňu.
Matovič ale viackrát povedal, že prípravných materiálov reformy boli desiatky a ani jeden nie je oficiálnym návrhom. Reformu mal ľuďom predstaviť už v máji tohto roka. Dodnes však detaily chystaných zmien nie sú známe.
Čítajte viac Kurzarbeit? Peniaze zhltnú dôchodky, živnostníkom zostáva len sľub
Čo sa zmení v živnostenskom podnikaní?
Denník Pravda pripravil vysvetlenie šiestich najzásadnejších zmien, ktoré podnikateľom prinesie novela živnostenského zákona. Zmeny začnú platiť od 1. augusta tohto roka.
1. Živnosť sa preruší na ľubovoľné obdobie
Jednou z najzásadnejších zmien pre živnostníkov bude od augusta tohto roka pozastavenie živnosti. Po novom budú môcť podnikanie prerušiť na akékoľvek obdobie. Môže to pokojne trvať aj niekoľko rokov. Podľa súčasných pravidiel totiž pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky. Pozastavenie živnosti zároveň začne platiť v deň nasledujúci po tom dni, v ktorom ho živnostník nahlási.
2. Jedenkrát a dosť
Živnostenský úrad tiež po novom pri ohlásení živnosti nebude požadovať údaje, ktoré sú potrebné na zistenie živnostníkovej bezúhonnosti. To bude platiť v prípade, ak tieto údaje už štát má k dispozícii. Ide o údaje ako napríklad miesto a okres narodenia, meno a priezvisko otca, meno, priezvisko a rodné priezvisko matky, či pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko. Štát tak bude uplatňovať pravidlo jedenkrát a dosť, aby podnikatelia nemuseli predkladať dokumenty opakovane.
3. Už netreba súhlas komory
Novela živnostenského zákona tiež zrušila zbytočnosť, na ktorú podnikatelia už dlhodobo poukazovali. Pri takzvanom odpustení prekážky prevádzkovania živnosti museli žiadať o vyjadrenie aj Slovenskú živnostenskú komoru (SZK). Táto povinnosť sa tak od augusta ruší. Prekážky pri živnosti sú napríklad nevyrovnané záväzky pri konkurzoch. Živnostenský úrad ich tak môže po novom odpustiť bez vyjadrenia SZK.
4. Stačí zodpovedný zástupca
Menej byrokracie čaká živnostníkov aj pri oznamovaní o konci funkcie zodpovedného zástupcu. Po novom môže koniec svojej funkcie oznámiť živnostenskému úradu aj samotný zástupca s tým, že o tom živnostníka vopred písomne informuje. Podľa starých pravidiel to musel robiť vždy živnostník do 15 dní od zmeny.
5. Nová prevádzkareň
Živnostníci budú mať od augusta aj viac času na oznámenie svojej prevádzkarne. Nahlásiť ju musia do 15 dní od jej zriadenia. Podľa starých pravidiel to museli urobiť ešte v ten istý deň, keď bola zriadená.
6. Menej praxe
Rezort vnútra v novele poľavil aj z nárokov na odbornú spôsobilosť pri remeselných živnostiach. Podnikatelia svoju odbornosť dokazujú výučným listom alebo iným dokladom, ako je napríklad maturita či diplom. Živnostník-remeselník musí predkladať vysvedčenie o maturitnej skúške, výučný list, diplom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore alebo iný doklad. Okrem toho sa však predkladá aj potvrdenie o praxi. Po novom mu bude k daným dokladom stačiť šesťmesačná prax v danom odbore a ročná v príbuznom odbore.
Predtým to bol rok a dva roky. Keď živnostník bude predkladať doklad o ukončení najmenej strednej školy, bude musieť dokázať aj ročnú prax v danom odbore a dvojročnú v príbuznom odbore. Predtým to boli dva roky v odbore a tri roky v príbuznom odbore. Svoju odbornosť budú môcť budúci živnostníci-remeselníci preukazovať aj dokladom o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako štyri roky. Predtým to boli tri roky.