Inými slovami je to klimatický balíček, ktorý zahŕňa súbor navrhovaných opatrení, ktoré majú zásadným spôsobom znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Každý z týchto krokov bude mať zásadný vplyv na život každého obyvateľa Európskej únie. Je to najambicióznejší krok, aký ľudstvo kedy v histórii urobilo s cieľom ochrániť klímu, alebo nereálny plán, ktorý narazí na tvrdý odpor členských štátov únie?
V prvom rade je dôležité povedať, že otázka dňa nie je „či“ budeme na environmentálne problémy reagovať, ale „akým spôsobom“, upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Podľa neho globálne klimatické zmeny ovplyvňujú život miliónov ľudí na svete už dnes – nemusíme ani chodiť do ďalekej histórie či vzdialených krajín, stačí si spomenúť na záplavy v Nemecku či na tornádo v Česku. „Každý rok, ktorý štáty vyčkávajú, znamená vyššie a vyššie náklady v ďalších rokoch či náročnejšie (a drahšie) rozhodnutia pre ďalšie generácie,“ tvrdí. Podľa neho má EÚ potenciál stať sa lídrom pre zelené technológie do budúcich rokov či dokonca desaťročí.
Čítajte viac Top 5 správ alebo prečo sa musí vystrieľať 100-tisíc diviakov a aké sú novinky v očkovacej lotériiSlovenský europoslanec Martin Hojsík považuje plán za dobrý, ale vidí v ňom aj nedostatky, práve čo sa týka ambicióznosti v niektorých témach. Spomína predovšetkým dve. Prvou je nedostatočná ochrana našich lesov a problém s biomasou, pretože za obnoviteľný zdroj sa považuje aj spaľovanie dreva zo vzácnych lesov. Druhým je podľa neho dosiahnutie spravodlivosti. „V dnešnej dobe dostávajú veľkí znečisťovatelia väčšinu emisných povoleniek zadarmo. Toto sa musí skončiť. Za znečistenie treba platiť. A platiť by mali tí, ktorí ho robia,“ tvrdí pre Pravdu.
Stop pre špinavé autá
Aká zmena sa najviac dotkne Slovákov? Brusel chce zakázať predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035, čo je jeden z najodvážnejších krokov, ktorý už vyvolal obavy. Plán tiež počíta s urýchlením prechodu áut na elektrický pohon. Sprievodné právne predpisy majú prinútiť členské štáty k tomu, aby začali budovať infraštruktúru pre alternatívne palivá. To znamená nabíjacie stanice či čerpacie stanice vodíka, ktoré dokážu uspokojiť vysoký dopyt po vozidlách s nulovými emisiami.
Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS pre denník Pravda o tomto zákaze tvrdí, že tento plán možno označiť ako populistický, keďže dnes nemáme ani konkrétnu predstavu, ako realizovať infraštruktúru pre masívny nástup elektromobilov. Tie pritom podľa Ďuranu v mnohých krajinách predstavujú rovnakú emisnú záťaž ako spaľovacie motory.
Na margo konca spaľovacích motorov pre nové autá hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje na dve veci. Prvou je podľa neho to, že je isté, že pokiaľ nedôjde k veľkému technologickému prelomu, tak elektrické či autá na vodík budú výrazne drahšie ako konvenčné autá. Na druhej strane upozorňuje na dotačnú politiku v prípade podpory elektromobilov. „Ľudia, ktorí žiadny automobil nevlastnia, tak budú prispievať zo svojich daní na elektroauto niekomu inému,“ vysvetľuje a dodáva, že je otázkou, či by prednosť nemala dostať podpora autobusovej či železničnej dopravy. Podľa neho by to malo byť súčasťou verejnej debaty, či ľudia budú chcieť prispievať na takúto dotačnú politiku.
Podľa Mateja Horňáka často v tejto súvislosti počuť argument, že „zelené technológie sú drahé, a preto zvýšia ceny“. Ak by to bola pravda, ľudstvo by podľa neho zastavilo vývoj telefónu či počítača už na začiatku – prvé modely boli tiež veľmi drahé, nákladné na údržbu a správu či zaberajúce celé miestnosti. „Dnes, po rokoch vývoja a napredovania, sa nám zmestia do vrecka na rifliach či do príručnej tašky a je možné ich kúpiť (aj) za veľmi nízke ceny,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Časť týchto pracovných miest v automobilovom priemysle by bola podľa generálneho sekretára Zväzu automobilového priemyslu Jána Pribulu určite ohrozená. Slovensko zároveň podľa neho nie je pripravené na takýto nárast počtu vozidiel na elektrický pohon. „Ak Slovensko nevytvorí podmienky, môže sa stať, že dôjde k zastaveniu obnovy vozidlového parku a budeme pokračovať v jazdení na starých vozidlách, prípadne dovážať vozidlá na báze klasických technológií na Slovensko. Staneme sa čiernou dierou Európy,“ tvrdí pre Pravdu.
Éra lacných leteniek je zrejme na konci
Návrhy komisie sa zameriavajú tiež na leteckú dopravu. Cieľom je, aby sa do roku 2035 uskutočnilo až 80 percent letov prostredníctvom lietadiel poháňaných udržateľným leteckým palivom, ktoré by emitovalo asi o 80 percent menej uhlíka v porovnaní s fosílnymi palivami. Letecké spoločnosti, ktoré by to nedodržali, by prišli o oslobodenie od dane a boli by nútené platiť viac za emisie. Zvýšené náklady by sa pravdepodobne preniesli na cestujúcich v leteckých spoločnostiach prostredníctvom zvýšenia cien leteniek.
„Spaľovanie uhlíka lietadlami je pre životné prostredie viac ako trikrát horšie ako spaľovanie na zemi,“ uviedol pre magazín DW profesor z Katolíckej univerzity v Lovani Jean-Pascal van Ypersele. Zvýšenie daní z leteckého paliva by bolo podľa neho dobrým spôsobom, ako zabrániť ľuďom lietať, keď môžu ísť vlakom.
Podobného názoru je aj český ekonóm Lukáš Kovanda. „Pokiaľ je cieľom dosiahnutie uhlíkovej neutrality, tak treba naozaj zásadné zníženie leteckej prepravy. To znamená presmerovať ľudí od lietania smerom na elektrifikovanú železnicu. Odradiť ľudí od lietania asi nepôjde inak ako skrz rôzne dane či poplatky, čo znamená zdraženie leteckej prepravy,“ vysvetľuje ekonóm a dodáva, že lietanie na nákupy do vzdialených miest jednoducho nie je zlučiteľné s tým, čomu sa celá únia zaviazala. V hre je podľa neho, samozrejme, technologický prelom, ktorý by znížil emisie z lietania. „Je to však stále hudba budúcnosti. Skôr to bude cesta zdražovania a obmedzovania lietania,“ uzatvára.
Uhlíkový poplatok a obchodovanie s emisiami
Ďalším pilierom bude uhlíkový poplatok. Platiť ho budú firmy z krajín mimo Európy, aby sa zabezpečilo, že „špinavý“ dovoz nezíska žiadne výhody a firmám sa neoplatí presúvať výrobu do oblastí s nižšími emisnými štandardmi. V praxi to bude znamenať napríklad to, že Komisia zdaní dovoz železa a ocele, cementu, hliníka, hnojív a elektriny, a to paušálnou sadzbou, akú platia výrobcovia z EÚ na domácom trhu s uhlíkom. Cieľom tak je ochrániť európske odvetvie pred lacnejším a viac znečisťujúcim dovozom.
„Najkontroverznejšou“ časťou celého balíka bude podľa šéfa Zeleného plánu Fransa Timmermansa návrh Komisie na vytvorenie rozšíreného systému na obchodovanie s emisiami, ktorý sa bude vzťahovať na palivá používané v cestnej doprave a na vykurovanie budov. Náklady budú pravdepodobne prenesené na spotrebiteľov.
Analytik J&T BANKA Stanislav Pánis sa pre denník Pravda vyjadril, že ak bude európsky plán tvrdo presadzovaný, bude znamenať rast cien energií a tým pádom aj bývania, následne rast cien dopravy a zvýši náklady firmám v celej EÚ. „To sa podpíše aj do rastu cien tovarov a služieb vrátane automobilov,“ dodáva. Podľa neho výsledkom bude ďalšia relatívna strata konkurencieschopnosti únie oproti Spojeným štátom či rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám Ázie. „Obávam sa, že s „Fit for 55“ to dopadne podobne ako s Lisabonskou stratégiou 2010 (urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta) – teda úplným epickým fiaskom,“ myslí si analytik.
Sociálny fond
Brusel vie, že uplatňovanie nového klimatického balíčka spôsobí finančnú ujmu pre milióny Európanov. Na zmiernenie nepriaznivých vplyvov preto schválil Fond na spravodlivú transformáciu. Z neho sa budú financovať projekty, ktoré zmiernia sociálno-ekonomické náklady skupín obyvateľstva v celej EÚ, ktoré sú vo veľkej miere závislé od fosílnych palív alebo odvetví s vysokými emisiami skleníkových plynov a ktoré potrebujú diverzifikovať miestne hospodárstvo, píše sa v nariadení. Minister plánovania Nelson de Souza sa na margo vytvorenia fondu vyjadril, že otázka úspechu Európskej zelenej dohody spočíva v zmiernení dôsledkov pre tých, ktorých sa dekarbonizácia nášho hospodárstva dotkne najviac. Peniaze z fondu môžu pomôcť napríklad vodičom pri nákupe vozidiel s nulovými emisiami alebo pri zatepľovaní domácností.
Podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka sa spravodlivosť musí stať kľúčovým pravidlom. Sociálny fond je v jeho očiach krokom dobrý smerom. Dôležité však bude podľa neho to, či bude mať dostatok zdrojov. „Osobne budem otvárať diskusiu o uhlíkovej dividende, ktorá by mohla problém aspoň čiastočne vyriešiť. Koncept je jednoduchý – musíme vychádzať z predpokladu, že emisie patria ľuďom. Ak je to tak, peniaze, ktoré sa “vyzbierajú” od znečisťovateľov, sa musia vrátiť ľuďom. Ideálne vo forme priamych mesačných platieb,“ tvrdí pre Pravdu.
Čo klimatický balíček obsahuje
Legislatívny balík je oficiálne známy pod pojmom „Fit for 55“. Jeho hlavným cieľom je zladiť existujúce zákony a ciele únie a dosiahnuť zníženie čistých emisií až o 55 percent do roku 2030. Cieľ je potom dosiahnuť uhlíkovo neutrálnu úniu do roku 2050. Návrh bude musieť ešte prejsť legislatívnym systémom EÚ, musia ho schváliť Európsky parlament aj parlamenty 27 členských štátov.
Podľa návrhu od roku 2035 sa predaj nových áut so spaľovacím motorom prakticky skončí. Systém emisných povoleniek sa rozšíri aj na dopravu či vykurovanie a pomôcť má aj zavedenie uhlíkového cla. Opatrenia zasiahnu aj leteckú či lodnú prepravu a počíta sa so zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe EÚ. Návrhy sa zameriavajú takisto na znižovanie podielu nečistej formy energie či plány na renováciu budov s cieľom zvýšiť ich energetickú efektívnosť. Plán počíta tiež s vytvorením nového sociálneho fondu, ktorý má zmierniť ekonomické dosahy na milióny obyvateľov. Tento plán už naráža na nevôľu zo strany členských štátov, lebo obmedzuje veľa oblastí, preto jeho finálna podoba sa môže ešte líšiť od tej, ktorá bola predstavená v predchádzajúcich dňoch.