Vyberte si dovolenku na Slovensku, zachránite desiatky pracovných miest. Taká je hlavná myšlienka úradníckej iniciatívy Zdravíme Slovensko! z dielne Inštitútu sociálnej politiky (ISP). Ten spadá pod rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Iniciatíva má formou aplikácie ľuďom ukazovať, kde by mohli dovolenkovať. Okrem lokality domáceho oddychu sa ľudia dozvedia, či ide o oblasť s vysokou mierou nezamestnanosti.
Celý projekt na podporu domáceho cestovného ruchu stál podľa hovorkyne rezortu práce Evy Rovenskej do 5 000 eur. „Ide o financovanie spojené s webovým dizajnom, grafickým a multimediálnym návrhom,“ povedala. Podľa IPS by mala domáca dovolenka navyše znížiť riziko nakazenia v zahraničí, ale aj pomôcť iným udržať si v dobe zvýšenej nezamestnanosti prácu.
Turistický sektor na Slovensku predstavuje približne tri percentá hrubého domáceho produktu. Podľa výpočtov ISP zamestnáva približne 100-tisíc ľudí. Každý jeden milión eur v domácom turizme tak môže získať alebo udržať si prácu v priemere 52 z nich. Podľa štátnych analytikov tak každé euro, ktoré sa minie v hoteli, reštaurácii či na kúpalisku sa počíta 1,6-krát.
Čítajte viac Krajina ťa potrebuje
Mapka ukáže aj nezamestnanosť
Podľa rezortu práce prišli s projektom ľudia z analytickej jednotky ISP. Ich hlavným zámerom bolo premeniť získané dáta a analýzy na motivačnú páku pre podporu domáceho cestovného ruchu. Projekt pozostáva z webovej stránky, na ktorej sú informácie o tom, ako domáca dovolenka môže pomôcť zamestnancom v cestovnom ruchu.
Na stránke je aj interaktívna mapka s výberom lokalít s tipmi na výlety v každom slovenskom okrese. Každá lokalita má tiež priradenú ružovú alebo žltú farbu. Všímať si však treba hlavne ružové miesta, ktoré označujú oblasti s dlhodobo najväčším počtom nezamestnaných ľudí.
Mapka ľuďom napríklad odporúča navštíviť Banícke múzeum v Rožňave. Nezamestnanosť tam podľa posledných čísel dosiahla 16,49 percenta. V Michalovciach je to zase hvezdáreň. Nezamestnanosť je tam na úrovni 13,6 percenta.
Naopak, v Liptove sú to napríklad Múzeum liptovskej dediny v Pribyline či vodné mlyny v Kvačianskej doline. Tieto lokality patria pod okres Liptovský Mikuláš, kde nezamestnanosť dosahuje vyše 7,5 percenta. V Bratislave, kde je bez práce okolo štyroch percent ľudí, mapka odporúča napríklad Múzeum dopravy.
Ľudia sa tiež môžu zapojiť do prieskumu, kde analytici zisťujú rozpočet na dovolenku, počet voľných dní či ktorý slovenský kraj ľudia na dovolenku preferujú.
Čítajte viac Bude dovolenka na Slovensku najbezpečnejšou voľbou? Hotelieri evidujú záujem, ale aj storná
Motivuje to ľudí?
Podľa firiem z cestovného ruchu to môže ich biznisu pomôcť. Zhoduje sa s nimi aj behaviorálny ekonóm a zakladateľ spoločnosti Mindworx Matej Šucha. Podľa jeho slov to ale musí byť dobre uchopené. Šucha tvrdí, že ľuďom treba ponúknuť niečo konkrétne a uchopiteľné, čo v nich vzbudí emóciu. „Ak budeme komunikovať suchý fakt, že za každý milión zachránime 52 pracovných miest, je to veľmi vágny odkaz, ktorý nepresvedčí nikoho,“ vysvetľuje.
Ľudia podľa neho potrebujú mať pocit, že oni to môžu ovplyvniť. Rezort práce a štátni analytici tak mali s ľuďmi komunikovať tak, aby to aj dosiahli. Šucha hovorí, že to mohli robiť prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí, čo môže byť aj zaujímavý koncept. Išlo by tak o záchranu pracovného miesta konkrétneho človeka. V iniciatíve tiež podľa jeho slov nie je príklad iných ľudí, ktorí sa rozhodli dovolenkovať doma, aby pomohli ekonomike.
Štátni analytici prišli s projektom hlavne kvôli podpore domáceho cestovného ruchu. Projekt preto víta aj slovenský Zväz cestovného ruchu (ZCRSR). „Každá takáto iniciatíva môže ovplyvniť rozhodovanie ľudí a prispieť k tomu, že sa rozhodnú aspoň časť svojej dovolenky stráviť doma na Slovensku,“ myslí si prezident ZCRSR Marek Harbuľák. Podľa neho je dobré poukazovať na priame dosahy domácej dovolenky.
Práve pomoc domácemu turizmu by mohla na ľudí zabrať pri výbere dovolenky. Rozdiely v cene a ponúkaných službách v zahraničí a na Slovensku sa totiž môže stierať. Podľa ZCRSR má tiež krajina dostatočné kapacity na oddych, ale aj na aktívne trávenie dovolenky. „Každý kút Slovenska vie ponúknuť zaujímavosti, ktoré stoja za navštívenie. Rovnako tak kvalita služieb je porovnateľná s kvalitou služieb v iných krajinách,“ hovorí Harbuľák.
Domáce dovolenkovanie by mohol paradoxne podporiť aj fakt, že ľudia sa pre dovolenku musia v tomto období rozhodovať v podstate na poslednú chvíľu. Dôvodom sú často sa meniace a chaotické pravidlá pre odchod do zahraničia. Ľudí od cestovania tiež môže odradiť povinná karanténa.
Čítajte viac Nemá kto variť a upratovať. Nepomohla ani štátna pomoc, po pandémii chýbajú tisícky zamestnancov
Vie štát robiť dobré weby?
Výkonný riaditeľ Slovensko.digital Peter Kulich ale poukázal na to, že štát k tvorbe podobných webových portálov nepristupuje príliš systémovo. Podľa jeho slov jednotlivé organizácie tvoria rôzne webové portály a nerešpektujú pri tom definované postupy a pravidlá. A práve pre tvorbu štátnych webových projektov funguje jednotný postup.
„Existuje takzvaný jednotný dizajn manuál, ktorého cieľom je zjednodušiť, zrýchliť a unifikovať tvorbu webových portálov a služieb štátu či verejnej správy,“ tvrdí Kulich. Ako dodal, ľudia potom vedia pomerne ľahko identifikovať, že ide o štátny portál, a zároveň sa im zjednodušuje spôsob orientácie či ovládania.
Cestovnému ruchu chýbajú ľudia
Podniky v cestovnom ruchu majú okrem prepadu tržieb vinou pandémie aj iné problémy. Po otvorení ekonomiky im chýba veľký počet zamestnancov. Prieskum iniciatívy Pomoc pre gastro tak ukázal, že vyše 55 percentám prevádzok chýbajú napríklad kuchári či čašníčky. Podľa Štatistického úradu prišlo od marca 2020 o prácu v cestovnom ruchu zhruba 40-tisíc ľudí. Spolu s úbytkom pracovných miest zostávajúcim zamestnancom klesala priemerná mzda.
Zamestnanci si už medzičasom našli iné zameranie. Podľa prieskumu mzdovej spoločnosti Elanor takmer 70 percent čašníkov, kuchárov a pomocného personálu prešlo na iné pracovné pozície a už sa do sektora neplánujú vrátiť. Niektorí z nich sa totiž obávajú ohrozenia cestovného ruchu treťou vlnou pandémie a neistej budúcnosti v tomto segmente.