Európska únia (EÚ) sa chystá v stredu predstaviť ambiciózny „zelený záväzok“ smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Plán počíta s ukončením predaja áut so spaľovacím motormi v priebehu necelých 20 rokov a urýchlením prechodu na elektrický pohon. To však môže vyvolať veľké spory v bloku.
Presnejšie, plán, ktorý vypracovala Európska komisia, má zakázať predaj nových automobilov na benzín a naftu od roku 2035, čo je jeden z najodvážnejších krokov, ktorý už vyvolal obavy v Paríži a Berlíne.
Cieľom návrhov, ktoré ohlási viceprezident Európskej komisie pre životné prostredie Frans Timmermans, je vdýchnuť tiež nový život chybnému systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), najväčšiemu trhu s uhlíkom na svete, kde priemysel platí za právo znečisťovať.
Handrkovanie sa už začalo
Po zverejnení bude návrh prechádzať legislatívnym systémom EÚ, musia ho schváliť Európsky parlament aj parlamenty 27 členských štátov, v ktorých sa snažia presadiť svoje záujmy ako lobisti z priemyslu, tak zelení aktivisti.
Handrkovanie sa už začalo, pričom silné priemyslové skupiny tvrdo bojujú o získanie špeciálneho zaobchádzania alebo času navyše. Ochrancovia životného prostredia pravdepodobne skritizujú zákony, že nejdú dostatočne ďaleko.
Niektoré korporácie zatiaľ opatrne tvrdia, že by časť z týchto plánov privítali. Bernard Looney, generálny riaditeľ energetického gigantu BP, tvrdí, že „zmeny sú potrebné“, a že jeho spoločnosť urobí svoj diel práce.
Iní sa obávajú odporu širokej verejnosti, dokonca aj celokontinentálneho opakovania protestov tzv. „žltých viest“, ktoré vypukli vo Francúzsku, keď vláda presadila novú daň z palív v mene ochrany životného prostredia.
Zníženie čistých emisií
Obrovský legislatívny balík je oficiálne známy ako balík „Fit for 55“, pretože jeho hlavným cieľom je zosúladiť existujúce zákony a ciele EÚ a dosiahnuť zníženie čistých emisií až o 55 % do roku 2030. Predchádzajúcim cieľom bola totiž redukcia emisií najmenej o 40 % oproti úrovniam z roku 1990.
Ďalším pilierom bude uhlíkový poplatok, ktorý budú platiť firmy z krajín mimo Európy, aby sa zabezpečilo, že „špinavý“ dovoz nezíska žiadne výhody a firmám sa neoplatí presúvať výrobu do regiónov s nižšími emisnými štandardmi.
Tento poplatok sa bude nazývať „mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc“ a znečisťovatelia dovážajúci tovar do EÚ si budú musieť kupovať uhlíkové povolenia. Tento krok by mohol znepriateliť obchodných partnerov EÚ, ako sú Rusko, Čína a India.
Európske firmy z odvetví, ako sú výroba ocele, cementu, hliníka, hnojív a elektriny, ktoré čelia lacnejšej a viac znečisťujúcej zahraničnej konkurencii, Na zmiernenie „úderu“ budú prichádzať o svoje emisné povolenky len postupne.
Zdroje z Bruselu už pred zverejnením návrhu informovali o „bojoch", ktoré vyvoláva. Obzvlášť citlivé sú opatrenia na zavedenie udržateľných a pravdepodobne drahších palív v odvetviach orientovaných na verejnosť, ako sú doprava, kúrenie a chladenie, a tiež stavebníctvo.
Ďalší veľký boj sa očakáva v prípade leteckých spoločností, Dôvodom sú opatrenia na zdaňovanie leteckého paliva pre lety v rámci Európy. Turistické ciele ako Španielsko, Portugalsko a Grécko dúfajú, že sa tento návrh podarí okresať.
Niektoré východoeurópske členské štáty, ako napríklad Poľsko, ktoré sú závislé od energie z uhlia, budú odolávať prísnejším cieľom v oblasti znižovania emisií. Ochrancov životného prostredia zase nepresvedčili plány na podporu prírodných „lapačov“ uhlíka, ako sú lesy a lúky.
Investície do elektrifikácie
Mnohí výrobcovia automobilov už ohlásili obrovské investície do elektrifikácie, čiastočne v očakávaní prísnejších emisných cieľov. Chcú však vedieť, či ich EÚ podporí pri budovaním verejných nabíjacích staníc, a ako rýchlo chce vyradiť hybridné a spaľovacie vozidlá z prevádzky.
Napriek pokroku sa emisie EÚ z cestnej dopravy v uplynulých rokoch zvýšili a cieľom nových opatrení je zosúladiť odvetvie s celkovou stratégiou bloku dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Predaj nízkoemisných automobilov v Európe vlani prudko vzrástol, aj keď pandémia ochorenia COVID-19 znížila celkový predaj vozidiel. Každé deviate predané nové auto bolo vlani na elektrický pohon alebo plug-in hybrid.
Plná elektrifikácia je však ešte ďaleko. Aj keď si kupujúci môžu dovoliť značnú cenovú prirážku za čiastočne alebo úplne elektrické vozidlo, mnohých odrádzajú „obavy z dojazdu“ pre nedostatok verejných nabíjacích staníc.
Výrobcovia automobilov naznačili, že akceptujú prísnejšie emisné ciele iba výmenou za masívne verejné investície do nabíjačiek a existujú náznaky, že boli vypočutí.
Očakáva sa, že Brusel navrhne legislatívu, ktorá by vyžadovala, aby krajiny inštalovali verejné nabíjacie miesta v stanovených vzdialenostiach pozdĺž hlavných ciest.