Urodí sa ho síce menej ako vlani, ale krajina bude mať dosť zrna na chlieb, koláče aj na krmivá pre zvieratá. Samo poľnohospodárstvo však stojí na rázcestí a čaká, kam sa vlastne uberie agrárna politika po zmene premiéra a ministra pôdohospodárstva. Tak ako roľníci nemajú nazvyš času v žatve, nemajú ho ani vládni politici.
Za spoznaním reality nemuseli cestovať ďaleko. Stačilo vyraziť 50 kilometrov od Bratislavy do Trnavského kraja a kedysi mimoriadne produkčného galantského okresu. V diskusii s poľnohospodármi a potravinármi vyšlo rýchlo najavo, čo ľudí, ktorí poctivo obrábajú pôdu, najviac omína a aké mohlo byť slovenské poľnohospodárstvo, keby malo viac takých životaschopných podnikov ako Poľnohospodársko-obchodné družstvo v Abraháme.
Lenže keby neexistuje, realitou okresu Galanta je, že tu hospodári už len šesť poľnohospodárskych družstiev. Tie ostatné neprežili divokú transformáciu. Ako povedal predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Peter Horváth, počas 90-tych rokov minulého storočia boli družstvá vytunelované, skrachovali a postupne sa premenili na 53 obchodných spoločností. Tie hospodária na 26 tisícoch hektároch pôdy, oných šesť družstiev na 6 500 hektároch.
Iná tvár vidieka
Okrem toho je tu 53 samostatne hospodáriacich roľníkov. Nejde o malých hospodárov, priemerná veľkosť jednej farmy je 178 hektárov. Je to zhruba 5 krát viac, ako je výmera priemernej rodinnej farmy na Slovensku. Kolorit dokonale zmeneného poľnohospodárstva dotvára 450 drobných hospodárov, poberateľov dotácií na občiansky preukaz. Priemerná výmera týchto gazdov je 9,6 hektára a dovedna obhospodarujú okolo 4000 hektárov pôdy.
V tejto súvislosti padlo konštatovanie, že táto skupina malovýrobcov nepodáva daňové priznanie, jednoducho hospodári „naverímboha“. Peter Horváth vystrelili smerom k ministrovi Samuelovi Vlčanovi a premiérovi Eduardovi Hegerovi otázku, nad ktorou si všetci lámu hlavu: Kto je dnes skutočný poľnohospodár na Slovensku?
Vráťme sa na družstvo do Abrahámu. To hospodári na 2 500 hektároch a podarilo sa mu udržať vo funkčnom stave závlahy na ploche 1100 hektárov. Možno aj vďaka tomu zamestnáva 75 družstevníkov, jeho výroba je na slovenské pomery pestrá, veď okrem obilnín, tu robia aj zeleninu, cibuľu i úzkoprofilový cesnak, dorábajú vlastné víno a z vlastného obilia pečú chlieb.
Chlebom a soľou ponúkli všetkých hostí, aj makovými koláčmi a pagáčikmi. Ešte že žijú naše staré dobré družstevné mamy. Družstvo má vynikajúci chov dojníc, priemerne na kravu tu nadoja ročne 11-tisíc litrov mlieka. Vidno, že predseda družstva Marcel Kollár a jeho kolegovia chápu, čo prináša peniaze a vedia sa tu starať dobre o pôdu. Len jeden malý detail: strniská tu mali vyhnojené. To je už na Slovensku zriedkavosť.
A teraz porovnajme situáciu v družstve a v okrese Galanta. Zo závlah na ploche 32-tisíc hektárov zostali funkčné systémy len na ploche 5-tisíc hektárov! Nečudujme sa, že voľakedy typický zeleninársky a ovocinársky okres prestal postupne pestovať zeleninu. Nesúvisí to len s rozpadom – teda rozkradnutím, devastáciou a roky nedoriešeným financovaním závlah zo strany štátu a podielu poľnohospodárov na ňom. Do hry vstúpil aj demografický faktor.
Čo budú pestovať? To, čo sa rentuje
Peter Horváth pestoval kedysi zeleninu na 300 hektároch. Tohto roku ju však zasial a vysadil len na 60 hektároch. A dôvod? Niet ju s kým pestovať. Ešte pred desiatimi rokmi sa zeleninár mohol spoľahnúť na tím 120 žien zeleninárok, teraz mu ich zostalo 12. Hoci teraz sa obchodné reťazce domáhajú slovenskej zeleniny, Horváth si pamätá časy, keď ho z hry dostávali dovozy zeleniny za dampingové ceny.
Aj to bol dôvod, prečo sa dal na pestovanie osivovej kukurice. Lenže aj tam treba pracovité ruky. Brigádnikov vozí až z Oravy. Na druhý deň ich musí okamžite prihlásiť na úrad. Nejde len o byrokraciu, ale aj o odvody z platov brigádnikov. Aj ony sú podľa poľnohospodárov príčinou, prečo strácajú konkurencieschopnosť.
"Čo budete pestovať o desať rokov?“ opýtal sa premiér nielen Horvátha ale aj ostatných poľnohospodárov. Predseda družstva v Abraháme odvetil, že v podstate to, čo teraz, lebo tu na nížine sa vždy dorábalo obilie, kukurica, repa, ale aj slnečnica a, pravdaže, zelenina. Iný hlas dodal: "To, čo sa nám bude rentovať.“ Mimochodom repka je v okrese Galanta úplne okrajová plodina, má tu len čosi cez tri tisíc hektárov.
Čo teda chcú poľnohospodári? Premiér Heger odvetil, že situáciu, ako chodí po krajine a zoznamuje sa s hospodárskymi odvetviami, je často rovnaká. Všetci pýtajú pomoc. "Podáme pomocnú ruku,“ sľúbil poľnohospodárom.
Prioritou je vyšší výkon
Minister Samuel Vlčan čelil množstvu praktických otázok. Veľmi citlivou je skupovanie pôdy zahraničnými investormi. "Prebíjajú nás výškou nájomného aj zdvojnásobovaním cien pôdy pri jej nákupe. Cudzinci ani nemajú farmu a už kúpia 80 či 90 hektárov pôdy. Postupne obsadzujú jednu plochu za druhou,“ vyjadrili smutnú skúsenosť z okresu a to nielen Galanta, ale aj Levice Peter Horváth a Róbert Kovács. Raz sú to Dáni, inokedy investori z Česka, ale so sídlom v Londýne. Za ministra Jahnátka sa Slovensko usilovalo nákup pôdy cudzincami blokovať. Zákon však muselo pod tlakom Bruselu zrušiť. Vlčan teraz hovorí o tom, že "celý agrorezort treba dostať do výkonu, aby poľnohospodári boli ekonomicky schopní vytvárať zdroje na nákup pôdy.“
Na otázku Pravdy, s akým spolufinancovaním štátu môžu poľnohospodári rátať v rámci programu rozvoja vidieka, odvetil, že "treba počkať do jesene, presnejšie na politickú dohodu v tejto otázke.“ Mimochodom Maďarsko kofinancuje svojich poľnohospodárov 80 percentami. Predseda družstva v Kozárovciach Peter Repiský povedal, že poľnohospodári si želajú, aby im vláda naostatok vytvorila podobné finančné podmienky, ako ostatné štáty Visegradskej štvorky. Vlčan vidí cestu aj v tom, že štát by mohol bonifikovať nielen úroky ale aj samotnú istinu z bankových úverov.
Druhá vôňa masla
Slovenské poľnohospodárstvo čaká generačná výmena. Lenže poľnohospodárstvo nie že neláka, ale skôr odstrašuje. Nevedno koho viac, či deti, alebo rodičov. Záujem o poľnohospodárske odbory štúdia je minimálny. V Tnavskom kraji sa usilujú problém riešiť podľa župana … aj tak, že financujú ubytovanie na internátoch a hradia cestovné.
Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan dal za príklad Rakúšanov, ktorí vodia deti pravidelne na exkurzie k farmárom a ukazujú im napríklad aj zapravovanie hnojovice do pôdy. Je to druhá vôňa masla, vravia farmári deťom.
Problém s mladými v poľnohospodárstve má celá Európa. Možno by stálo za to viac hovoriť o moderných podobách poľnohospodárstva. Premiér Heger si sadol do kabíny kombajnu a uznal, že ide o jeden z vrcholov súčasnej techniky. Precízne poľnohospodárstvo, to sú aj drony, ale stále to budú zvieratá a pôda, ktoré si žiadajú celého človeka.