Európska centrálna banka (ECB) sa podľa slov vedúceho oddelenia platobných služieb a inovácií NBS Petra Pénzeša začala venovať téme digitálneho eura vlani. Vytvorila pracovnú skupinu, v ktorej mala zastúpenie aj NBS a ďalšie centrálne banky. Podľa Pénzeša sa má ECB budúci týždeň vyjadriť, či bude túto tému ďalej rozvíjať.
„Je ešte veľa parametrov, ktoré treba nastaviť, rozhodnúť, čiže bude to trvať,“ poznamenal Pénzeš. Digitálne euro tak môže, ale nemusí byť realitou zhruba po roku 2025 a zároveň by bolo iba doplnkom – papierové peniaze či mince by nenahradilo.
Predstavitelia NBS sa vyjadrili aj k rizikám používania digitálnych mien centrálnych bánk. Jedným z nich je zníženie úlohy bankového sektora. Ďalšími rizikami sú anonymita, ktorá by však bola značne nižšia ako pri využívaní komerčných kryptoaktív, či obmedzený prístup k systému pre sociálne vylúčené alebo digitálne menej zručné komunity.
Pénzeš vysvetlil, že rozdiel medzi platbou mobilom v dnešnej podobe a platbou digitálnym eurom (čo by tiež malo fungovať cez aplikáciu, pozn. TASR) je počet subjektov, ale aj čas, keď subjekt dostane platbu od platiaceho subjektu. Pri súčasnej platbe mobilom, pričom aplikácia používa platobnú kartu, dostáva obchodník svoje peniaze niekedy až po niekoľkých dňoch, keďže do procesu vstupujú banky či emitenti bankových kariet. „V prípade digitálneho eura platba vlastne prebehne takmer v reálnom čase medzi tým, kto platí a kto predáva. Okrem toho platba prebehne priamo medzi týmito osobami,“ poznamenal Pénzeš s tým, že do hry teda nevstupuje použitie platobnej karty.
V riešení je však v tomto prípade aj postavenie ECB, keďže tá podľa Pénzešových slov nemá záujem zlikvidovať bankový trh a vylúčiť komerčné banky z tohto systému, preto chce tieto banky do fungovania zapojiť. Ešte sa však nevie, akým spôsobom. Vízia je zatiaľ podľa slov experta finančných inovácií v NBS Daniela Ďuriača taká, že centrálna banka by mala zabezpečovať len infraštruktúru, pričom styk s klientmi by mal ostať na pleciach súkromných spoločností.