Táto úľava by podľa analytika zvýšila čisté mzdy nízkopríjmovým zamestnancom a kompenzovala by vysoký nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov.
Dlhodobé, rýchle a plošné zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku považuje Chovanculiak za jednu z hlavných príčin neúmerného rastu nezamestnanosti v ekonomicky zaostalých okresoch. „Toto zvyšovanie pokračovalo aj v pandemickom roku 2020, keď sa produktivita práce prepadla o 0,6 % a rast priemernej mzdy spomalil na 3,8 %. Popri tom však minimálna mzda v roku 2020 vzrástla o rekordných 11,5 %," upozorňuje. Išlo podľa neho o druhý najvyšší rast minimálnej mzdy spomedzi krajín Európskej únie. Rýchly rast minimálnej mzdy pokračoval aj v tomto roku, keď najnižšie hrubé zárobky stúpli o 7,4 % na 623 eur. „Takýto vysoký nárast minimálnej mzdy v časoch ekonomického prepadu má významný podiel na náraste počtu nezamestnaných v ekonomicky zaostalých okresoch. A navyše brzdí následný rozbeh tvorby nových pracovných miest," zdôraznil analytik INESS.

Od novembra minulého roka do mája tohto roka na Slovensku pribudlo 15-tisíc uchádzačov o zamestnanie, pričom viac ako dve tretiny z nich boli podľa analytika z Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja. „Za pripomenutie stojí 10 okresov, v ktorých si hľadá zamestnanie 40 percent všetkých prepustených ľudí na Slovensku za posledného pol roka, pričom v nich žije len 16 percent všetkých obyvateľov," tvrdí. Ide o okresy Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice – okolie, Michalovce a Trebišov. V týchto desiatich okresoch od novembra vlaňajška do mája tohto roka podľa Chovanculiaka stratilo zamestnanie 6-tisíc ľudí.