„Zdôrazňujeme, že jedno- a dvojcentové mince nerušíme, len upravujeme spôsob ich zaokrúhľovania pri platení. Zaokrúhľovať sa bude matematickým spôsobom, ktorý je neutrálny a spravodlivý tak pre obchodníka, ako aj pre zákazníkov,“ hovorí tlačový odbor rezortu financií. V praxi tak zaokrúhleniu nebude podliehať každá položka nákupu, ale až výsledná suma pri pokladnici.
Budeme platiť viac?
Pre správnu predstavu, ak nakúpite za sumu končiacu jedným alebo dvomi centami, vo výsledku zaplatíte vždy sumu zaokrúhlenú nadol. Ak sa váš nákup bude končiť tromi, štyrmi, piatimi, šiestimi alebo siedmimi centami, výsledná cena sa zákonite zaokrúhli na päť centov. Pri sumách končiacich na osem alebo deväť centov sa zase nákup bude zaokrúhľovať nahor.
Netreba sa však báť, že by ste na nákupoch zakaždým nechali obchodníkom čo-to navyše. „Človek totiž zaokrúhľovaním raz jeden či dva centy na nákupe získa, inokedy zasa stratí, dlhodobo však bude na nule,“ hovorí analytik VÚB Banky Michal Lehuta. Podľa prepočtov NBS by sa najvyššie straty nemali vyšplhať vyššie ako na dva centy za mesiac v porovnaní s pôvodným stavom. „Je to podobné, ako to bolo v roku 2003, keď sa rušili 10– a 20-halierniky,“ píšu bankári vo svojej tlačovej správe.
Čo sa zmení pri platbe najmenšími mincami?
Ako sa bude zaokrúhľovať pri platbe v hotovosti?
- Ak sa suma bude končiť 1 alebo 2 centami, cena sa zaokrúhli nadol
- Ak sa suma bude končiť 3, 4, 5, 6 a 7 centami, cena sa zaokrúhli na 5 centov
- Ak sa suma bude končiť 8 alebo 9 centami, cena sa zaokrúhli nahor
- Tým, že občas zaplatíme viac a občas zase menej, rozdiel oproti bežným nákupom by mal za mesiac predstavovať maximálne 0 až 2 centy
- Úspora pre banky či obchodníkov by mohla dosiahnuť 15 až 20 percent z celkových nákladov na manipuláciu s mincami
- Jedno- a dvojcentovky sú mince, ktoré sa najviac strácajú v obehu
- Taliansko, Belgicko, Írsko, Fínsko a Holandsko už zaokrúhľujú hotovostné platby
Zvyšovať by sa podľa analytikov nemali ani ceny samotných tovarov. „Z pohľadu obchodníkov je zrušenie centov skôr pomoc, pretože s manipuláciou s nimi mali náklady, ktoré im teraz ubudnú,“ hovorí analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Obchodníci totiž v prípade, keď museli tieto mince vložiť alebo spracovať v banke, platili nemalé poplatky. Navyše ceny produktov sa ani nemajú prečo meniť. „Zaokrúhľovanie sa týka výlučne výslednej sumy na pokladničnom bločku, v žiadnom prípade nie samotných cien tovarov a služieb. Mnohí, čo platia hotovosťou, beztak nechávajú centy pokladníkom,“ vysvetľuje Pavel Škriniar z Katedry podnikových financií Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Menej starostí pre banky
Z 870 miliónov euromincí, ktoré boli v obehu koncom apríla minulého roka, tvorili jedno- a dvojcentové mince až 60 percent. V realite však predstavovali len 3 až 4 percentá z celkovej nominálnej hodnoty všetkých emitovaných peňazí. Čo je však ešte horšie, z obehu sa späť Národnej banke nevracajú. Jednocentovky sa strácajú približne v 60 percentách, v prípade dvojcentoviek hovoríme o 40 percentách.
Pozitívnu zmenu by tak novinka mohla priniesť aj bankám. „Úspora pre banky či obchodníkov by pri zaokrúhľovaní cien mohla dosiahnuť 15 až 20 percent z celkových nákladov na manipuláciu s euromincami a ich spracovanie,“ tvrdí NBS. To potvrdzujú aj samotné banky. „Práca s mincami patrí k tým najviac nákladným. Vyžaduje si technické vybavenie, personálne kapacity a náklady na bezpečné uskladnenie a prevoz peňazí,“ povedala hovorkyňa ČSOB Banky Anna Jamborová.
Väčšina je za
Navyše obmedzenie, respektíve zrušenie používania týchto malých mincí si už dlhšiu dobu želala aj väčšina Slovenska. Podľa výsledkov Eurobarometra ide o 74 percent ľudí, priemer eurozóny je pritom len 65 percent. Vedieme aj pri otázke, ktorá eurominca nás obťažuje najviac. Ako najčastejšiu odpoveď, až v 88 percentách prípadov, sme uviedli práve jednocentovku.
Čítajte viac Banková rada NBS navrhuje zaokrúhľovanie pri jedno- a dvojcentových minciach
Zrušiť ich však sami od seba nemôžeme, k takémuto kroku musí pristúpiť až Európska únia. Tá o tom podľa ministerstva financií už rokuje. „Diskusie ale môžu trvať aj niekoľko rokov, preto viaceré členské štáty pristupujú k vlastným riešeniam na národnej úrovni,“ tvrdí rezort. Zaokrúhľovanie alebo iné obmedzenie v praxi tak už používa Taliansko, Belgicko, Írsko, Fínsko a Holandsko. Zvažuje ho aj Estónsko. „Tieto krajiny potvrdzujú, že vďaka zaokrúhľovaniu výrazne poklesla razba jedno- a dvojcentových mincí,“ hovorí analytička 365.bank Jana Glasová.
Práve ich menšia razba a následne aj zníženie prepravy z Mincovne Kremnica by mohlo mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Len v rokoch 2017 až 2019 sa totiž z Kremnice do NBS uskutočnilo až 45 transportov týchto mincí. „Výrazné množstvo emisií sa ušetrí pri preprave a výrazne sa tiež zredukuje použitie obalovej fólie, do ktorej sa mince balia,“ píše NBS.
Kde vznikol nápad zrušiť malé centovky?
Návrhy na obmedzenie používania najmenších mincí zo strany Národnej banky Slovenska (NBS) boli už v júni minulého roku. Za svoje ich vzala aj súčasná vláda, ktorá túto myšlienku zohľadnila aj v programovom vyhlásení vlády. Koncom minulého roka zaokrúhľovanie jedno- a dvojcentoviek rezort hospodárstva navrhol ako súčasť druhého antibyrokratického balíka na pomoc podnikateľom, takzvaného kilečka 2. Rezort financií následne začiatkom tohto roka predložil novelizáciu zákona o cenách, ktorej súčasťou bola aj možnosť zaokrúhľovania cien od budúceho roka. Po zásadnej pripomienke zo strany NBS sa táto možnosť zmenil v novele na povinnosť. „Dôvodom tejto zmeny bola belgická skúsenosť, ktorá ukázala, že zaokrúhľovanie na dobrovoľnej báze nefunguje, a preto je tam od roku 2019 zaokrúhľovanie povinné,“ zdôvodnila NBS.