Problém s neočakávanými výdavkami. Strašiak, ktorý trápi tisíce Slovákov. Za minulý rok bolo až 650-tisíc ľudí, čo žili od výplaty k výplate. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a osamelí rodičia s jedným alebo viacerými nezaopatrenými deťmi do 14 rokov. Takíto ľudia nevedia vykryť neočakávané výdavky ako je napríklad oprava pokazenej práčky, dlhodobejšia PN či napríklad aj stratu zamestnania.
Čítajte viac Nezarábal dosť a skončil v mínuse. NN zruší dôchodkový fond, úspory sa presunú
Ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková vysvetľuje, že „nie je prekvapením, že situácia sa zhoršuje v prípade slobodných rodičov, nakoľko ich dôsledky pandémie koronavírusu zasiahli najviac. Vlani až takmer 60 percent osamelých žien či mužov s dieťaťom/deťmi žilo od výplaty k výplate. V prípade domácností s dvoma rodičmi a s dvoma deťmi je to približne 23 percent. V prípade celoeurópskeho priemeru sa Slovensko nachádza približne v strede. V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (35,7 percenta). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá 20 percent obyvateľov. V Poľsku je to približne 25 percent ľudí."
Kto je najviac ohrození?
Z údajov Eurostatu sa dá vyčítať, že mnohí osamelí rodičia pracujú v odvetviach, ktoré boli najviac postihnuté koronakrízou. Ide väčšinou o ľudí, ktorí aj pred krízou pracovali za minimálnu mzdu a majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personále (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %).
Problémom sú u nás aj dôchodcovia. Až polovica ľudí nad 65 rokov, ktorí navyše žijú sami, majú problém vykryť neočakávané finančné výdavky, ktoré sú v tomto prípade spojené najmä s vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Podľa Eurostatu sú najväčším problémom v tejto kategórii napríklad doplatky na lieky alebo zvýšené výdavky na potraviny.
Ako nastaviť rozpočet
Analytička ďalej informuje, že predošlé šetrenie je v prípade straty príjmu rozhodujúce. Nastaviť si ideálny rozpočet domácnosti môže pomôcť finančný plán. „Dôležité je pred jeho zostavením aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí či vylepšenie bývania,“ doplnila Buchláková.
Pri optimalizácii rodinného rozpočtu je potrebné výdavky najskôr poznať. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. „Pred samotnou analýzou výdavkov dobré ich sledovať aspoň dva až tri mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a rozdeliť si ich do kategórií bývanie, strava či drogéria,“ skomentovala Buchláková.
Následne sa môžeme zamerať na hľadanie úspor. Je niekoľko rád, ako si upratať v rodinnom rozpočte. Rôzne poplatky za mobil, internet, penále či rôzne druhy predplatného vedia ukrajovať z mesačného rozpočtu. Častokrát máme nevýhodné zmluvy, ktoré by ste pravidelne v dvojročných intervaloch mali prehodnotiť. Ide napríklad aj o platby za mobil, kde viete ušetriť mesačne aj niekoľko desiatok eur. Preto je veľmi dôležitým krokom aj prehodnotenie výhodnosti finančných produktov, ako sú spotrebné úvery, hypotéka alebo poistky. Je potrebné zistiť, či rovnaké podmienky nie je možné získať v inej banke alebo poisťovni výhodnejšie. Je dobré sa zbaviť nevýhodných poistiek a sporení. S týmto vám vie pomôcť aj finančný sprostredkovateľ.
„Šetriť sa dá aj 10 eur mesačne. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti. Spojenie „nemám z čoho” je často o našom nastavení v hlave,“ dodala Buchláková.