Štát už roky tápe nad schémou nájomného bývania. Pritom práve lacnejšie bývanie trápi najmä mladých Slovákov, nedostatok bytov brzdí aj možnosti cestovať za prácou. Aj preto sa tejto témy týka množstvo predvolebných sľubov.
Podľa minuloročných údajov Inštitútu nájomného bývania chýba na Slovensku 220-tisíc bytov. Najhoršia situácia je v hlavnom meste, kde ich chýba odhadom 40-tisíc. Riešením by mohlo byť práve vytvorenie prostredia s nájomnými bytmi s trhovými a regulovanými nájmami.
Koaličné hnutie Sme rodina pred ostatnými parlamentnými voľbami sľubovalo, že vybuduje 25-tisíc bytov ročne. Hoci od volieb prešlo vyše roka, nestojí ani jeden nájomný byt, ktorý by pomohla postaviť súčasná vláda.
Čítajte viac Mizivé mzdy, 24-hodín na nohách a zavalené prácou. Správa odhaľuje pozadie opatrovateliek v RakúskuBanková inštitúcia však už má plne funkčný model. Slovenská sporiteľňa predstavila, odkiaľ chce vziať peniaze na stavbu stoviek nájomných bytov pre znevýhodnených ľudí. Najväčší finančný dom u nás začal predávať sociálne dlhopisy, vďaka ktorým získa finančné zdroje na ich stavbu.
Po novom peniaze prídu od investorov, ktorí kúpou takéhoto dlhopisu chcú pomôcť sociálne slabším. Na revanš dostanú minimálny úrok. Prví investori sa už našli, vďaka čomu sa im podarilo zaobstarať viac ako 40 bytov po celom Slovensku. Ľudia by mali platiť približne o 30 percent nižšie nájomné. Vyzbierať chcú takto do 10 miliónov eur, čo bude dosť na stavbu stoviek bytov. S projektom pomáha aj štát.
Podľa odborníkov ide o projekt, s ktorým na Slovensku zatiaľ nikto neprišiel. „Sociálne dlhopisy ako forma financovania sú na Slovensku síce novinkou, ale aktivity firiem v oblasti spoločenskej zodpovednosti na Slovensku už nie sú ničím novým,“ tvrdí pre Pravdu Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podľa neho sa v tomto prípade spojila súkromná firma so štátnym investičným holdingom v snahe pomôcť sociálne slabším obyvateľom získať lacnejšie nájomné bývanie, čo je na Slovensku prevratné.
Analytik však pripomína, že otázkou ostáva, či sa podarí nájsť dostatok lokálnych firiem a investorov, ktorí budú ochotní prejaviť svoju spoločenskú zodpovednosť týmto spôsobom. „V tomto smere som optimista, pretože na rozdiel od klasických CSR (spoločensky zodpovedné podnikanie – pozn. red.) projektov v tomto prípade ide o návratnú investíciu, aj keď výnos je vyslovene symbolický,“ myslí si Búlik.
Ako vyzerá model fungovania nájomných bytov a pre koho bude primárne určený? Denník Pravda pripravil odpovede na hlavné otázky o fungovaní celého projektu.
Ako na tom získajú ľudia?
Projekt dostupného nájomného bývania primárne vznikol ako reakcia na potreby klientov Slovenskej sporiteľne, ktorí sa dostávali do ťažkých životných situácií. Ich príbehy boli impulzom na to, aby sa banka venovala dostupnému bývaniu. Ľudia by mali platiť zvýhodnené nájomné – približne o 30 percent, tvrdí banka a upozorňuje, že pomoc s bývaním potrebuje na Slovensku veľa ľudí, a preto každá investícia do tohto dlhopisu má naozaj význam a môže niečo zmeniť.
Kto stojí za projektom?
Projekt dostupného nájomného bývania pre sociálne znevýhodnených zastrešuje spoločnosť Dostupný Domov, ktorá vznikla ako spoločný projekt Nadácie Slovenskej sporiteľne, Slovenskej sporiteľne a Slovak Investment Holding (SIH). Ich cieľom je hľadať dlhodobo udržateľný model dostupného nájomného bývania pre sociálne slabšie skupiny ľudí. „Dostupný Domov nadväzuje partnerstvá s neziskovými organizáciami a mestami vo všetkých regiónoch na Slovensku a v spolupráci s nimi poskytuje pre znevýhodnené a zraniteľné obyvateľstvo nájomné bývanie za nižšiu cenu, ako je trhové nájomné, rádovo o 30 percent nižšie,“ vysvetľuje pre denník Pravda Rastislav Blažej, ktorý je zodpovedný za projekt dostupného nájomného bývania v Slovenskej sporiteľni.
Koľko na tom zarobia investori?
Dôležitý prvok pri sociálnych dlhopisoch je ten, že jeho cieľom nie je ponúknuť výnos, ale zodpovedné investovanie v prospech pomoci druhým. Ročný výnos predstavuje 0,15 percenta a posledné dva roky by mal byť vo výške 1,4 percenta. Banka v tomto projekte bude zohrávať aj úlohu akéhosi garanta. „Slovenská sporiteľňa do projektu dáva svoje meno a dohliada, aby boli peniaze použité na správny účel,“ vysvetľuje Blažej. Určený bude hlavne pre klientov privátneho bankovníctva a inštitucionálnych investorov, kúpiť dlhopisy si však bude môcť aj retailový klient cez mobilnú aplikáciu George. Minimálna výška investície je tisíc eur, splatnosť je desať rokov.
Čím sa môže inšpirovať štát?
Analytik Búlik si myslí, že podobne ako pri PPP projektoch na diaľnice či nemocnice aj pri nájomnom bývaní existujú efektívne spôsoby, ako spolupracovať so súkromným sektorom. „Kľúčové je nastavenie projektu tak, aby bol efektívny a financie sa podarilo investovať transparentne a za primerané ceny. Existujú príklady extrémne predražených a rovnako aj finančne efektívnych PPP projektov,“ pripomína.
Podľa neho v súčasnej situácii, keď obce a mestá nevlastnia prakticky žiadne nájomné byty a sociálne odkázaní nedokážu zaplatiť komerčný nájom, je takáto pomoc mimoriadne cenná. „Aj keď jedna z vládnych strán presadila do programového vyhlásenia masívnu výstavbu nájomných bytov, do konca tohto volebného obdobia sa pravdepodobne nepostaví ani jeden z avizovaných tisícov bytov. Preto sú obce a mestá odkázané na seba a určite ich obyvateľom príde vhod takáto pomoc. Viem si predstaviť, že podobné projekty budú pribúdať a že záujem slovenských investorov, ktorí chcú pomáhať sociálne slabším, bude rásť,“ dodáva Búlik.
Na druhej strane finančný analytik Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas očakáva od štátu podporu investovania ako takého, pretože Slovensko je dlhodobo na chvoste rebríčka, ako ľudia zhodnocujú svoje úspory. „Drvivá väčšina úspor domácností je na bankových produktoch s takmer nulovou úrokovou sadzbou, teda ich požiera inflácia. Investičné spoločnosti samy prinesú tému ESG,“ tvrdí.
Je sociálne zodpovedné investovanie na vzostupe na Slovensku?
Ovčarik tvrdí, že na Slovensku je to téma, s ktorou sa nielen ľudia, ale aj finančné spoločnosti postupne zoznamujú. Podľa neho je to však vo svete silný trend, či už v Európe, ktorá je v téme ESG najďalej, ale aj v Japonsku a v USA. ESG postupne silnie aj v ostatných regiónoch sveta.
Prečo silnie záujem investorov o ESG investície?
ESG investovanie je podľa Ovčarika investovanie s príbehom. „Okrem toho, že ESG investovanie má zaujímavý potenciál zhodnotenia aj vďaka stimulom, ktoré zodpovedné spoločnosti využívajú (napríklad dotácie, nižšie dane, nižšie bariéry podnikania), investovanie do ESG pre investora znamená, že mu záleží na tom, kde žijeme,“ informuje odborník. Ide hlavne o to, ako sa spoločnosti správajú k životnému prostrediu, k spoločnosti ako takej, ako sú spoločnosti riadené. „A aj vďaka takejto motivácii je potom investor ochotný využívať ESG investičné nástroje,“ dodáva.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko, na margo tejto témy hovorí, že s klimatickou krízou prichádza nielen tlak štátov na znižovanie energetickej spotreby a udržateľnejší spôsob života, ale rovnako aj tlak zákazníkov na firmy. „Zelené projekty a investície sú dnes v kurze a štáty aj firmy, ktoré si chcú zachovať priazeň zákazníkov a zároveň sa pripravujú na sprísňovanie legislatívy, investujú do udržateľných projektov,“ informuje analytik.
Aké negatíva či iné nezamýšľané dôsledky môže priniesť projekt?
Investičný analytik zo spoločnosti Brokeria tvrdí, že všetko, aj sociálny dlhopis a sociálne bývanie sa môže otočiť smerom, ktorý nie je úplne predvídateľný. Podľa neho sa vynárajú dve úskalia. Prvým je to, že by sa „mohlo teoreticky stať, že namiesto bytov v rôznych lokalitách bude Social Financing SK veľkosťou ponuky nútený nakúpiť byty s väčšou koncentráciou v jednej lokalite, čo by mohlo viesť k vzniku „sociálnych get“ a k zníženiu hodnoty ostatných nehnuteľností v okolí,“ domnieva sa analytik a dodáva, že je preto dôležité, aby bola zabezpečená diverzifikácia v rámci lokalít, kde sa budú byty nakupovať. Na druhej strane iný problém by mohol nastať, ak by došlo na Slovensku k rapídnemu zníženiu cien nájomného bývania napríklad vplyvom štátnej výstavby. Vtedy by podľa kalinu Social Financing SK mohol mať ťažkosti s vyplácaním výnosov, resp. so splatením istiny klientom, ktorí spomínané dlhopisy nakúpia.
Čo znamená skratka ESG?
Anglická skratka ESG znamená, že je niečo v záujme (E – environmental) ochrany životného prostredia, (S – social) spoločnosti (G – governance) a dobrého vládnutia. Sú to tri piliere či kritériá tvoriace udržateľnosť a etický dosah investovania do spoločnosti. Na ich základe investori hodnotia, či vie firma ponúknuť udržateľný zisk.