S vyše dvoma miliónmi zaočkovaných prvou dávkou sa totiž na mierny priebeh tretej vlny na jeseň nemôžeme ani zďaleka spoliehať. Podľa odborníkov je motivácia namieste, otázne je, do akej miery bude účinná.
„Ak spoločnými silami neurobíme všetko pre to, aby čo najviac ľudí bolo zaočkovaných, tak nás to na jeseň vyfacká tak, že budeme mať škody v miliardách eur a de facto sa na to budeme skladať všetci,“ povedal na tlačovej konferencii pri predstavení finančnej motivácie šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO). Východisko vidí v očkovacej prémii, čiže kvázi lotérii, na ktorú rezort vyčlenil dva milióny eur týždenne so žrebovaním každú nedeľu a v menšej forme aj počas týždňa. Systém bude žrebovať zo všetkých doteraz zaočkovaných. Druhým spôsobom motivácie má byť podľa rezortu sprostredkovateľský bonus od 30 do 90 eur pre tých, ktorí niekoho ďalšieho na očkovanie presvedčia. Suma sa bude líšiť od veku zaočkovaného. Podľa Matoviča ide v oboch prípadoch hlavne o motiváciu nerozhodnutých.
Čítajte viac ANKETA: Čo hovoria odborníci na Matovičove očkovacie bonusy?Rozhodne vláda
To, v akej výške sa budú pohybovať jednotlivé výhry v lotérii a či sa každý týždeň plánujú minúť celé dva milióny eur, rezort počas dňa špecifikovať nechcel. Neodpovedal ani na ďalšie otázky denníka Pravda ohľadom detailnejších informácií, keďže o návrhu v tom čase ešte rozhodoval parlament. „Všetky podrobnosti predstavíme prostredníctvom tlačovej konferencie, ktorú k tejto téme pripravíme,“ povedal tlačový odbor ministerstva. O novinke nakoniec poslanci rozhodnú hlasovaním až v piatok, 2. júla o 11. hodine.
Odklepnúť novinku však bude musieť aj vláda. Podľa Matoviča to problém nebude. Návrh už prešiel koaličnou radou a medzi partnermi je v tejto veci zhoda. To potvrdil aj tlačový odbor strany Za ľudí. „Súhlasíme s každou podporou očkovania. Považujeme ho v tejto chvíli a pri týchto poznatkoch za jedno z najúčinnejších opatrení v boji proti koronavírusu a jeho mutáciám. Predstavitelia našej strany pravidelne vyzývajú občanov na očkovanie a v samotnom prístupe k nemu idú osobným príkladom,“ hovorí tlačové oddelenie strany. Pozitívne návrhy vníma aj hnutie Sme rodina. „Každá snaha k väčšiemu počtu zaočkovaných je pozitívna , možno aj táto forma, preto je dobre ju vyskúšať,“ hovorí tlačové oddelnie hnutia.Mierne zdržanlivý postoj majú liberáli. „Rokovali sme s poslancami na klube a ešte aj budeme,“ hovorí Marie Stracenská z komunikačného oddelenia strany SaS.
Čakať s očkovaním až na prijatie zákona však ľudia podľa Matoviča nemusia. „V návrhu novely zákona, ktorý sme dnes predložili do parlamentu, počítame s tým, že bonus za sprostredkovanie očkovania získajú všetci ľudia zaočkovaní prvou dávkou od 1. júla 2021,“ hovorí minister.
Na očkovanie motivovať treba
Podľa odborníkov je istá forma motivácie na očkovanie namieste. Hlavne v situácii, v akej sa Slovensko v súvislosti s mierou zaočkovanosti v súčasnosti nachádza. „Lotéria určite ľudí od očkovania neodradí, skôr naň motivuje, ale kolektívnu imunitu nám nezabezpečí. Každý zaočkovaný sa však ráta,“ hovorí imunológ Vladimír Leksa.
Čítajte viac Matovič predstavil veľkú motiváciu pre nezaočkovaných. Bude lotéria s dvomi miliónmi eur a bonusPodobne sa k veci stavia aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Odborníci na imunológiu jednoznačne hovoria, že jediný spôsob, ako zabrániť opätovnému zásadnému nárastu počtu ochorení na covid a následnému lockdownu celej ekonomiky, je očkovanie. Preto je rozhodne správne, ak sa štát snaží motivovať ľudí k zaočkovaniu v snahe dosiahnuť kolektívnu imunitu na úrovni približne 70-percentnej zaočkovanosti,“ hovorí. Výhody takýchto opatrení podľa neho dokonca rádovo prevyšujú možné finančné dosahy na štátny rozpočet. „Týždenné náklady na motivačnú kampaň v prospech očkovania v jednotkách miliónov sú absolútne zanedbateľné oproti následkom, ktoré bude mať lockdown v prípade, že sa do jesene nepodarí dosiahnuť kolektívnu imunitu,“ dodáva analytik. Veď sa stačí pozrieť na prepad HDP v 2. kvartáli minulého roka, ktorého príčinou bol lockdown a ktorý dosiahol až 12,1 percenta.
Podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej navyše k ekonomickým stratám v prípade návratu ochorenia treba prirátať aj ďalšie náklady. „Napríklad na zdravotnú starostlivosť, ak by tretia vlna opäť spôsobila výrazný prílev pacientov do nemocníc,“ hovorí. Navyše finančné motivácie sú podľa mnohých lepším riešením situácie ako nútené členenie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných a následné priame zvýhodňovanie jednej z týchto skupín, tak ako sa to v prípade cestovania už deje. „Lotériu považujem za lepší krok ako povinné očkovanie a vytváranie dvoch kategórií občanov. To sa už začalo súčasnými pravidlami cestovania,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský. Cestovné pravidlá, ktoré nezaočkovaným po príchode späť na Slovensko automaticky nariaďujú karanténu, sú podľa neho diskriminačné nielen voči nezaočkovaným, ale napríklad aj voči tým, ktorí sa dali zaočkovať v zahraničí, keďže slovenská byrokracia takýto fakt nedokáže spracovať.
Do akej miery budú fungovať odmeny?
Podľa viacerých však bude otázne, do akej miery sa finančná odmena medzi nezaočkovanými ujme. „Lotéria je spôsob, ktorý môže motivovať isté skupiny obyvateľstva, tak ako iné lotérie, ale má menšiu účinnosť ako priame platby,“ hovorí ekonomický analytik portálu polemag.sk Marek Dobeš. Môže to byť prvý pokus, ako podporiť očkovanie, ale vláda by mala mať pripravený záložný plán v prípade, že sa takáto motivácia ukáže ako nedostatočná, dodáva. Spoliehať sa netreba ani na pozitívne ohlasy zo zahraničia. „Výsledky z USA či iných krajín nemožno mechanicky preniesť do očakávaní na Slovensku. Spoločenská debata okolo očkovania je tu už značne vyhrotená,“ hovorí analytik Vlachynský.
Zistiť prekážky a riešiť cielene
Štát by sa tak mal zamýšľať aj nad inými možnosťami. „Vláda sa snaží motivovať ľudí, čo je síce fajn, ale my musíme hlavne zistiť, čo tým nerozhodnutým bráni v tom, aby sa dali zaočkovať. Potrebujeme nájsť dôvody. Veľmi veľa z nich bude spočívať v malých bariérach, ako napríklad neschopnosť vybrať si termín a neistota z toho, kedy mi bude priradený, ak napríklad robím vo fabrike na zmeny. To všetko ľudí odrádza,“ hovorí behaviorálny ekonóm Matej Šucha. Politici by podľa neho nemali pasívne čakať na to, čo urobia ľudia, práve naopak. „To, čo sa robí teraz, je len skúšanie naslepo. Štát by mal pomocou prieskumu vytypovať základné bariéry, ktoré ľudí od očkovania odrádzajú, a na základe nich navrhnúť 5 až 7 behaviorálnych opatrení, ktoré tieto bariéry odstránia,“ hovorí Šucha. Následne ich štát musí vyskúšať na reprezentatívnej vzorke a potom vo veľkom robiť to, čo funguje, dodáva.
Podľa Dobeša je namieste aj priama platba očkovaným. „Vláda svojím zlým manažmentom pandémie stratila dôveru väčšiny populácie. Finančná motivácia ostáva jednou z posledných možností, ako predísť ďalším ekonomickým a sociálnym následkom tretej vlny pandémie,“ hovorí analytik. Popri tom by mali vládni predstavitelia začať počúvať rady odborníkov a prenechať im komunikáciu protipandemických opatrení, ktorá bola doteraz veľmi slabá a je jednou z príčin, prečo sa mnohí ľudia nechcú dať očkovať, dodáva.