V 24-hodinových službách sedem dní v týždni nepretržite najmenej šesť týždňov. Aj v takýchto podmienkach museli pracovať slovenské opatrovateľky v Rakúsku. Zistenia ukazujú šokujúco nízke mzdy, diskrimináciu či nadmerne dlhý pracovný čas, ktorý vedie niektoré opatrovateľky na pokraj kolapsu. Zlé pracovné podmienky síce nie sú pandemickou novinkou, ale pandémia nového koronavírusu tieto ťažkosti prehĺbila a zintenzívnila. Skonštatoval to riaditeľ Amnesty International Slovakia (AISK) Rado Sloboda počas štvrtkovej tlačovej konferencie, na ktorej organizácia predstavila výskumnú správu o pracovných právach opatrovateliek v Rakúsku.
Mnohé ženy, ktoré tam vycestovali za prácou, ani len netušili, že sa stanú v krajine živnostníčkami, opisuje situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková, ktorá má aj osobnú skúsenosť z práce v zahraničí. V rakúskom systéme je podľa nej veľa nespravodlivostí a pandémia to len prehĺbila.
Čítajte viac Opatrovateľky v Rakúsku vyjdú z ilegalityVýskumníčka AISK Kristína Országhová vyčíslila, že až 98 percent opatrovateliek pracuje na živnosť, pričom tá im neprináša dostatok autonómie. Ich pracovný čas sa totiž odvíja od potrieb klienta, čo znamená, že voľno môžu mať napríklad po obede, keď si klient ide ľahnúť. „Počas pandémie však množstvo opatrovateliek, ktoré dochádzajú do Rakúska z iných krajín, pracovalo v nadmerne dlhých denných službách a pracovných zmenách často v rozmedzí mesiacov. Čo je horšie, túto nevyhnutnú prácu vykonávajú za platy nižšie, ako je zákonom stanovená minimálna mzda v Rakúsku,“ vysvetľuje Kristína Országhová.
Prichádzajú o tisíce eur
Ak si to premietneme do čísel, tak slovenské opatrovateľky v Rakúsku zarábajú priemerne 10 080 eur za rok, zatiaľ čo minimálna mzda za opatrovateľskú prácu je tam stanovená na 17 484 eur ročne, píšu výskumníci. Ročne sú tak ukrátené približne o sedemtisíc eur.
Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba upozorňuje na to, že tieto ženy pracujú na živnosť a nemajú žiadnu pracovnoprávnu ochranu. „Neplatia pre ne ochrana týkajúca sa obmedzení pracovného času, nevzťahuje sa na ne žiadna ochrana na pracovisku, nahliada sa na ne ako na podnikateľky, avšak ide vlastne o fiktívnu živnosť,“ vysvetľuje pre denník Pravda.
Podľa neho sa reálne nevedia slobodne rozhodovať o tom, koľkým klientom budú tieto služby poskytovať, pretože to musia robiť osobne, nerozhodujú o svojom pracovisku a nerozhodujú ani o svojom pracovnom čase a sú viazané na pridelenú dopravu. Kuruc ďalej upozorňuje aj na to, že im honoráre nestúpajú, ale v dôsledku dovozu lacnejších opatrovateliek z Rumunska, nie je pre Slovenky možné tlačiť na vyšší honorár. Problémom sú podľa neho aj samotné agentúry. „Keď dôjde ku krízovým situáciám, napríklad, že je problém so stravovaním, agresiou klienta, alebo sexuálnym obťažovaním, agentúry od toho dávajú zrazu ruky preč a tvária sa, že sú len sprostredkovateľmi v tomto procese a tak iba kasírujú poplatky,“ tvrdí. V neposlednom rade sú opatrovateľky len veľmi čiastočne integrované do sociálneho systému a tým pádom majú nárok len na extrémne nízku penziu, čo pramení z práce na živnosť.
Ako z toho von?
Natíska sa otázka, aké možnosti majú slovenské opatrovateľky, aby sa zo vzniknutej situácie mohli vymaniť? Kuruc pripomína, že našťastie sa už opatrovateľky začali organizovať vo zväze s názvom IG24 (Interessengemeinschaft der 24H-Betreuer_innen), ktorý združuje opatrovateľky a aktivistky za práva opatrovateliek.
„Ich dlhodobým cieľom je dosiahnuť, aby sa tento obchodný vzťah začal vykonávať v pracovnoprávnom pomere so všetkými benefitmi a ochranou, ktoré z toho opatrovateľkám prináležia,“ tvrdí Kuruc a dodáva, že zatiaľ však absentuje politická vôľa na strane Rakúska.
„Medzitým sa zväzu podarilo rozšíriť tzv. poradenské centrá do ďalších dvoch miest v Rakúsku a ich cieľom je, aby Rakúsko malo celoštátnu sieť takýchto poradenských centier v každom potrebnom meste. Tieto centrá majú poskytovať poradenstvo v materinskom jazyku opatrovateliek a majú byť prvou inštanciou pomoci, keď dôjde v opatrovanej rodine ku konfliktnej alebo krízovej situácii (opatrovateľka je sexuálne obťažovaná, nemá jedlo, zažíva šikanu). Zároveň chce zväz IG24 odštartovať súdne procesy, v ktorých napadnú tento zastretý pracovnoprávny vzťah fiktívnou živnosťou,“ dodáva na záver.