Africký mor udrel na Slovensko, utratia sedemtisíc prasiat. Bude sa šíriť ďalej a kto ho sem zavliekol?

Keď v lete v roku 2019 zaznamenali prvý prípad moru v okrese Trebišov, na stôl sa dostala otázka zníženia počtu diviakov.

30.06.2021 00:01
africký mor, prasa, diviak Foto:
Africký mor je síce na ľudí neprenosný, ale zvieratá, ktoré sa ním nakazia, majú stopercentnú úmrtnosť.
debata (7)

V stredu ráno začali na farme pri Lučenci s hromadným usmrcovaním prasiat. Napadol ich vírus afrického moru ošípaných a všetkých 7-tisíc zvierat musí byť nemilosrdne utratených kvôli bezpečnosti ľudí a všetkých chovateľov prasiat.

AMO, tak v skratke volajú tichého zabijaka ošípaných, dal Slovensku poslednú výstrahu: ak štát nepodnikne rázne kroky proti šíreniu moru, môžu ľudia zabudnúť na chuť a vôňu domácich klobás, tlačeniek a nedeľných rezňov zo slovenskej bravčoviny.

Družstvo Agrospol Boľkovce, ktoré musí zo zákona do posledného prasaťa vyhubiť všetky zvieratá na lučenskej farme, nie je hocijaký chovateľ. Až do včera to bol najväčší a najlepší slovenský producent ošípaných s parametrami, ktoré boli porovnateľné so špičkovými chovmi dánskych investorov na Slovensku. Napriek dobre zorganizovaným hygienickým slučkám, ktorých kvalitu ocenil aj šéflekár slovenskej veterinárnej služby profesor Jozef Bíreš, vírus AMO prenikol na farmu.

Diviak Čítajte viac Africký mor ošípaných sa na Slovensku rozširuje. Už je i v okrese Detva, Zvolen a Stará Ľubovňa

Škody, ktoré utrpela farma, sú obrovské. Hoci je družstvo poistené, uhradia mu len hodnotu zvierat, o ktoré ho pripravila zákerná choroba. Sú tu však straty na prasniciach vynikajúcej plemennej hodnoty a ich mláďatách, ktoré roztáčali kolobeh obnovy stád na mnohých slovenských farmách, a, samozrejme, škody na produkcii bravčového mäsa. Družstvo manažuje Rastislav Slocík, predstaviteľ novej generácie slovenských poľnohospodárov – vzdelaný, ochotný sa s celým tímom učiť, puntičkársky náročný na podriadených aj návštevy.

Pri prvej návšteve farmy pred niekoľkými rokmi, keď sa ešte o AMO na Slovensku nehovorilo, povedal, že novinár dostane zábery z farmy, len po osprchovaní a prezlečení sa do firemnej rovnošaty. V pondelok podvečer, keď sme so Slocíkom hovorili, stál pred nami zlomený muž. Dvadsať rokov tvrdej práce 47 družstevníkov náhle vyšlo navnivoč. „Bol som až paranoidne prísny na dodržiavanie bezpečnostných opatrení a aj tak sme zavlečeniu moru nezabránili,“ lakonicky zhodnotil krutý zvrat vo vývoji družstva.

Hora smrdí zdochlinami

Lučenská farma leží neďaleko hory a tá je plná diviakov – živých, ale aj rozkladajúcich sa zdochlín. „Celá hora smrdí,“ vraveli hubári. Už dva roky si Slovensko nevie rady s diviakmi, ktoré sú hlavnými prenášateľmi moru. Sú premnožené a ich stavy treba znížiť. Na tom sa zhodnú všetci odborníci.

Keď v lete v roku 2019 zaznamenali prvý prípad AMO v okrese Trebišov v chove domácej ošípanej, na stôl sa dostala otázka výrazného zníženia počtu diviakov. Pre rýchlo postupujúcu nákazu vybili desiatky drobnochovov a potom aj dva veľkochovy s celkovým počtom vyše tritisíc zvierat. Všetci kompetentní dospeli k rozhodnutiu diviaky nemilosrdne strieľať. Dosluhujúca ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná dala zakúpiť niekoľko desiatok špeciálnych chladničiek, aby sa úlovky mali kde uskladniť, kým sa vyšetria, či sú AMO pozitívne, alebo negatívne. Médiá mali popularizovať konzumáciu diviny.

Z pohľadu toho, čo sa dnes deje, pripadajú poľnohospodárom všetky opatrenia na zníženie denzity – výskytu diviakov v prírode – smiešne. Slocík vraví, že v lučenskom regióne osem rokov upozorňoval na to, že stavy diviakov sú neúnosne vysoké. Nešlo len o škody na úrode, ale bola tu obava, že diviaky prenesú do chovu nákazu moru. Ten sa pri slovenských hraniciach vyskytol v roku 2014. Lenže čas plynul, ministri pôdohospodárstva sa menili a slučka morovej nákazy sa z roka na rok viac sťahovala.

Prasa / Sviňa / Ošípaná / Čítajte viac Africký mor ošípaných sa rozšíril aj do okresu Gelnica

„Pri každej kríze, aj tej, ktorú vyvolalo šírenie AMO, platí, keď pomôcť, tak veľmi rýchle. Keď prisľúbená pomoc príde neskoro, je neúčinná,“ povedal na margo toho, čo teraz prežívajú slovenskí chovatelia ošípaných, Ladislav Sedmák, ktorý vedie spoločnosť Agroris Rimavská Sobota. Majú tam tiež veľkochov ošípaných, v Jesenskom je zasa farma dánskych investorov Pigagro, kde chovajú takmer 4-tisíc prasníc. Ročne sa tu narodí 120-tisíc mláďat. Možno až to veľké číslo otvára oči, aká hrozba sa v podobe AMO priplazila k plotom fariem.

Podobne ako v Boľkovciach sú obohnané plotmi, sú v nich brody, obsluhy sa musia sprchovať a prezliekať, ošetrovatelia nesmú doma chovať ošípané. Ako sa teda môže dostať vírus na farmu? „Mohli to byť muchy, hlodavce, ktoré prišli do kontaktu s uhynutými diviakmi. Tým len ťažko zabrániť, aby neprekĺzli na farmy,“ vysvetľuje možný spôsob prenosu nákazy na farmu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Za prvotného pôvodcu nákazy označuje diviaky, ich počty treba znížiť.

Pandémia stopla poľovačky

A sme pri koreni problému. Poľnohospodári nemajú ďaleko k tomu, aby obviňovali poľovníkov z toho, že sa im nechce znižovať stavy diviačej zveri, a to vraj preto, aby mohli loviť lanštiaky. Pred rokom stavy diviakov hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák odhadol na 150-tisíc. Názor chovateľov ošípaných, že poľovníci sa nemajú k činu, odmieta.

Ako sa teda veci majú? V roku 2018 poľovníci ulovili 55-tisíc diviakov. Pravda, to sa lovili celoročne len diviaky a diviačatá, až od roku 2019 bol povolený lov všetkých kategórií diviakov – kancov aj diviačic. Odvtedy sa ročne loví okolo 70– až 75-tisíc diviakov.

Do štatistiky lovu prehovorila druhá vlna pandémie koronavírusu. Od októbra 2020 až do apríla tohto roku boli zakázané hromadné poľovačky, bol tu zákaz vychádzania po 20. hodine, zákaz presunu z okresu do okresu, čo obmedzilo v poľovaní každého druhého poľovníka.

Slovenský chov ošípaných sa dostal do úzkych, pretože premrhal čas, keď sa dalo proti diviakom účinne zasiahnuť. Chovatelia hovoria, že rezort si mal zobrať príklad z Českej republiky. Tam v okrese Zlín tri mesiace poľovali na diviaky aj vojenskí ostreľovači, pokiaľ v okolí fariem ošípaných nevybili diviaky. Otázka stála: buď prežijú nositelia nákazy, alebo padnú chovy ošípaných.

SR Bratislava MPVR Mor AMO Drevo Obchod  TK BAX Čítajte viac Mor postupuje. Kto ho zastaví?

Poľovníci uznávajú, že diviakov mohlo byť v prírode menej, ale to by podľa nich nesmeli porasty najmä kukurice alebo dozrievajúcej repky splývať s lesmi, tŕstím, žihľavou. „V Maďarsku musia byť 50-metrové pásy nižších porastov, aby boli diviaky lepšie pozorovateľné,“ porovnáva situáciu na Slovensku a u susedov Alojz Kaššák.

To však na súčasnej situácii nič nemení. „Napriek všetkým opatreniam nikto nemá 100-percentnú istotu, že infekcia na farmu neprenikne, pretože rozšírenie diviačej zveri, hlavného prenášača AMO, každoročne rastie a farmári nemajú žiadnu možnosť ju regulovať,“ myslí si Peter Polák, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Polák upokojuje, že africký mor ošípaných nie je choroba prenosná na človeka. Je však vysoko infekčná s vysokou mortalitou – úhynom nakazených jedincov, preto spôsobuje enormné ekonomické škody.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #prasa #ošípané #africký mor