„O Ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti stále nie je zhoda. Je síce zaradený v programe aktuálnej schôdze, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude presunutý na rokovanie septembrovej schôdze,“ povedal pre denník Pravda predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič. Scenár potvrdil aj hovorca strany Sloboda a Solidarita Ondrej Šprlák.
Zákon, ktorý má zaviesť strop pre verejné výdavky tak, aby štát nemohol bezbreho míňať a navyšovať tým deficit, sa pritom neodkladá prvýkrát. Rokovania sa už na začiatku zastavili na požiadavke liberálov, zaviesť doň daňovú brzdu. „Limitáciu veľkosti štátu považujeme za veľmi dôležitú časť rozpočtovej zodpovednosti. Rokovania stále prebiehajú a sme pripravení na kompromis,“ dodal Viskupič.
Čítajte aj Rozpočtová rada si myslí, že štát na daniach vyberie viac, než tvrdí Inštitút finančnej politiky
Strana je tak podľa jeho slov ochotná ustúpiť of zakomponovania brzdy priamo do zákona a ponúkajú iné riešenie. „Vieme si predstaviť "dvojičku“- Ústavný zákon o daňovej stabilite, ktorý by daňovú brzdu riešil, oba zákony by boli prijaté naraz," povedal Viskupič. Kľúčové bude podľa neho nájsť zhodu nielen na forme, ale hlavne na obsahu.
Novelu netreba ďalej odkladať
Fakt, že sa novela kvôli haštereniu v koalícii ešte stále nedostala cez parlament, vnímajú negatívne aj odborníci. Samotný zákon totiž od roku 2011 priniesol mnoho pozitív a viackrát zabránil zhoršeniu finančnej pozície štátu. „Ak by sa neprijal, zostane dlhová brzda naďalej vypnutá, čo zbytočne zvyšuje riziko zvyšovania deficitu hospodárenia štátu a nárastu dlhu. Bola by preto škoda, ak by zostal ďalej nefunkčný a prestal by motivovať vlády správať sa rozpočtovo zodpovedne,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Čítajte rozhovor Matovičov poradca Meravý: Nemám s ním žiadne osobné spory, snažím sa byť konštruktívny a vecný
Je daňová brzda správna?
Zle podľa neho neznie ani návrh s daňovou brzdou, treba však uvažovať o správnej forme. „Tá zvolená nie je úplne ideálna a v praxi by výrazne zväzoval vládu v riešení komplexných problémov,“ hovorí Búlik. Daňovo-odvodové zaťaženie však podľa neho nejak riešiť treba. Predsa len, Slovensko v jeho výške medzi krajinami Európskej únie skutočne vyniká. „K tejto pozícii sme sa dopracovali počas predchádzajúcich vlád postupným zvyšovaním daní a odvodov napríklad posúvaním nezdaniteľných základov. Je to situácia, ktorú treba urgentne riešiť, keďže škodí firmám aj zamestnancom a v konečnom dôsledku celej slovenskej ekonomike tým, že znižuje našu konkurencieschopnosť,“ dodáva Búlik.
Navyše, opodstatnenosti daňovej brzdy nahráva podľa analytika INESS Radovana Ďuranu aj stále absentujúca daňovo-odvodová novela, na ktorú verejnosť čaká už od mája. „S každým mesiacom odkladania sa zvyšuje jej opodstatnenie, ako ochrany pred nechceným prekvapením daňového poplatníka,“ hovorí analytik. Reforma je z krátkodobého hľadiska dôležitá kvôli tomu, aby začali platiť výdavkové stropy a vláda by rastúce daňové príjmy nemohla používať na zvyšovanie výdavkov ale škrtanie deficitov a znižovanie dlhu, dodáva.