Vraj bol pokles našej ekonomiky nižší, ako sa predpokladalo. A tiež nižší ako priemer Európskej únie, preto si z postcovidových peňazí s najväčšou pravdepodobnosťou odnesieme takmer o miliardu menej.
„Európska komisia nám slávnostne oznámila, že nám schválila plán obnovy v hodnote 6,3 miliardy eur. Nuž s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to bude výrazne menej – dnešné prepočty hovoria o výpadku cca 900 miliónov. Dôvod – pokles slovenskej ekonomiky v minulom roku bol výrazne nižší ako v priemernej EÚ krajine. Inak povedané – naša pomoc ekonomike zabrala lepšie ako v iných EÚ krajinách, viac sa jej tým pádom darilo … a preto dostaneme cez plán obnovy pomoc z EÚ menšiu,“ napísal minister financií na sociálnej sieti.
Ako to teda nakoniec s európskymi peniazmi v skutočnosti je? Denník Pravda sa na to pozrel v otázkach a odpovediach.
Čítajte rozhovor Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočia
Na základe čoho sa peniaze rozdeľujú?
Výšku celkovej alokácie podrobne určuje nariadenie Európskeho parlamentu a rady. Ním sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovu a odolnosti z februára tohto roku. Toto nariadenie presne udáva spôsob, ako vypočítať maximálny finančný príspevok, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, a to na základe vzorca.
Celková alokácia sa navyše delí na dve časti. 70 % sa už vypočítalo na základe počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti každého členského štátu. Tieto peniaze sú takpovediac isté. Zvyšných 30 % príspevku by sa malo vypočítať neskôr, na základe budúceho vývoja našej ekonomiky.
Koľko peňazí tak nakoniec Slovensko dostane?
Ministerstvo financií, ale aj sekcia plánu obnovy stále zdôrazňujú fakt, že suma 6,3 miliardy eur je približná a ešte stále sa môže meniť v závislosti na spomínaných 30 %. Tie by sa mali vypočítať na základe počtu obyvateľov, inverznej hodnoty HDP na obyvateľa a v rovnakom pomere zmeny reálneho HDP v roku 2020 a súhrnnej zmeny reálneho HDP v období rokov 2020 až 2021. Presné čísla budú známe až v júni budúceho roka.
Prídeme skutočne až o 900 miliónov eur?
To zatiaľ nevieme. Prepočty sa budú robiť neskôr, v súčasnosti by všetky predikcie boli len čisto hypotetické. Aj posledných 30 percent budú mať štáty k dispozícii až v roku 2023. Ako na sumu 900 miliónov eur prišiel minister financií, jeho tlačový odbor komentovať nechcel. Na konkrétnu otázku sme dostali len všeobecné stanovisko s informáciami o spôsobe výpočtu alokácie. Aj keby sme o danú sumu prišli, znamenalo by to len toľko, že sa našej ekonomike po pandémii darilo a nepotrebujeme takú veľkú pomoc v podobne európskej pôžičky.
Čítajte rozhovor Kišš: Pointa plánu obnovy nebolo vymyslieť niečo prevratné. Keď ide o peniaze, reptajú všetci
Je spôsob, akým sa peniaze pre jednotlivé členské štáty rozdeľujú, pre ministra financií novinkou?
Nie. Na kľúči, ktorý financie rozdelí na 70– a 30-percentné balíky sa lídri jednotlivých členských krajín jednohlasne dohodli ešte vlani v lete na prvom summite v Bruseli od začiatku pandémie. Návrh z dielne predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý rátal s rozdelením časti prostriedkov na základe dosahov koronakrízy na ekonomiky jednotlivých štátov, sa Matovičovi síce nezdal pre Slovensko rovnako výhodný ako pôvodný návrh z dielne Európskej komisie, nakoniec s ním však súhlasil.
Vedel totiž, že bude treba dospieť ku kompromisu a medzi členskými štátmi sú aj krajiny, ktorým práve naopak, návrh z dielne predsedu Európskej rady padne vhod. "Budem sa snažiť, aby zostal zachovaný pôvodný návrh, ale realisticky môžem povedať, že trvať na ňom by bolo cestou k žiadnej dohode,“ povedal Matovič ešte minulé leto na Výbore NR SR pre európske záležitosti.
Na túto skutočnosť upozornil aj europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). „To, koľko dostaneme z Fondu obnovy a odolnosti, sa vypočítava na základe vzorca. Tento vzorec jednohlasne schválili šéfovia štátov v lete minulého roka. A hlasoval zaň aj tento pán. Netrestá nás teda Európska únia ani komisia. Trestá nás Igor Matovič,“ napísal na sociálnej sieti.
Môže to nejako ovplyvniť plánované reformy?
To je zatiaľ ťažké predpokladať. Samozrejme, slovenský plán obnovy je napísaný na 6,3 miliardy eur a s touto sumou peňazí aj v konečnom dôsledku ráta. Ak by sa suma na základe pozitívneho vývoja ekonomiky nebodaj zmenšila, vláda bude na situáciu musieť reagovať. To, ktorá oblasť padne za obeť, zatiaľ nie je jasné. Plán sa pritom skladá zo šiestich – Zelená ekonomika, Vzdelávanie, Veda, výskum a inovácie, Zdravie, Efektívna verejná správa a Digitalizácia. Tie tak dovedna vytvárajú súbor 196 míľnikov a cieľov, po splnení ktorých nám komisia bude postupne uvoľňovať financie.