Viac voľna a menej odpracovaných dní. Všetko po dohode odborárov s firmami. Taký je návrh predsedu opozičnej strany Smer-SD Roberta Fica. Bývalý premiér sa tak chytil myšlienky skracovania pracovného týždňa, ktorá rezonuje v Európe. Niektoré krajiny totiž skúšajú ľuďom dopriať o jeden deň dlhší víkend. Problém je v tom, že Ficova strana by do parlamentu nepriniesla nič revolučné. Jeho návrh slovenská legislatíva už dávno pozná.
Zákonník práce nikomu nezakazuje pracovať menej. Hovorí len o maximálnom limite týždenného pracovného času. Najvyššia hranica je 40 hodín týždenne. Advokát Peter Neštepný z advokátskej kancelárie Stentors navyše pripomína, že pri niektorých druhoch práce hovorí legislatíva dokonca o pomere na kratší pracovný čas. „Legislatíva kratší pracovný čas v žiadnom prípade nezakazuje,“ vysvetľuje advokát Neštepný.
Čítajte viac Mohli by ľudia pracovať len štyri dni v týždni? Na Slovensku to už funguje
Ficov návrh nechápu ani zamestnávatelia a odborári. Zhodne tvrdia, že už v súčasnosti majú uzatvorené dohody. Ide najmä o kolektívne zmluvy, ktoré hovoria aj o kratšom pracovnom čase. Hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová ako príklad uvádza kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre verejnú službu. Ľudia tam majú dojednaný o 2,5 hodiny kratší týždenný pracovný čas, než o akom sa zmieňuje zákon.
Bývalý premiér spomenul, že dohody podľa jeho návrhu by klasický pracovný týždeň netvorilo päť dní, ale len štyri. Zamestnanci by ale museli počas týchto dní pracovať o hodinu dlhšie. Ale podľa Fica by to bolo s voľným piatkom stále celkovo menej. Ide však len o opakovanie možností, ktoré majú firmy a zamestnanci už v súčasnosti. Neštepný ale priznáva, že štvordňový pracovný týždeň nie je slovenskej praxi zaužívaný.
Treba upraviť zákon?
Pracovať len štyri dni v týždni hodnotia ekonómovia, firmy aj odborári ako dobrú myšlienku. Horšie je to s jej zavedením do praxe, keďže sa nedá zaviesť plošne. Podľa Fica by sa to neaplikovalo vo firmách, kde je nepretržitá prevádzka. Neštepný hovorí, že najjednoduchším spôsobom by bola úprava limitov. Znížil by sa tak maximálny týždenný pracovný čas a jeho rozvrhovanie. Nie každá firma ale môže fungovať len štyri dni v týždni.
Tam, kde to možné bude, sa zamestnávatelia podľa Fica nemusia báť straty. Výkony by sa podľa neho nezmenili. Ľudia by ich dosiahli za štyri dni. Toto tvrdenie potvrdili aj viaceré štúdie. Produktivita sa dokonca v niektorých firmách zvýšila. Analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak ale pripomína, že výskum prebiehal v špecifických spoločnostiach. Zamestnanecké výkony tam nie sú závislé od odpracovaných hodín, ale od ich kvality.
Firmy aj odborári sú tiež pri plošnom zavádzaní kratšieho pracovného týždňa opatrní. Nemethová hovorí, že nastaveniu musí predchádzať odborná diskusia a analýza možností, akým spôsobom skrátiť odpracované hodiny. „Výsledkom diskusie by bolo aj identifikovanie odvetví, ktorých by sa skrátenie týždenného pracovného času mohlo týkať,“ povedala hovorkyňa KOZ s tým, že odborári sa budú aktívne zapájať do riešenia tejto problematiky.
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) ale treba zachovať súčasný systém. To v praxi znamená, že sa na pracovnom čase budú firmy a odborári dohadovať formou kolektívnych vyjednávaní. „Absolútne odmietame prikázanie kratšej pracovnej doby centrálnym spôsobom,“ zdôraznila denníku Pravda hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Čítajte viac Slovenský zamestnávateľ testuje kratší pracovný týždeň. Ako to zatiaľ funguje?
Slováci pracujú nadpriemerne
Už dnes zákon okrem klasického 40-hodinového limitu pozná aj iné. Napríklad ľudia v dvojzmennej prevádzke môžu odrobiť najviac 38 a trištvrte hodiny týždenne. Pri troch zmenách a nonstop prevádzke je to zase najviac 37,5 hodiny týždenne. Legislatíva dopraje menej hodín v práci aj zamestnancom v nebezpečnom prostredí. Ak tam napríklad existuje riziko chemickej karcinogenity, pracuje sa najviac 33,5 hodiny týždenne.
Legislatíva limituje aj neplnoletých zamestnancov. Pre mladších ako 16 rokov platí pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracujú pre viaceré firmy. Zvyšok mladistvých, ktorí ešte nie sú plnoletí, môže odpracovať najviac 37,5 hodiny týždenne, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov. Vo všeobecnosti ale pracovný čas mladistvého nemôže v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
Aj napriek týmto limitom odpracujú slovenskí zamestnanci týždenne viac hodín, ako je priemer za týždeň v krajinách Európskej únie (EÚ). V slovenských podmienkach tiež výrazne prevláda nadčasová a nočná práca. Je dokonca najvyššia z krajín EÚ. Podľa odborárov je preto jednou z možností redukovať tieto hodiny. Automatizáciou ohrozené miesta by zase podľa nich zachránilo skrátenie pracovného času zostávajúcich pracovníkov a zvýšenie ich počtu.
Firmy ale upozorňujú, že v prípade dohody je možné skrátiť pracovný čas najmä v nevýrobnom sektore. Kratší pracovný týždeň by však tým, ktoré majú napríklad nepretržité prevádzky, spôsobil vyššie náklady. Viac peňazí by šlo na nových ľudí či rast administratívy. „Práve v čase prebiehajúcej koronakrízy nepovažujeme tento návrh za pomoc podnikateľom,“ uzavrela Filová.
Čítajte viac Fico navrhuje 4-dňový pracovný týždeň. Sulík mu odkázal, že toto od neho nečakal
Na Slovensku to už funguje
Systém štyri dni práce, tri dni voľna pritom už skúšajú aj slovenské firmy či dokonca celé krajiny. Na Slovensku sa do toho pustila napríklad spoločnosť NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a správou investícií. Zamestnanci sa do skúšobnej verzie pracovného času mohli zapojiť dobrovoľne. Časť zamestnancov tam teraz pracuje od pondelka do štvrtka, časť od utorka do piatka. Z množstva práce ani platu ľuďom neubudlo.
Pri kratšom pracovnom týždni ale musia stihnúť spraviť päťdňovú robotu za štyri dni. Celonárodne tento režim skúša napríklad Španielsko. Do pilotného projektu sa tam zapojilo približne dvesto španielskych firiem. Štvordňový pracovný týždeň si tak vyskúša 3 000 až 6 000 zamestnancov bez toho, aby mali nižšie mzdy.
Na prípadné finančné straty firiem tamojšia vláda vyčlenila 50 miliónov eur. Systém budú najbližšie tri roky priebežne hodnotiť zástupcovia odborov, zamestnávateľov i vlády. Výsledkom má byť spokojnejší zamestnanec i vyššia produktivita.