Navyše rýchlemu schváleniu vraj dopomohla efektívna spolupráca – Slovensko podľa komisie pochopilo, kde má medzery a ktoré reformy treba s pomocou postcovidej sumy 6,3 miliardy eur popohnať dopredu.
VIDEO: Pozrite si spoločnú tlačovú konferenciu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a premiéra Eduarda Hegera pri príležitosti odovzdania hodnotenia slovenského Plánu obnovy a odolnosti.
„Plán predstavuje významné úsilie Slovenska na riešenie výziev, ktorým čelí, a na zaručenie toho, aby sa pri zabezpečovaní zelenej a digitálnej transformácie na nikoho nezabudlo,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok počas krátkej návštevy na Slovensku. Premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) následne slávnostne odovzdala výsledné hodnotenie. Z neho vyplýva, že Brusel je s plánmi Slovenska spokojný. Prvých 13 percent, teda vyše 800 miliónov eur, by sme tak po chválení Radou Európskej únie, ktorá má na posúdenie mesiac, mali vidieť už tento rok.
Ako Komisia posúdila plán obnovy?
Komisia posudzuje plány obnovy a odolnosti podľa jedenástich kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (RRF).
V týchto 11 kritériách treba posúdiť:
- či opatrenia majú trvalý vplyv
- či opatrenia riešia výzvy identifikované v odporúčaniach pre danú krajinu alebo ich významnú podskupinu
- či sú stanovené jasné a realistické míľniky a ciele umožňujúce monitorovať napredovanie reforiem a investícií
- či je splnený cieľ, že 37 % prostriedkov na plán musia tvoriť výdavky v oblasti klímy a 20 % výdavky na digitálnu oblasť
- či v pláne je dodržaná zásada „výrazne nenarušiť“
- či plán zabezpečuje primeraný mechanizmus kontroly a auditu a uvádza realistické informácie o nákladoch.
Aký bude ďalší postup?
- 1. Komisia dnes prijala návrh vykonávacieho rozhodnutia rady s cieľom poskytnúť Slovensku granty vo výške 6,3 miliardy eur
- 2. Rada bude mať teraz spravidla štyri týždne na prijatie návrhu komisie
- 3. Schválenie plánu umožní vyplatenie 823 miliónov eur Slovensku v rámci predbežného financovania
- 4. Najviac dvakrát do roka môže Slovensko požiadať o platby za vopred dohodnuté a dosiahnuté ciele
- 5. Komisia vždy do dvoch mesiacov pripraví predbežné hodnotenie danej žiadosti
- 6. Slovensko dostane finančnú tranžu po rozhodnutí komisie, ktorá zoberie na vedomie aj rozhodnutie Hospodárskeho a finančného výboru EÚ
Samotný dokument pritom od začiatku operuje s šiestimi hlavnými oblasťami – Zelená ekonomika, Vzdelávanie, Veda, výskum a inovácie, Zdravie, Efektívna verejná správa a Digitalizácia. Tie tak dovedna vytvárajú súbor 196 míľnikov a cieľov, po splnení ktorých nám komisia bude postupne uvoľňovať ďalšie financie. „Počet reforiem a počet investícií je rovnomerne rozdelený na 58 a 58, dokopy tak ide o 116 opatrení,“ povedal na tlačovej konferencii k hodnoteniu plánu vysokopredstavený člen Pracovnej skupiny na podporu obnovy a odolnosti Európskej komisie.
Čítajte rozhovor Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočia
Najviac pôjde na klímu
Vyslovene pozitívnu spätnú väzbu zožali najmä opatrenia súvisiace so zelenou obnovou, na ktorú sme podľa európskych pravidiel museli vyčleniť aspoň 37 percent všetkých prostriedkov. Slovenský plán je však nakoniec zelený až na 43 percent. Okrem udržateľnej dopravy, obnovy budov, dekarbonizácie priemyslu a podpory obnoviteľných zdrojov tak komisia vyzdvihla aj opatrenia, ktoré majú pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy. Navyše plán ako taký spĺňa aj princíp „do no significant harm“, teda významne nepoškodzovať životné prostredie. „V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme hneď niekoľko opatrení. Napríklad plán aspoň 70 % všetkého odpadu v stavebníctve opätovne využívať alebo recyklovať,“ povedal zástupca Európskej komisie.
Kladné hodnotenie si odnieslo aj splnenie podmienky 20 %, ktoré musia z plánu putovať do digitalizácie. Slovensko vraj v tomto prípade opäť ide nad rámec povinného a na zdigitalizovanie obetuje percento prostriedkov navyše. Prvoradým cieľom, ktorý vzhľadom na súčasnú nefunkčnosť systému chváli aj komisia, má byť digitalizácia verejnej správy a hneď za ňou podpora digitálnej gramotnosti na školách. „Podiel digitalizovaných škôl by sa mal zvýšiť z 30 percent na 80 do roku 2023 a na 90 do roku 2024. S tým súvisí aj niekoľko reforiem, ktoré sa týkajú lepšieho školenia a vzdelávania učiteľov, a takisto niečo, na čom sme sa so slovenskými orgánmi dohodli – znevýhodnené školy a starší ľudia by mali mať v budúcnosti ľahší prístup k technológiám,“ dodáva zástupca komisie.
Čítajte viac Vláda schválila plán obnovy. Ide do Bruselu
Čo s domácimi kritikmi?
Kladné ohlasy z Bruselu zrejme prekvapia mnohých, ktorí jeho tvorbu, ale aj spôsob komunikácie vlády s odbornou verejnosťou kritizovali. A to nielen počas minulého leta, keď bola jeho príprava ešte v začiatkoch, ale aj po skončení medzirezortného pripomienkového konania. Práve vtedy totiž už bolo jasné, že požiadavky všetkých, od občianskeho sektora cez odborové organizácie, sa do dokumentu nedostanú.
Najviac ukrivdený sa pritom už od začiatku cítil agrosektor. Podľa Hegera však investičný dlh pociťuje každá jedna oblasť a práve pôdohospodárstvo je jednou z tých, ktoré môžu využiť aj iné európske zdroje. Aj s ich čerpaním pritom majú problém. „Preto sme si povedali, že v prvom rade musia výrazne zvýšiť efektivitu čerpania peňazí, ktoré majú k dispozícii. Načo niekomu pridáte peniaze, ak mu budú ležať na účte? Prioritizovali sme tak iné oblasti, ktoré nemajú podobnú možnosť,“ povedal. Navyše plán obnovy nie je bezodný. Len na porovnanie, rovnakú sumu 6,3 miliardy eur sme dokázali minúť len na jeden projekt – dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Preto nie je možné očakávať, že svoj kúsok – aj vzhľadom na prísne podmienky, ktoré na obsah plánu uvalila komisia – dostanú všetci.
Čítajte rozhovor Kišš: Pointa plánu obnovy nebolo vymyslieť niečo prevratné. Keď ide o peniaze, reptajú všetci
Prichádza implementácia
Čo by malo nasledovať najbližšie mesiace? Ak plán v júli prejde Radou Európskej únie, v krátkom čase sa dostaneme k prvým vyše 800 miliónom eur, takzvanému predfinancovaniu v podobe 13 percent z celkovej sumy. Vyplácanie ďalších peňazí sa bude diať vždy dvakrát do roka. A to podľa toho, ako efektívne a do akej miery budeme schopní napĺňať míľniky a ciele, na ktorých sme sa v schválenom dokumente s úniou dohodli.
Úspešnosť tak podľa viacerých bude závisieť od schopnosti implementácie, pri ktorej bude zapojenie odbornej verejnosti podľa Európskej komisie ešte kľúčovejšie ako pri príprave reforiem. "V snahe zabezpečiť, aby sa potenciál plánu v plnej miere využil, vás budeme pri plnení jednotlivých úloh podporovať,“ povedala predsedníčka komisie von der Leyenová. Slovensko má preto v pláne vytvorenie Rady vlády pre Plán obnovy a odolnosti. Jej zloženie, ale aj náplň by mali byť známe na jeseň. S najväčšou pravdepodobnosťou však bude zahŕňať tých, ktorých sa reformy a investície budú bytostne týkať.