Máme za sebou dve vlny pandémie korony. Ako poznačili rozvoj vinárstva, úroveň ktorého testujú medzinárodné súťaže vinárov?
Situácia je podobná vo všetkých vinárskych krajinách. Pandémiou najviac utrpeli vinári, ktorí predávali víno v reštauráciách, hoteloch. Naopak, dobre prosperovali výrobcovia zameraní na lacnejšie vína predávané v stále otvorených supermarketoch. Predaj najkvalitnejších vín sa postupne diverzifikoval (on line obchod, dodávky kuriérom), ale väčšina firiem zaznamenala pokles obratu od 30 do 70 percent. Pivnice sú plné nepredaného vína, (isteže, niektoré sa musia naležať), ale onedlho tu bude nová úroda a tok obnovy sa zastavil. Aj najlepšie európske firmy čelia zníženému predaju.
Vinári pracujú rok v núdzovom režime. Mali vôbec chuť prihlasovať vína do medzinárodných súťaží?
Rozhodne áno. Súťaže sú veľmi prospešné z dvoch pohľadov. Po prvé, aby upozornili spotrebiteľov na vína, ktorých kvalitu objektívne, v anonymnej degustácii, vyzdvihli odborníci. Je to nezávislý posudok, ktorý môže slúžiť ako odporúčanie kúpiť si ocenené víno. Takmer na rok sa súťaže ako marketingový a komunikačný kanál pre spotrebiteľa, stratili v priepasti pandémie… Chýbali však aj vinárom, ktorí takto prišli o možnosť porovnávať sa v objektívnych, anonymných degustáciách, čím stratili dôležitú spätnú väzbu.
Nenahradili ju ani on line degustácie?
Myslím, že nie. Bola to len náhrada, východisko z núdze. Viaceré súťaže prešli do online priestoru a rozposielali mikrovzorky degustátorom, ktorí ich potom hodnotili doma v rámci videokonferencií. Podobne, niektoré združenia výrobcov nahradili súťaže tak, že posielali vzorky v obchodnom balení renomovaným odborníkom. V čase korony je to riešenie, ale osobne sa s tým neviem stotožniť. Ak degustátor pozná výrobcu, hodnotí víno inak, ako v slepej degustácii, ktorá garantuje anonymitu a tým aj objektívne a nezaujaté hodnotenie. Nehovoriac o tom, že na klasickej súťaži víno posudzuje komisia zložená z 5 –7 ľudí, ktorí o ňom diskutujú. Podmienky pre hodnotenie všetkých vín pri prezentačných degustáciach sú rovnaké, čo on line degustácie nemusia zaručiť. Je to najtransparentnejšie hodnotenie – pre spotrebiteľa aj pre vinára výrobcu.
Nedávno sa podmienky uvoľnili a mohli ste víno naživo hodnotiť. Ako si počínali slovenské vína?
Vynikajúco! Prvou súťažou bol Bacchus Madrid. Spomedzi 1691 vín bolo 83 slovenských. Špičkoví enológovia, Master of Wine, Master Sommelier, kritici, vinárski publicisti a obchodníci udelili medaily až tridsiatim slovenským vínam, teda 36 percentám prihlásených vín. Bolo to doteraz najlepšie vystúpenie slovenských vinárov na prestížnej medzinárodnej súťaži.
Čo najviac zarezonovalo?
Do pozornosti by som dala 4 veľké zlaté medaily Gran Bacchus de Oro (92 až 100 bodov), ale z hľadiska prestíže je dôležitých aj ďalších 14 zlatých a 12 strieborných medailí. Blyslo sa Chateau Belá s Rizlingom rýnskym, cibébový výber 2017, čo bolo najvyššie hodnotené sladké víno súťaže a najúspešnejšie zo SR (94 bodov). Karpatská perla zaujala Devínom hrozienkový výber 2018, Movino Sauvignonom 2019, bobuľový výber a víno Nichta takisto Devínom 2018.
Foto: Archív Bacchus Madrid
Dve veľké zlaté získala novo vyšľachtená slovenská odroda Devín. Oceňujú ho čoraz častejšie. Čo je za tým?
Nie je to prvý raz, čo Devín výrazne bodoval na prestíženej medzinárodnej súťaži. Nielen Devín, ale aj Dunaj, ktorý triumfoval o pár dní neskôr na Vinalies Internationales, sú výnimočné odrody. Šľachtiteľka Dorota Pospíšilová nimi geniálne vyjadrila ducha slovenských vinohradov a dala veľký tromf do rúk tvorcom vína. Vinársky svet už obe odrody pozná. ako originálne a rýdzo slovenské.
Poďme teraz do francúzskeho Remeša, kam sa z Paríža tento rok presťahovala súťaž Vinalies Internationales a z Cannes Mondial du Rosé. Ako tam dopadlo Slovensko?
Champagne bol dlhodobo koronou najmenej postihnutým regiónom vo Francúzsku. Práve preto sa organizátori rozhodli presunúť obe súťaže tam. Na Vinalies Internationales bolo z 2900 vín 214 slovenských a na Mondial du Rosé 19 z celkových 1272. Ocenila by som výbornú spoluprácu so Zväzom vinohradníkov a vinárov Slovenska pri organizácii spoločnej účasti slovenských vinárov. Nebolo to márne. Slovensko je aj vďaka tomu vnímané ako jeden tím, zároveň prezentujúci veľmi dobrý kvalitatívny štandard.
Úspech na Vinalies Internationales sa na Slovensku vždy vysoko cenil. Komu tohto roku išla karta?
Zožali sme dovedna 57 medailí, čo je obrovský úspech, (20 zlatých a 37 strieborných medailí). Najvyššie hodnotenými boli Dunaj 2018, červené suché víno od Frtús Winery a Tramín červený slamový 2019 zo Château Topoľčianky. Obe vína svorne získali po 90 bodov. Zisk 90 bodov na najprestížnejšej francúzskej súťaži je obrovský úspech aj pre sladké víno, ale pre červený Dunaj to je naozaj niečo výnimočné. Skvele si počínali aj ďalšie slovenské vinárstva ako Mrva&Stanko, Matyšák, Ostrožovič, Movino, Terra Wylak, Zámocké vinárstvo, Vinárstvo Golguz a mnohí ďalší.
Ako sa darilo slovenským ružovým vínam?
Na Mondial du Rosé získala tretina z 19 prihlásených slovenských vín medaily. Za vari najcennejšiu trofej možno považovať ocenenie pre Frankovku modrú, Palugyay 2015, hrozienkový výber z Villa Vino Rača. Tá bola s 89 bodmi najvyššie hodnoteným vínom v kategórii likérových vín. Naozaj skvelý výsledok, veď celé francúzske Stredomorie od Perpignan až po talianske hranice tradične produkuje podobné vína. Z tejto ceny sa naozaj môžeme tešiť. Nie menej ako z úspechu slovenských sklární RONA Lednické Rovne. Na všetkých troch súťažiach sa víno degustovalo výlučne z kalichov vyrobených v RONA!
Foto: Archív Bacchus Madrid
Čo rozhodlo o tomto výbere?
Jednoznačne kvalita. RONA patrí medzi svetovú špičku výrobcov nápojového skla. Do Rovní si dávajú vyrábať kalichy najznámejšie svetové značky, ale čím ďalej, tým viac sa darí presadzovať výrobky práve pod slovenskou značkou. Nie je to náhoda, že päť súťaží pod patronátom VINOFED (Svetovej federácie medzinárodných súťaží vína a destilátov) používa kalichy RONA. Sú elegantné, ľahké, dizajn vyniká čistotou tvarov a účelnosťou. Aj to zrejme rozhodlo, prečo si experti na senzorickú analýzu z Únie enológov Francúzska, dali vyrobiť univerzálny degustačný kalich pod vlastnou značkou OenoXpert, práve v RONA.
Už celú jednu dekádu hodnotíte vína na prestížnych medzinárodných súťažiach. Kam sa uberá slovenské víno?
Kolegovia degustátori vnímajú slovenské vína ako vína veľmi dobrej kvality. Naši vinári sa snažia bojovať o medaily a uznanie zvonku. Považujú ho za nezávislý názor od odborníkov, za určitú konzultáciu, ktorá ich posúva dopredu. Potom je len na samotnom vinárovi, ako dokáže odkomunikovať a zúročiť úspech. Súťaže majú obrovskú reputáciu, ale o úspechu musia informovať médiá, sociálne siete a aj samotní vinári.
Aký odkaz dávajú výsledky z medzinárodných súťaží milovníkom vína?
Pripomeňme, že škála vín všade vo svete je mimoriadne široká – kvalitou i cenou. Aj na Slovensku sa vyrábajú vína v rôznych kvalitatívnych a cenových kategóriách. Ak víno získa ocenenie na veľkej súťaži, môžeme predpokladať, že je to veľmi dobré víno. Aj keď by som zatiaľ opatrnejšie narábala s pojmom veľké víno…
Prečo?
Pretože (až na výnimku, ktorou je Tokaj), nemáme za sebou stáročnú históriu viazanú na terroir, ktorá by potvrdila, že sa tu nepretržite rodili veľké vína, oceňované, vyhľadávané a draho platené. Ale práve teraz sa tie veľké vína začínajú rodiť. Súčasníci tvoria povesť veľkých vín a je len na nás, ako túto výzvu zvládneme. No súťaže odhaľujú aj odvrátenú stranu slovenského vína.
O nej sa toľko nehovorí. Čo je našou slabinou?
Medzinárodnej porote prídu do úst aj slovenské vína, ktoré sú krátke, tenké, alebo tzv. technologické vína, akých je všade na svete veľa. Bohužiaľ, občas aj chybné vína…Neodsudzujem lacné vína, aj tie majú svojho konzumenta, ale nesmú to byť karikatúry vína, pretože skúsení degustátori to okamžite odhalia. Napokon je tu ešte jedna dôležitá správa pre slovenských vinárov.
Ako znie?
Aby vinári, ktorí nakupujú hrozno od vinohradníkov, netlačili zbytočne na cenu a nepoužívali argument, že môžu kúpiť lacné hrozno, mušt alebo víno zo zahraničia. Chceme slovenské víno alebo nie? Dôležité je zaplatiť slovenským vinohradníkom primeranú, ekonomicky udržateľnú cenu. Vinári, ktorí dorábajú víno z vlastného hrozna, alebo tí, ktorí dokážu zaplatiť vinohradníkom poctivú cenu, motivujú celé naše odvetvie, aby sme si udržali našu pôvodnú, kvalitnú produkciu. Pretože originálne slovenské víno môže pochádzať výlučne zo slovenských viníc.
Foto: Archív Bacchus Madrid
Edita Ďurčová je enologička a dlhoročná medzinárodná degustátorka vína. V rámci OIV – Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno pracuje na tvorbe legislatívy pre vinárske súťaže ako členka expertnej skupiny – delegátka za VINOFED (Svetová federácia medzinárodných súťaží vína a destilátov). Je riaditeľkou medzinárodnej súťaže vín Danube Wine Challenge, ktorá je členom VINOFED.