Matovičov poradca Meravý: Nemám s ním žiadne osobné spory, snažím sa byť konštruktívny a vecný

O tom, kedy ministerstvo financií predstaví dlhoočakávanú daňovo-odvodovú reformu, ale aj o tom, čo konkrétne v nej bude a ako to vlastne je s 200 eurovým príspevkom na deti, sa denník Pravda porozprával s ekonomickým odborníkom strany Za ľudí a poradcom ministra financií Tomášom Meravým.

, 19.06.2021 15:27
Tomáš Meravý Foto: ,
Tomáš Meravý
71

V rozhovore sa dočítate:

  • Ako by si predstavoval daňovo-odvodovú reformu on a strana Za ľudí
  • Ako sa mu spolupracuje s Igorom Matovičom
  • Do akej miery komunikuje a pripravuje ekonomickú reformu v rezorte financií

Vo štvrtok ste ako strana Za ľudí predstavili svoje vlastné návrhy, ktoré by ste radi dostali do daňovo-odvodovej reformy. Ste však aj poradcom ministra financií. Prečo predstavujete svoj vlastný návrh?

Návrhy predkladáme preto, že sme samostatná politická strana a chceme presadzovať náš vlastný program. Daňová reforma je dôležitou, ale aj komplikovanou reformou, preto je takéto zmeny potrebné presadiť čo najskôr, pokiaľ možno v prvej polovici volebného obdobia. Vláda funguje od marca, respektíve apríla minulého roka, čas sa kráti a my chceme veci jednoducho len popohnať dopredu.

Navyše, náš návrh je v absolútnom súlade s Programovým vyhlásením vlády. Zároveň som ho ešte pred tlačovkou interne predstavil ministrovi financií. Preto si myslím, že z našej strany bolo všetko absolútne korektné.

Prídu teraz aj iné strany so svojimi vlastnými návrhmi? Podobnú situáciu sme videli už v prípade plánu obnovy. Každá strana mala tlačovku, kde prezentovala ten svoj.

Či iné strany prídu s vlastnými návrhmi, neviem. Predpokladám, že asi áno, majú na to plné právo. Predsa len, každá strana je samostatný subjekt a má aj svoj samostatný program.

Povedali ste, že ste návrh s ministrom financií Igorom Matovičom vopred konzultovali. Vedel teda o tom, že budete mať tlačovku?

Vedel o tom, že toto je náš návrh.

Ako sa Vám s novým šéfom rezortu financií spolupracuje?

Nemám s ním žiadne osobné spory. Snažím sa byť konštruktívny a vecný. Aj Igor Matovič je v rozhovoroch medzi štyrmi očami alebo na rokovaniach trochu iný než aký má verejný imidž. Naša spolupráca nie je problémová.

Na tlačovej konferencii ste spomenuli aj to, že s prídavkom na dieťa, ktorý minister predstavoval ako jeden z pilierov reformy ešte v máji, sa už neráta. Ministerstvo túto informáciu ani nepotvrdilo, ani nevyvrátilo. Ako to teda je?

Nie som hovorcom ministerstva financií, som iba poradcom ministra. Prichádzam s vlastnými návrhmi, ktoré sa snažím na ministerstve presadzovať. Na to, s akým konkrétnym návrhom nakoniec rezort príde, sa musíte spýtať priamo ich. Ja osobne sa zúčastňujem interných debát a pokiaľ viem, zvýšenie rodinných prídavkov na 200 eur na dieťa nie je na stole. Navyše, podľa môjho názoru to ani nie je reálne, ak vezmeme do úvahy náklady, ktoré by to stálo štátnu kasu.

Tomáš Meravý Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tomáš Meravý Tomáš Meravý

Aké riešenie situácie v prípade prorodinnej politiky teda preferujete? Má vôbec takýto príspevok zmysel?

Veľmi ťažko sa mi komentuje niečo hypotetické. Určite však nie je možné robiť prorodinnú politiku na sekeru, pretože by to bolo nespravodlivé voči budúcim generáciám. Nechceme deti zadlžovať. Zároveň platí, že najväčším nedostatkom slovenského systému podpory rodín je nedostatok kvalitných služieb, ako sú škôlky a jasle. Aj v medzinárodnom porovnaní dávame pomerne slušné peniaze na hotovostné dávky a daňové úľavy. Naopak, naším slabým miestom sú práve služby a zlučiteľnosť rodičovstva s pracovným životom. Preto naša strana navrhovala, a aj stále navrhuje, flexibilný rodičovský príspevok. Teda taký, ktorý by si rodičia mohli čerpať podľa vlastného uváženia, či už skôr ako do troch rokov alebo počas letných prázdnin. Mnohé rodiny sa práve vtedy trápia, pretože nemajú kam dieťa dať.

Zvýšenie rodinných prídavkov na 200 eur na dieťa nie je na stole.

Ako sa k 200-eurovému prídavku stavali odborníci na ministerstve? Boli v tejto veci názorové rozkoly?

Pokiaľ viem, takýto návrh ani na stole nie je. Ako strana chceme viac energie venovať presadzovaniu našich návrhov a nie komentovaniu iných, tobôž nie hypotetických.

Ako je na tom príprava oficiálnej reformy v súčasnosti? Mala byť predstavená už koncom mája, je polovica júna.

Na ministerstve v súčasnosti prebiehajú diskusie, robí sa množstvo prepočtov k tomu, aká by mala byť finálna podoba reformy. Viac vám v tomto momente neviem povedať.

Je reálne, že by novela nadobudla účinnosť už budúci rok tak, ako to ešte v máji avizoval minister Matovič?

Ak by sme teraz urobili jasné politické rozhodnutie o tom, ako má reforma vyzerať, tak sa to stihnúť dá. Konkrétne narážam na prípravu zákona a medzirezortné pripomienkové konanie. V takom prípade by zákon vedel byť najneskôr na jeseň v parlamente. O to dôležitejšie je, aby koaličná rada nejaké rozhodnutie naozaj urobila.

Aj preto sme prišli s vlastným návrhom. Upozorňujeme na to, že situácia na Slovensku, čo sa týka ekonomického rastu, naozaj nie je dobrá. A to nielen z hľadiska súčasných postpandemických okolností, ale aj budúcnosti.

Ako sme na tom?

Slovensko malo počas posledných štyroch až piatich rokov najnižší ekonomický rast v celom regióne strednej a východnej Európy, máme najvyššie daňové sadzby a v rámci V4 máme najnižší prílev priamych zahraničných investícií. Navyše, negatívne sa vyvíjajú aj celkové investície v ekonomike. Zmeny teda nejdeme robiť pre preferencie, ale preto, že ich krajina naozaj potrebuje.

Tomáš Meravý Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tomáš Meravý Tomáš Meravý

Prejdime k vašim návrhom. Spomínate zníženie dane z príjmu právnických osôb, zníženie sadzby na sociálne poistenie pre zamestnávateľov o jedno percento, ale aj navýšenie superodpočtu na vedu a výskum. Čo je vašim hlavným cieľom?

Posilnenie konkurencieschop­nosti našej krajiny, vytvorenie priaznivejších podmienok pre investície, pre podnikanie, aj pre zamestnávanie, ale aj zvýšenie ekonomického rastu, ktorý povedie k rastu miezd a životnej úrovne.

Minister financií v máji spomínal jednu daň a jeden odvod. Mnohí sa vyjadrujú že odvodový systém na Slovensku ju nesmierne zložitý a sám človek nevie, kam všade jeho peniaze z platu idú. Vy vo svojom návrhu hovoríte len o znížení sadzby na sociálne poistenie pre zamestnávateľov. Aký je váš názor na Matovičov návrh?

Zatiaľ sme nevideli nejaký konkrétnejší návrh reformy, z ktorej vychádzal minister. Videli sme iba tlačovku a pomerne všeobecný materiál, ktorý unikol. Neviem si teda úplne predstaviť, čo by sa za jednou daňou a jedným odvodom skrývalo. Súhlasím však, že odvody by bolo treba zjednodušiť. Pokojne aj tak, aby sme mali jeden sociálny a jeden zdravotný odvod. Ale na to potrebujeme vidieť nejaký konkrétny, už viac vyšpecifikovaný návrh. Zatiaľ sme ako strana nič nedostali.

Minimálna mzda je legitímny nástroj, ale mala by sa zvyšovať s súlade s ekonomickými možnosťami krajiny.

To znamená, že minister financií tri body novely predstavil verejnosti bez toho, aby ich prediskutoval s niekým zo svojich poradcov?

Ja som návrh nevidel. Neviem, či ho videli iný poradcovia.

Spomínalo sa tiež rovnaké daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov a zamestnancov. Všetci však dobre vieme, že živnostníci pri podnikaní nemajú rovnaké sociálne výhody ako zamestnanci. Napríklad platené PN-ky, OČR-ky, platená dovolenka a podobne. Ako by im štát vysvetlil, že majú aj za takýchto podmienok platiť rovnako?

V prvom rade je pravda, že rozdiely v zdaňovaní rôznych foriem ekonomickej aktivity, či už ide o zamestnanie, živnosť, alebo podnikanie cez nejakú kapitálovú spoločnosť sú na Slovensku veľké, až priepastné. Treba sa tým určite zaoberať a vzniknuté diery upchať. Sám mám živnosť, takže viem, čo hovorím. Na druhej strane si myslím, že nie je úplne šťastné hovoriť o všetkých živnostníkoch ako o ľuďoch, ktorí okrádajú štát. Niektoré rozdiely v zdanení a odvodovom zaťažení sú podľa môjho názoru oprávnené.

Ktoré napríklad?

Paušálne výdavky. Dôvod, prečo existujú je ten, aby živnostníci nemuseli robiť účtovníctvo a vyhli sa administratívnym nákladom. Zároveň je tiež pravda, že živnostníci nemajú výhody, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce. Na druhej strane by sa dalo argumentovať tým, že si nepriame ekonomické náklady môžu premietnuť do svojich cien, no realita je v mnohých prípadoch taká, že ten, kto na daňových zvýhodneniach šetrí, je práve zamestnávateľ alebo klient, ktorý živnostníkov zamestnáva.

Aké úpravy v prípade daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov sú teda pre vás prijateľné?

Paušálne výdavky by som určite nerušil. Mohli by sme diskutovať o úprave ich výšky. Takisto, živnostníci v súčasnosti prvý rok platia iba zdravotné odvody z minimálneho základu. Sociálne nemusia. Toto je aj v medzinárodnom porovnaní dosť veľká výnimka. Viem si predstaviť, že by sa tieto odvody aspoň z minimálneho základu platili už od začiatku. Bolo by to z pohľadu dôchodku výhodné aj pre samotných živnostníkov. Žiadne iné drastické zmeny či navyšovania by som však nepodporil.

Minister spomínal, že zrovnať daňové zaťaženie treba preto, lebo mnohí živnostníci pracujú na živnosť aj napriek tomu, že ich činnosť spĺňa všetky náležitosti trvalého pracovného pomeru. Mnohých však k tomu nútia zamestnanci, pretože si ľudí jednoducho nemôžu dovoliť. Nemalo by sa tak skôr hovoriť o znížení ceny práce ako o tom, že ľudia zámerne podvádzajú?

Áno. Vedľajšie náklady zamestnávania sú na Slovensku veľmi vysoké, hoci v konečnom dôsledku daňové bremeno znáša zamestnanec. Aj preto navrhujeme zníženie sociálnych odvodov zamestnávateľov o jedno percento. Viac si nemôžeme dovoliť, pretože dopady na verejné financie sú aj pri jednom percente značné. Ak by bola lepšia situácia v rozpočte, navrhovali by sme väčšie zníženie. Takéto sú, žiaľ, naše možnosti. Chceme však poukázať na to, že si tento problém uvedomujeme.

Viem si predstaviť daň z motorových vozidiel, ktorá by bol progresívne nastavená tak, aby luxusné autá boli zaťažené viac.

Nemôže sa stať, že sa síce znížia sociálne odvody, zamestnanci však aj tak na výplatných páskach neuvidia viac, pretože firmy ušetrené peniaze minú na sanovanie problémov po koronakríze?

Z dlhodobého hľadiska, ak znížite odvody, určite tým vytvoríte priestor pre rast miezd. V minulosti som sa zúčastnil kolektívneho vyjednávania. V prípade, ak má firma na príjmy vyčlenených 40 miliónov eur, o čo viac zožerú odvody, o to menej ostane na vyplatenie miezd. Funguje to tak aj v zahraničí. Švédsko napríklad má odvody zamestnávateľa, dosahujú približne 30 percent. Dánsko ich naopak nemá, tam zamestnanci odvádzajú dane aj odvody sami, zo svojej hrubej mzdy. Vo výsledku sa v krajinách líšia hrubé mzdy napriek tomu, že ide o ekonomiky s veľmi podobnou výkonnosťou. Keď sa však pozrieme na superhrubé mzdy, sú porovnateľné. V strednodobom horizonte sa to teda dokázateľne vyrovná.

A čo minimálna mzda? Tá na Slovensku opäť rástla, mnohí sa vyjadrovali, že rastie rýchlejšie ako priemerná a je to v konečnom dôsledku neudržateľné.

Minimálna mzda je legitímny nástroj, ale mala by sa zvyšovať s súlade s ekonomickými možnosťami krajiny. Ak sa to nerobí, môže to znevýhodniť, až vytlačiť z trhu práce istú časť ľudí. Najmä pokiaľ ide o menej kvalifikovaných zamestnancov, ktorých si zamestnávateľ skutočne nebude môcť dovoliť a nakoniec im dá prácu načierno alebo budú musieť ísť na živnosť. V oboch prípadoch však strácajú ochranu, ktorá by im ako zamestnancom vyplývala zo Zákonníka práce. Ak teda chceme minimálnu mzdu zvyšovať, musí to byť v rozumnej miere.

Tomáš Meravý Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tomáš Meravý Tomáš Meravý

Vo svojom návrhu spomínate aj zdanenie spotreby. Už aj bývalý minister financií Eduard Heger hovoril o vyššej dani z nehnuteľnosti. Mnohí odborníci sa však vyjadrovali, že na niečo potrebné potrebujeme mať dobre prepracované cenové mapy. Ako sa na vec pozeráte vy?

Daň z nehnuteľnosti je na Slovensku veľmi nízka. Ak by sme k nejakému navýšeniu pristúpili, určite by nemalo byť razantné. Je totiž pravda, že v súčasnosti nemáme k dispozícii systém cenových máp, ktorý by vedel daň nastaviť spravodlivo a podľa reálnych majetkových pomerov daňovníka.

Spomínali ste však aj daň z luxusných áut.

Áno. Viem si predstaviť daň z motorových vozidiel, ktorá by bol progresívne nastavená tak, aby luxusné autá boli zaťažené viac. Má to aj ekologický rozmer. Veľké autá s veľkou spotrebou nielenže zapchávajú cesty, ale aj poškodzujú životné prostredie. Ale zopakujem, nejde nám o navýšenie daňového zaťaženia ako takého, ale o presun záťaže medzi rôznymi typmi daní. Pretože každá daň má negatívny efekt na tú aktivitu, na ktorú ju uvalíte. Keď zaťažíte daňou prácu a podnikanie, ľudí domotivujete. Preto chceme ísť cestou spotreby, najmä takej, ktorá je luxusná alebo neekologická.

Zvýšenie dane z motorových vozidiel nespomalí ich kúpu počas pokoronového oživenia ekonomiky?

Nie. Práve spotreba luxusného majetku je najmenej ovplyvnená ekonomickými cyklami, pretože práve bohatší ľudia sa vedia lepšie spamätať z negatívnych následkov kríz. Aj to je dôvod, prečo sa v myšlienkach uberáme týmto smerom.

Viackrát ste spomenuli, že sa nenachádzame v dobrej ekonomickej situácii. Deficit máme aj kvôli navýšeniu rozpočtu na 10 percentách. Stále sa nám však v parlamente objavujú návrhy, ktoré skôr ako o šetrení, hovoria o rozdávaní. Spomeniem jednorázový 333-eurový príspevok na dieťa, navyšovanie dôchodkov. Je teraz správny čas na podobné kroky?

Skutočný deficit bude závisieť od toho, či budeme mať na jeseň tretiu vlnu. V rozpočte je vytvorená rezerva 300 miliónov eur na pomoc a ďalších 300 miliónov eur na nešpecifikované výdavky. Jednorazový prísevoch 333 eur už máme zarozpočtovaný a aj v iných krajinách boli takéto príspevky súčasťou pandemickej pomoci. Principiálne to teda nepovažujem za až taký problém. Je dôležité, aby štát počas krízy pomáhal, aj na úkor deficitu. Ale rovnako dôležité je aj to, aby následne konsolidoval. Pretože práve vysoký štrukturálny, nie pandemický deficit, je z dlhodobého hľadiska problém. Ten náš sa má pohybovať na úrovni 5 %, čo nie je udržateľné. Preto potrebujeme konsolidačný plán.

Kedy by mal prísť?

Čo najskôr. Samotná konsolidácia nie je možná pokiaľ trvá kríza. Začať šetriť môžeme až potom, keď sa ekonomika začne zotavovať.

Tomáš Meravý Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tomáš Meravý Tomáš Meravý

Tomáš Meravý je ekonomický expert strany Za ľudí. Pracuje aj ako poradca na ministerstve financií pod vedením Igora Matoviča. Spolupracuje aj s inštitútom MESA 10. Vyštudoval Fakultu medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave a americké dejiny na škótskej University of Edinburgh.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
71 debata chyba
Viac na túto tému: #Za ľudí #Tomáš Meravý #Igor Matovič #daňovo-odvodová reforma