VIDEO: Aký vysoký bude nájom v byte od Borisa Kollára?
Detaily postupu ako štátne nájomné byty stavať boli na programe aktuálnej schôdze parlamentu. Nakoniec ich však hnutie Sme rodina stiahlo. Ukázalo sa totiž, že plány na zabezpečenie výstavby bytov, ktoré zastrešuje vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina), u koaličných partnerov narazili. Rozdielne názory si majú vládne strany vydiskutovať na najbližšej koaličnej rade. Podľa poslanca Petra Cmoreja (SaS) je návrh šitý horúcou ihlou. Problém vidí najmä v obchádzaní štandardného legislatívneho procesu. „Nie sme presvedčení ani o finančných dopadoch návrhu či o potrebe a správnosti niektorých zmien,“ hovorí pre Pravdu Cmorej.
Pochybnosti majú aj ďalší vládni poslanci. „Diskusia o tomto zákone stále prebieha. Verím, že na úrovni pracovnej skupiny ho budeme môcť podrobiť hlbšej analýze,“ reagovala poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí).
Otázniky vzbudzuje najmä nový úrad – takzvaná Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania, ktorá má výstavbu zastrešiť. Jej rozpočet má byť dva milióny eur. Založiť ju má úrad vlády spoločne s rezortmi dopravy a práce. Zamestnať má 30 odborníkov, ktorí budú udeľovať licencie investorom na uzatváranie zmlúv.
Tí do agentúry vstúpia počas výstavby, zabezpečia nielen samotné projekty, ale i peniaze. Agentúra bude tiež spravovať garančný fond. Ten má niekoľko mesiacov chrániť prenajímateľov v prípade neplatičov. „Po vstupe investičných partnerov do agentúry si štát zachová právo veta,“ vysvetľuje Iveta Homolová z kancelárie podpredsedu vlády Holého.
Práve Holý rieši i dva nové návrhy stavebnej legislatívy. Majú pripraviť pôdu na zjednodušenie samotného povoľovacieho procesu. A to nielen jeho skrátením, ale aj presunom stavebných kompetencií na nový úrad. Po novom by tak už nepovoľovali stavbu samosprávy, rešpektovať by sa však mali ich územné plány. Práve to si vyslúžilo najväčšiu kritiku. V pripomienkovom konaní prišlo k obom návrhom takmer päťtisíc námietok, pričom polovica bola zásadných. Zástupcovia miest žiadajú dokonca ich úplné stiahnutie. Najnovšie sa miest zastal i premiér Eduard Heger (OĽaNO) a prisľúbil im ďalšie rokovania o sporných bodoch.
Mestá agentúru nechcú
„Obávam sa, že štátna agentúra z Bratislavy asi nebude robiť správcu bytového domu s 30 rodinami v Giraltovciach,“ nazdáva sa Michal Kaliňák, riaditeľ Združenia miest a obcí Slovenska. V návrhu zákona sa tiež spomína aj oslobodenie od dane. V praxi by to podľa neho znamenalo ďalšie zníženie príjmov samospráv, čo ohrozí už aj tak ekonomicky podlomenú stabilitu miest a obcí. Skôr ako štátnu agentúru na podporu bývania by samosprávy potrebovali štátnu agentúru pre správu štátneho nehnuteľného majetku, myslí si Kaliňák. „Tá by dávala bezodplatne, na účely výstavby nájomných bytov a sociálnych zariadení, mestám a obciam voľné štátne pozemky a nevyužité štátne budovy,“ dodáva.
Je však vôbec takáto masívna výstavba nájomných bytov, akú chce Sme rodina dosiahnuť, reálna? Mnohí experti mienia, že za jeden rok či dva určite nie. V najlepších rokoch pribúdali nové nájomné byty maximálne po dvoch tisíckach. V posledných rokoch to bolo výrazne menej. V období 2000 až 2017 pribudlo na Slovensku priemerne 7,75 nájomného bytu na tisícku obyvateľov. „Za posledných desať rokov sa výstavba nových nájomných bytov s regulovaným nájomným spomalila,“ hovorí analytička Lenka Buchláková z Fingo.sk. V roku 2007 tvorili tieto byty necelú pätinu bytového fondu, v roku 2018 už iba jedno percento. Slovensku tak do úrovne spred vyše desiatich rokov chýba okolo 220-tisíc bytov. Pre porovnanie – v Rakúsku býva viac ako 43 percent ľudí v nájomných bytoch, v Nemecku takmer polovica.
Stlačia ceny nájomného?
Podľa Sme rodina je komerčný nájom v hlavnom meste pri dvojizbovom byte na úrovni 521 eur. Štátny nájomný byt v Bratislave s príspevkom by mal byť lacnejší – mal by stáť 345 eur. V Košiciach by vyšiel na 312 eur, komerčný nájom tam vychádza na 545 eur.
Výška nájomného by teda v štátnych nájomných bytoch mala byť nižšia o 30 až 50 percent, tvrdia predkladatelia. Nájomné v štátnych bytoch by podľa analytika Borisa Tomčiaka z Finlord.cz mohlo byť o 20 až 25 percent lacnejšie ako komerčné. „To by ešte dávalo pri lacnom financovaní, ktoré je štát schopný dosiahnuť, zmysel,“ hovorí a dodáva, že až o polovicu nižší nájom nie je dosiahnuteľný.
Súhlasí s ním i Buchláková. „Ceny komerčného prenájmu sa znížia v dôsledku výstavby nájomných bytov s regulovaným nájomným,“ hovorí. Neočakáva totiž, že výstavba bude rapídne rásť.
Potrebuje Slovensko nový zákon?
Ani terajší stavebný zákon nie je prekážkou vo výstavbe štátnych nájomných bytov. „Máme príklady obcí a miest, ktoré v priebehu veľmi krátkej doby od rozhodnutia dokázali postaviť nájomné byty aj za súčasnej legislatívy,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. To, čo podľa neho chýba, sú peniaze, nie ochota.
Nájomné byty chcú i samotné mestá a obce. Prieskum Združenia miest a obcí Slovenska ešte z roku 2019 ukazuje, že až 84 percent starostov a primátorov tvrdí, že výstavba nájomných bytov je potrebná. „Podporou nájomného bývania zároveň dokážeme cez stavebníctvo naštartovať našu ekonomiku,“ hovorí Kaliňák.
Súhlasia s ním aj predstavitelia miest. „Ľudia majú o túto formu bývania záujem, v mnohých prípadoch im pomáha preklenúť nepriaznivú sociálnu situáciu,“ informuje mesto Trnava. U mnohých zaváži práve nižšie nájomné. Mesto Prešov má aktuálne vo vlastníctve 488 nájomných bytov. Tie sú prideľované poradovníkom. V platnom pláne investičnej výstavby mesto Prešov s projektom výstavby nových nájomných bytov v krátkodobom horizonte nepočíta.
Záujem je, byty chýbajú
Štátne nájmy by mali pribudnúť po celom Slovensku, hoci podľa viacerých analytikov sa výstavba sústredí skôr do ekonomicky silných miest. Byty totiž majú uľahčiť sťahovanie za prácou. „V krajských mestách je ponuka práce najvyššia,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.
Záujem o nájomné bývanie budú mať podľa analytičky spoločnosti Fingo.sk Lenky Buchlákovej najmä mladí ľudia. „Kvôli sprísneným podmienkam poskytovania hypoték sa nemôžu dostať k vlastnému bývaniu,“ hovorí. Podľa štatistiky Eurostatu tak až dve tretiny mladých ľudí na Slovensku vo veku od 25 do 34 bývajú u rodičov.