Novinka v Matovičovom daňovo-odvodovom tresku? Nový návrh vraj už neráta s 200 eurami na dieťa

Mesiac a pol po predstavení prvých detailov daňovo-odvodovej novely, spľasla bublina okolo stovák eur, ktoré minister financií Igor Matovič (OĽaNO) prisľúbil do takmer každej rodinnej kasy. Návrh, s ktorým sa vraj v súčasnosti na ministerstve financií zaoberajú, s navýšením prídavkov, ktoré mali v štátnom rozpočte vyrúbiť deficit 2,5 miliardy eur, nepočíta. Na tlačovej konferencii strany Za ľudí to potvrdil poradca ministra financií Tomáš Meravý.

, 17.06.2021 10:20, aktualizované: 16:29
150

„Podľa mojich informácií sa o tom neuvažuje. V takejto podobe určite nie,“ povedal Meravý. Po vyše mesiac a pol trvajúcom tichu zo strany rezortu financií tak ide o prvú zásadnejšiu informáciu ohľadom daňovo-odvodovej reformy. Rodičovský príspevok bol pritom jedným z troch hlavných aspektov, na ktorých mala byť novela postavená. Okrem neho sa spomínal len princíp jeden odvod a jedna daň a zosúladenie daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov aj jednoosobových eseročiek so zaťažením zamestnancov.

S otázkou, či sa prídavok skutočne neráta, sa denník Pravda obrátil aj na ministerstvo financií. To však priamo neodpovedalo. Vo svojom vyjadrení len opätovne zdôraznilo prioritizáciu prorodinných zmien pri nastavovaní nového daňovo-odvodového systému. „Návrh je v týchto dňoch podrobený finálnym prepočtom na ministerstve financií a bude v dohľadnej dobe predstavený koaličným partnerom a verejnosti,“ dodal tlačový odbor.

Dane a odvody nie sú o prídavku na dieťa

Odborníci však takýto krok vítajú. „Prídavok na dieťa nemá čo v daňovo-odvodovej reforme hľadať. Je súčasťou rodinnej politiky a mal by byť výsledkom poctivej diskusie a efektivite výdavkov v tejto oblasti,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Vlnu kritiky pritom nápad zožal už v úvode. Sto eur na každé dieťa, ktoré napríklad vzorne dochádza do školy a dvesto na tie, ktorých rodičia pracujú bol podľa viacerých nedosiahnuteľný koncept a nemal by sa s daňovo-odvodovou novelou miešať. Tobôž nie bez patričnej diskusie. „Sumou 200 eur by sme v prídavkoch predbehli aj Rakúsko, ktoré má viac ako štyrikrát vyššie HDP. Bolo by rozhodne nezodpovedné, ak by ktorákoľvek vláda zaviedla extrémne vysoké prídavky pre deti a kompenzovala tento náklad zvyšovaním daní a odvodov,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Navyše, povinná dochádzka neznamená, že dieťa skutočne nie je hladné a má si čo obliecť. Veď len podľa zisťovania príjmov a životných podmienok EU SILC bolo v roku 2019 ohrozených príjmovou chudobou 187-tisíc detí mladších ako 18 rokov. Až 70-tisíc z nich bolo mladších ako 6 rokov. Najviac sú pritom ohrozené deti tých rodičov, ktorí nemajú vyššie ako základné vzdelanie. Štedré príspevky dokázateľne nestoja ani za vyššou pôrodnosťou. „Rozhodnutie mať dieťa nie je otázkou 200 eur, ale všetkých podmienok na založenie rodiny a výchovu detí od bývania cez škôlky a školy až po podmienky na získanie dostatočne platenej práce pre rodičov,“ dodáva Búlik.

Za ľudí chce nižšie zaťaženie podnikania

Novinkou sú však aj návrhy, ktoré by v reforme rada videla strana Za ľudí, a ktoré majú za cieľ naštartovanie ekonomiky po pandémii. Konkrétne má ísť o zvýšenie superodpočtu na výskum a vývoj, zníženie dane z príjmu právnických osôb na 19 % a zníženie sadzby na sociálne poistenie pre zamestnávateľov o jedno percento. „Zmeny nemusia vyzerať prevratne, ale musíme si uvedomiť, že máme veľmi komplikovanú rozpočtovú situáciu. Ak by bola situácia lepšia, aj my by sme prezentovali väčšie zníženie“ dodal Meravý. Na návrhoch vraj strana pracovala počas celého roka a bude sa ich snažiť pretlmočiť aj ministerstvu financií. „S týmto konceptom pôjdeme za ministrom financií a budeme ho presadzovať, až kým nebude naplnený. Je v plnom súlade s Programovým vyhlásením vlády,“ povedal.

ODHADOVANÉ DOPADY NÁVRHOV STRANY ZA ĽUDÍ
Superodpis pre Industry 4.0 a R&D –100 mil.
Zníženie sadzby DPPO na 19% –240 mil.
Zníženie sadzby sociálnych odvodov o 1% –370 mil.
NIŽŠIE PRÍJMY VS SPOLU –710 mil.
Zrušenie oslobodení v dani z príjmu a spotrebných daniach 200 mil.
Zvýšenie spotrebných daní na cigarety a alkohol 100 mil.
Vyššie zdanenie dividend a kapitálových ziskov 50 mil.
Zmrazenie rastu osobných výdavkov vo verejnej správe 230 mil.
Vyššie majetkové dane (daň z nehnuteľností, daň na vozidlá) 130 mil.
KOMPENZÁCIA VÝPADKOV SPOLU 710 mil.
CELKOVÝ DOPAD 0

Podľa Ďuranu takéto návrhy dávajú zmysel. „Sadzba dane z príjmov právnických osôb je najvyššia v regióne, jej zníženie je preto žiadúce,“ hovorí analytik. Rovnako z pohľadu trhu práce a tvorby pracovných miest je kľúčové zníženie povinných nákladov zamestnávateľov, nie sústredenie sa na čistý príjem zamestnancov, dodáva. Zmeny v daniach a odvodoch Slovensko podľa viacerých potrebuje ako soľ. Zaťaženie je totiž také vysoké, že sa u nás neoplatí podnikať ani domácim, ani zahraničným firmám. „Zmenami v posledných približne piatich rokoch Slovensko vo výške dani a odvodov predbehlo všetkých svojich susedov, dokonca vrátane Rakúska, ktoré patrí v celej Európskej únii dlhodobo medzi štáty, kde je zamestnávanie ľudí najdrahšie. To nie je udržateľná situácia,“ hovorí Búlik. Pri znížení sociálnych odvodov nejde v konečnom dôsledku o úľavu pre firmy, ale o pomoc zamestnanosti na Slovensku, dodáva.

V hľadáčiku sú dividendy, aj cigarety a alkohol

Deficit, ktorý prinesú navrhované opatrenia, nemá podľa Meravého prevýšiť 710 miliónov eur. Jeho vykrytie chce strana riešiť cez zrušenie fakultatívnych výnimiek, či už v Zákone o dani z príjmu alebo v spotrebných daniach, ktoré by malo priniesť vyše 200 miliónov eur. Podľa Búlika môže takéto riešenie fungovať. „Odstránenie výnimiek v zdaňovaní je rozhodne dobrým krokom, ktorý má potenciál priniesť zvýšený výber. Príkladom nezmyselného zvýhodňovania časti daňovníkov, ktoré logicky viedlo k väčšej optimalizácii, bola nižšia sadzba dane pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur,“ hovorí. Rovnako sa počíta aj s navýšením spotrebných daní na cigarety a alkohol, zmrazením nárastu výdavkov verejnej správy, ako aj s možnosťou vyššieho zdanenia dividend a kapitálových ziskov.

To však podľa analytikov nie je najlepšie rozhodnutie. „Slovensko dodnes nemá doriešené komplexné zdaňovanie kapitálových príjmov a vznikajú paradoxné situácie, keď sa daň platí z príjmu, hoci výsledkom celej kapitálovej transakcie je strata. Obávam sa, že zavedenie odvodov na kapitálové príjmy zabije už aj dnes slabý trh s kapitálovými investíciami,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Na riziká takéhoto korku upozorňuje aj Ďurana. „Pôsobilo by to kontraproduktívne, potrebujeme podporiť investičnú aktivitu na Slovensku a zároveň, s ohľadom na zlý stav dôchodkového systému, aj sporenie obyvateľstva,“ hovorí.

Príde daň z luxusu?

Zvyšných 130 miliónov eur chce strana nájsť cez zvýšenie majetkových daní, napríklad na nehnuteľnosti. Tie by však potrebovali kvalitne vypracované cenové mapy. Aj preto chcú ísť radšej cestou zdanenia automobilov. „Máme vysoké daňové zaťaženie pre podnikanie a pre prácu, na druhej strane majú bohatí ľudia rôzne druhy oslobodení. Ak daňové zaťaženie prenesieme z práce na majetok bohatších ľudí, podporíme podnikanie a zároveň spravodlivejšie nastavíme dňový systém,“ povedal Meravý.

„Tento krok síce sčasti ide proti podpore oživenia ekonomiky, avšak dopad na dopyt po tovaroch bude pravdepodobne minimálny. V tomto smere nevidím žiadne riziko spomínaného opatrenia,“ hovorí Búlik.

Navyšovanie majetkových daní pritom v súvislosti s daňovo-odvodovou novelou spomínal ešte z pozície ministra financií aj súčasný premiér Eduard Heger (OĽaNO). Základom mali byť zmeny, ktoré by viedli k väčšej motivácii pracovať a nevlastniť. Viac detailov síce neprezradil, opakovane však spomínal nižšie daňové zaťaženie práce a vyššie zdanenie majetku a spotreby. Teda navýšenie dane z nehnuteľností, no i dane z pridanej hodnoty (DPH).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
150 debata chyba
Viac na túto tému: #Veronika Remišová #Tomáš Meravý #daňovo-odvodová reforma