Zhoršovanie pracovného prostredia podľa Milana Kuruca z občianskeho združenia Pracujúca chudoba už prebieha. „Vláda zrušila rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zaviedla nižší rast minimálnej mzdy a mzdových nárokov a odpojila príplatky za prácu cez víkend, v noci a v sťaženom prostredí,“ hovorí. Za pozitívum považuje nárast práce z domu, no pripomína, že tá nie je pre každého.
Pandémia si vo svojom priebehu vyžiadala zníženie príjmov domácnosti, upozorňuje viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. A to z dôvodu čerpania nemocenského, ošetrovného, či náhrady mzdy, alebo úplnej straty príjmu. Do budúcnosti však s vplyvom pandémie na mzdy neráta. Negatívne sa na ich výške skôr odrazia spomínané zásahy do minimálnej mzdy či fungovania odborov na Slovensku, upozorňuje odborárka.
Nezanedbateľný vplyv mala pandémia i na zdravie. „Dlhodobé zdravotné následky prekonania choroby spolu s už teraz vysokými nárokmi na zamestnancov spôsobujú ich vyčerpanie a vyhorenie,“ hovorí Uhlerová.
Čítajte aj Fico navrhuje 4-dňový pracovný týždeň. Sulík mu odkázal, že toto od neho nečakal
Neistota zamestnanca
Slovensko patrí k európskym krajinám s najmenším podielom zamestnancov, ktorých chráni kolektívne vyjednávanie, upozorňuje sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Za príklad dáva nedávne legislatívne zmeny rušiace záväznosť sektorových kolektívnych zmlúv pre tie firmy, kde nie sú činné odbory. „Tento krok len ďalej prehlbuje riziko, že zamestnávatelia budú straty na ziskoch presúvať na zamestnancov a znižovať náklady prostredníctvom znižovania pohyblivej zložky mzdy, rušením časti pracovných miest a znásobovaním pracovných povinností zostávajúcich zamestnancov,“ hovorí Kusá.
Istejšiu situáciu nemajú ani zamestnanci vo verejnom sektore. Vláda sa ešte vlani dušovala, že v štátnej správe sa chystá šetrenie. A teda i znižovanie počtu úradníkov. Nateraz sa však veľa zmien neurobilo. Ostatne ukázali to i čísla Útvaru hodnota za peniaze ministerstva financií. Opatrenia, ktoré mali v roku 2020 ušetriť 387 miliónov eur, skutočne usporili len 114 miliónov eur, teda 29 percent plánu.
Znižovanie počtu zamestnancov sa však týka napríklad i sektora vysokých škôl, vysvetľuje Kusá. O niečo optimistickejšie vidí sociologička situáciu v zdravotníctve. „Nízke mzdy v zdravotníctve či v sociálnych službách, ktoré prispeli k podzamestnanosti v týchto oblastiach a k zhoršeniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, budú vládu nútiť, aby našla cestu k zlepšeniu platových podmienok v týchto oblastiach,“ myslí si Kusá.
Čítajte aj Práca z domu po novom. Firmy uhradia náklady, potešia sa aj digitálni nomádi
Firmy sa ľudí snažia udržať
„Ako každá recesia, aj táto sa dotkne miezd, minimálne zásadne spomalí ich nárast v dotknutých sektoroch,“ upozorňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Na mysli má najmä ťažko skúšané služby či cestovný ruch, gastrosegment a kultúru. Vývoj v ďalších sektoroch bude podľa Hoštáka ovplyvnený schopnosťou vlády vysporiadať sa s prípadnými ďalšími vlnami. „Bude potrebné sa s vírusom naučiť žiť a tomu prispôsobiť fungovanie hospodárstva a krajiny ako takej,“ hovorí.
Zamestnávatelia sa podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov Miriam Filovej snažia flexibilne reagovať na meniaci sa trh práce. „Koronakríza nám nastavia zrkadlo a zistili sme, že študovať a pracovať sa dá aj z domu s pomocou digitálnych technológií,“ hovorí. Zmenilo sa však i zákaznícke správanie ľudí, s čím súvisí vyšší tlak prejsť do on-line priestoru, dodáva Filová. S tým je spojená i zvýšená potreba IT špecialistov. Väčšina firiem sa však podľa Filovej snažila udržať svojich ľudí. Po ťažkom minulom roku dáva aký-taký optimizmus práve rastúci počet pracovných ponúk.
Okrem pandémie však pracovné miesta ovplyvňuje i automatizácia. Na Slovensku sa týka až tretiny pracovných miest, ktoré môžu pre ňu zaniknúť, upozorňuje Uhlerová. Odborári považujú za jeden z nástrojov, ako udržať zamestnanosť, práve skracovanie pracovného času. „Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že okrem zvýšenia kvality života ľudí skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci urobia svoju prácu efektívnejšie a zvládnu jej viac,“ hovorí Uhlerová.
Práca z domu je nová norma
Čo čaká pracovné zvyky po pandémii? „Oveľa viac zamestnancov bude pracovať z domu aj po odznení pandémie, respektíve bude sa striedať office a home office,“ myslí si analytička 365.bank Jana Glasová. Z predkrízového benefitu sa stala bežná záležitosť. Prispôsobil sa tomu nielen trh práce, ale aj samotná legislatíva.
Podobne to vidí aj analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. „Množstvo manažérov si mohlo vyskúšať, že aj keď nie je zamestnanec v kancelárii, tak to nemá negatívny vplyv na jeho výkon,“ hovorí. Ľudia si na prácu z domu zvykli a počítajú s ňou vo väčšej miere i po pandémii, dodáva.