Slováci si na dovolenku spravidla nepožičiavajú. Buď ju financujú z úspor či bežných výdavkov, alebo nikam necestujú. Podľa prieskumu pre spoločnosť Kruk si niekedy na dovolenku požičalo viac než päť percent slovenských domácností. Tri pätiny z týchto pôžičiek tvorili sumy vyššie ako 400 eur. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú páry v partnerskom súžití s dvoma deťmi.
Veľmi nízky podiel osôb, ktoré si požičiavajú peniaze na letnú dovolenku, pozoruje Kruk vo svojich prieskumoch už niekoľko rokov v rade. Zatiaľ čo v roku 2018 by si pôžičku na dovolenku vzali len tri percentá z opýtaných domácností, v roku 2019 považovali dovolenku za rozumný dôvod na pôžičku len dve percentá mladých ľudí do 30 rokov.
„Z toho vyplýva, že ak Slováci na dovolenku nemajú nasporené alebo ju nemôžu financovať spolu s bežnými výdavkami, zostanú doma, prípadne zvolia lacnejšiu alternatívu,“ uvádza generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.
Čítajte viac Toto leto Slováci s dovolenkami vyčkávajú, zahraniční turisti sú otázni
Na dovolenku si požičiavajú častejšie ľudia, ktorí pracujú na zmluvu o dielo či dohodu o vykonaní práce. Vyjadrilo sa tak viac než osem percent opýtaných. Ale sú to aj zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú, teda viac ako sedem percent respondentov. Zo zamestnancov si na dovolenku požičiavajú tí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a lesníctve, ako aj v priemysle a stavebníctve.
Pôžičky na dovolenky si neberú pracovníci v odbore IT a financií ani podnikatelia a živnostníci. Menšiu náklonnosť k pôžičkám na dovolenku majú dôchodcovia a študenti. „Ako veľmi problematické vidím zistenie, že na dovolenku si často požičiavajú ľudia, ktorí majú ďalšie pôžičky či úvery, pričom niektoré z nich už teraz nedokážu splácať,“ hovorí Palendalová.
Obstaranie dovolenky v takejto situácii na dlh je podľa nej nerozumné, najmä ak hrozí značné riziko, že pôžička na dovolenku sa pridá k ďalším nesplateným dlhom, ktorých kumulácia vedie do dlhovej pasce. „Ak sa niekto predsa len ocitne v takejto situácii, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohlaď na vlastné finančné možnosti,“ dodáva Palendalová.